Exkurzia ČHŽ na rakúskych 760mm – 1/2: Zillertalbahn

A toto bol aj dôvod, prečo sa vedenie ČHZ rozhodlo usporiadať exkurziu pre predstaviteľov územnosprávnych celkov, pre starostov miest a obcí na Horehroní a pre správcov miestnych lesov, na spomínaných rakúskych „úzkorozchodkách“.

Trojdňová exkurzia sa konala na sklonku tohtoročného leta, v polovici septembra. Náš „konvoj“ – sedemnásťmiestne gumokoleso a jedno päťmiestne, opustil SR v noci z nedele na pondelok o päť minút 12. Po značne vyčerpávajúcich a monotónne uspávajúcich 520km rakúskej A1 sme ráno dorazili do malebnej obce Jenbach, obklopenej tými „menšími“ (2000-2200m) vrcholmi Tirolských Álp. Obec Jenbach so 6900 obyvateľmi sa môže javiť malebná, je to však železničný uzol s rozchodmi 1435/760/1000mm, ležiaci na dôležitých dopravných tepnách. Diaľnica A12 (Inntalautobahn) spája mestá nemecký Mníchov a rakúsky Salzburg s mestom Innsbruck, odkiaľ sa dá pokračovať na juh do Talianska cez Brennerský horský prechod alebo ďalej na západ k Bodamskému jazeru. Tieto diaľničné trasy verne kopírujú železničné trate. Za zmienku stojí veľmi pekná trať Arlbergbahn spájajúca mesto Innsbruck s Bodamským jazerom. Toto všetko dopĺňa známa rieka Inn.

 
Staničná budova Zillertalbahn v Jenbachu 
 

Gumokolesá sme odstavili na stanici Zillertálskej úzkorochodnej železnice, ktorá susedí a je podchodom prepojená so stanicou Jenbach (1435mm) a jej nástupišťami. Po vystúpení z auta a prvom rozhliadnutí sa navôkol, nám hneď padlo do oka čosi, čo je v našich končinách nevídane – dlhou halou krytá, umývacia linka na rozchode 760mm :-)

 
Umývacia linka na 760mm v Jenbachu 
 

V staničnej budove sa našej skupiny ujal riaditeľ divízie železničnej dopravy Ing. Georg Tollinger, MBA. Previedol nás areálom stanice a halami miestneho depa, ktorým panoval poriadok a čistota, ...proste radosť sa na niečo také pozerať, Rakúšania to asi majú v krvi... V zasadacej miestnosti depa mal už pre nás nachystanú pôsobivú prezentáciu na vysokej úrovni. Najmä táto prezentácia nám objasnila, prečo je ZillertalBahn so svojimi 760mm rozchodu dodnes fungujúca železnica nielen ako historická atrakcia, ale aj ako komerčný spôsob osobnej a nákladnej prepravy. Následná jazda vlakom a návšteva niektorých staníc už len doplnila „živú“ časť prezentácie.

 
Riaditeľ divízie žel. dopravy Ing. Georg Tollinger, MBA počas prezentácie
 

Dopravný podnik Zillertalbahn je toho času akciovou spoločnosťou, prevádzkujúcou ako železničnú, tak aj vlastnú autobusovú dopravu. Samotná železnica sa nachádza v „srdci“ spolkovej krajiny Tirolsko, v okrese Schwaz. Železničná trať začína v obci Jenbach a končí v známom stredisku Mayrhoffen, označovanom ako „vlajková loď“ alpského turizmu a zimných športov. Na dĺžke 31,26km prekonáva trať tiahnuca sa údolím rieky Ziller neveľké prevýšenie cca 100m. Trať je určená pre nezávislú trakciu s prechodovým profilom vychádzajúcim z normálneho rozchodu 1435mm, aby bola umožnená preprava normálne rozchodných nákladných vozňov na podvalníkových vozňoch.

 
Nákladný vozeň s normálnym rozchodom 1435mm na podvalníkovom vozni 760mm
 

Prvá myšlienka založenia trate sa zrodila 25. novembra 1892 v Zell am Ziller založením železničného výboru. V tom čase boli od roku 1863 jediným spôsobom os. dopravy z Jenbachu do Mayrhoffenu tri konské povozy za deň, ktoré pre vzdialenosť museli mnohokrát na noc prerušiť trasu na polceste, v obci Zell am Ziller. Tento spôsob bol z dôvodu priemyselného a ekonomického rastu Zillertalského údolia dlhodobo neudržateľný a tak prišla na rad železnica. V roku 1895, presne 21. apríla, bolo definitívne rozhodnuté o jej výstavbe. Železničný výbor vymenoval ako hlavného akcionára Kašpara Schneidera - člena správy Zillertalského údolia, a ako koncesionárov doktora a lekárnika Dr. Raimunda Rainera z obce Fügen a hoteliera Františka Prantla z Jenbachu. Títo traja páni sú dodnes považovaní za hlavné osobnosti pri zrode Zillertalskej úzkorozchodnej železnice.

 Dopravný podnik Zillertalbahn prepravil v roku 2010 po železnici 1,94mil. cestujúcich, historickou parnou trakciou 63.000 cestujúcich a nákladnou dopravou 173.000t materiálu - prevažne drevnej guľatiny do drevospracujúceho podniku v obci Fügen. Autobusmi prepravil 1,23mil. cestujúcich. Rok 2010 bol výsledkami v číslach pre Zillertalbahn tým horším, pretože aj tu sa prejavili dôsledky celosvetovej ekonomickej krízy, ktorá prepukla na prelome rokov 2008/2009. Napriek tomu sú to stále pekné čísla, keď sa zohľadní skutočnosť, že v Zillertalskom údolí žije spolu iba cca 34.000 obyvateľov.

Celé údolie a v podstate aj železnica, „žijú“ hlavne z dokonale vybudovaného turistického prostredia. Miestny ráz krajiny ponúka v letných mesiacoch možnosti cykloturistiky, paraglidingu, pešej turistiky od nenáročných trás až po ferraty a ľadovcové pláne vo výške nad 3200m. Vďaka ľadovcu „Hintertuxer Gletscher“ je možné si tu zalyžovať aj v lete. V zimnom období je v údolí a priľahlých dolinách k dispozícii neuveriteľných 600km zjazdoviek od nadmorskej výšky 650mnm až po 3250mnm, čo radí túto lokalitu do prvej trojky najväčších európskych lyžiarskych stredísk.

 
Orientačná mapa lanoviek a lyžiarskych vlekov v údolí Zillertal
 

Ročne sa v údolí s iba 34.000 obyvateľmi ubytuje 6.650.000 návštevníkov! A takéto kvantum ľudí sa nejakým spôsobom musí do miestnych hotelov a penziónov dopraviť. Cesta v údolí 1. triedy B169 je dimenzovaná na max. zaťaženie 17.000 vozidiel denne, avšak v špičkách ako sviatky, soboty a nedele, kedy sa najviac obmieňajú dovolenkári, stúpa počet vozidiel až na 27.000 za deň. A tento stav veľmi „nahráva“ miestnej železnici. V zimnom období majú lyžiari tendenciu navštevovať viac lyžiarskych stredísk pozdĺž údolia a aby miestna komunikácia nebola nimi enormne zaťažená, došlo k dohode s prevádzkovateľmi týchto stredísk a železnicou. Vďaka tomu majú lyžiari už v cene skipassov zabezpečený presun vlakom medzi rôznymi lyžiarskymi strediskami. Prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk potom túto službu železnici uhrádzajú. Táto služba sa stretla s veľmi pozitívnymi ohlasmi a počet cestujúcich výrazne stúpol. Aby vo vlakoch nebola následne „tlačenica“ lyžiarov, rozhodlo sa o zavedení 30 minútového taktu v oboch smeroch. Zavedeniu však bránil jeden dôležitý fakt, a to priepustnosť jednokoľajnej trate. S podporou dotácií spolkovej krajiny Tirolsko sa podarilo vybudovať na dvoch miestach „zdvojkoľajnenie“ trate a zavedenie 30 minútového taktu. Podobne ako kdekoľvek v iných krajinách, aj tu mali problém so získaním pozemkov pod nové koľaje.

 
Dvojkoľajná trať s rozchodom 760mm v úseku medzi stanicami Kaltenbach a Aschau
 

Zvýšeniu prepravných kapacít napomohlo aj zakúpenie štyroch nových multifunkčných rušňov s typovým označením GM 190E/327 od nemeckého výrobcu GLG – Gmeinder. Vzhľadom na to, že rušne sú stavané na rozchod 760mm, disponujú pomerne vysokým výkonom 746kW, max. ťažnou silou 165kN a maximálnou rýchlosťou 70kmh. Na Zillertalbahn jazdia tieto rušne pod označením LUPO D13-16. Podmienkou dodávky rušňov bol aj režim PUSH-PULL, pretože pri polhodinovom takte a krátkych prestávkach v koncových staniciach by nebol možný obeh súpravy z časových dôvodov. V osobnej prevádzke je k týmto rušňom radených max. osem vozňov. V nákladnej, ťahajú záťaž max. 600t.

 
Nemecký rušeň GLG – Gmeinder – Mosbach typu GM 190E/327 pod miestnym označením D14.
 

Aby mali nové rušne plné využitie, bolo k nim dokúpených päť súpravových jednotiek typu VR-17-2007-VS vyrobených podnikom ŽOS Vrútky a.s. Jednotky sa skladajú z vloženého a z riadiaceho vozňa, umožňujúceho režim PUSH-PULL. Pri projektovaní týchto vozňov v miestnej konštruktérskej firme v Jenbachu sa myslelo aj na vozíky pre telesne postihnuté osoby. A tak vozne majú uprostred, v mieste veľkých dverí, zníženú podlahu. Táto plocha tvorí takmer 1/3 vozňa, čiže okrem spomínaných vozíkov, je ešte dosť priestoru aj pre lyže či kočíky. Každý vozeň je navyše vybavený samostatným diesel-elektrickým generátorom pre výrobu a pohon klimatizácie a pre dobíjanie batérií. Maximálna rýchlosť súpravy je až 80kmh, ale pre obmedzenie rušňami na max. 70kmh sa nevyužíva. Plnej rýchlosti dosahujú na susednej trati v údolí Pinzgau. V bežnej prevádzke sú súpravy väčšinou kombinované aj so staršími vozňami, resp. motorovými vozňami z kapacitných dôvodov.

 
Súprava VR-17-2007-VS z produkcie ŽOS Vrútky a.s. vchádza do stanice Uderns
 

Prevádzka Zillertalbahn je po finančnej stránke zabezpečená viacerými spôsobmi. Na samotnú prevádzku vlakov, autobusov a ich údržbu, pre výplaty zamestnancov, medzi ktorých patria aj vodiči autobusovej divízie, si musí železnica zarobiť sama z predaja na cestovnom. Keďže prevádzku a údržbu infraštruktúry by už železnica nebola schopná financovať, tak podobne ako v iných krajinách, je aj tu železničná doprava dotovaná. Na túto časť finančne prispieva spolková krajina Tirolsko spolu s ministerstvom cestovného ruchu v objeme 85%. Ďalším z príjmov je aj nákladná doprava. Tá sa ale z dôvodu ekonomickej krízy a následne skončenia prevádzky jedného z dvoch odberateľov prepravných služieb v roku 2009 mierne zredukovala.

Plná cena bežného cestovného na celú trať činí 10€. Trať je rozdelená na 7 pásiem, od ktorých sa výška cestovného odvíja. Miestni obyvatelia dochádzajúci do práce a študenti do škôl majú v podpore využívania vlakovej dopravy pred individuálnou cestovné, dotované spolkovou krajinou Tirolsko a ministerstvom cestovného ruchu. V ich prípade cena lístka činí len 1,50 €. Chýbajúci rozdiel 8,50 € železnici hradia štátne orgány. Samozrejmosťou je, že sú k dispozícii spoločné lístky pre vlak aj autobus v prípade využitia oboch dopravných prostriedkov pre jednu jazdu. Dotované cestovné sa nevťahuje na turistické parné vlaky. Tie majú samostatné cenové podmienky.

Zillertalbahn má vzorne vybudovaný systém integrovanej dopravy. K polhodinovým taktom sú optimalizované autobusové spoje. Aby mal cestujúci o tom všetkom prehľad, kedy mu daný spoj príde na zástavku resp. stanicu, je informovaný cez informačné panely s reálnymi časmi. Celý informačný systém monitoruje aktuálnu polohu vlakov a autobusov prostredníctvom GPS a výsledné časy odchodov prenáša na informačné panely. 

 
Informačný systém Zillertalbahn s prenosom dát cez GPS
 

Medzi ďalšie zaujímavosti z prevádzky Zillertalbahn môžeme spomenúť napr. požičovne bicyklov. Pre nenáročných cyklistov je v úseku medzi stanicami Zell am Ziller a Mayrhofen vybudovaná veľmi pekná cyklotrasa, ale na „svoje“ si prídu aj vášniví cyklisti, obľubujúci adrenalínový downhill a veľké kopce, ktorými je Zillertaske údolie doslova „posiate“. Cestujúci, ktorí si zapožičajú bicykle od Zillertalbahn, alebo si donesú vlastné, majú prepravu bicyklov vo vlaku zdarma!

Po absolvovaní na informácie bohatej prezentácie a po jazde bežným osobným vlakom tam a parným späť po Zillertalskom údolí s úžasnými panoramatickými výhľadmi na okolité štíty tirolských álp, nám zostalo ešte dosť času do zotmenia na voľný program. Rozhodnutie, ako si ten program zariadiť, bolo veľmi rýchle. Od staničnej budovy Zillertalbahn sa stačilo pozrieť oproti, na druhú stranu stanice Jenbach. Svoje sídlo tam má ďalšia úzkorozchodná železnica, len so zopár rozdielmi. Má zuby, rozchod 1000mm a hovoria jej Achenseebahn.

 
Stanica a depo Achenseebahn, susediaca so stanicou Jenbach 1435mm a stanicou Zillertalbahn
 

Úzkorozchodná ozubnicová železnica prekonáva od roku 1889 prevýšenie 440m na vzdialenosti 6,78km. Túto trasu zdoláva malá parná mašinka s dvomi osobnými vozníkmi za 45 minút. Miesta s najväčším sklonom dosahujú 160 promile. Zo stanice Jenbach vozí zubačka turistov do malej stanice (výhybne) Seespitz na brehu tyrkysovo sfarbeného jazera Achensee. Súčasťou stanice je aj prístav pre výletné lode, ktoré využíva prevažná časť turistov zo zubačky. Túto spojnicu zubačkou a parníkom kedysi využíval na svoje výjazdy do Mníchova aj neslávne známy nemecký vodca z čias druhej svetovej vojny.

 
Stanica a prístav Seespitz na brehu jazera Achensee
 

Slnko sa nám začalo pomaly schovávať za tirolské štíty a my sme vedeli, že sa musíme pobrať ďalej do horskej dedinky Krimml, vzdialenej z Jenbachu 62km. Opäť sme sa kochali krásami Zillertaského údolia, tentokrát ale z gumokolesa. Cesta bola spočiatku pohodová, ale len po Zell am Ziller, kde nás kruhový objazd „vyhodil“ na odbočku Zell am See. Keď sme zbadali, kadiaľ tá cesta ide, naše úsmevy mali zrazu ironický výraz... Prudké stúpania, 180°-vé zákruty, ktoré sa striedajú jedna za druhou, úzke úseky len pre jedno auto, to všetko je symbolom cesty Gerlos Straße a horského prechodu Gerlos Pass. Kúsok pred najvyšším bodom (1630m) horského prechodu sa nachádza turistické a najmä lyžiarske stredisko - obec Gerlos. Popri ceste je možné si všimnúť dômyselne vybudovanú sústavu hydro - energetických stavieb. Prečerpávacie nádrže, priehrady a vodné tunely smerujú toky potokov a riek do vodných elektrárni v údolí Zillertal.

 
Priehrada Speicher Durlaßboden slúži najmä na energetické účely
 

Na vrchole horského prechodu Gerlos Pass sa nachádzali uprostred cesty malé búdky so spustenými rampami. Bolo nám jasné, že táto paráda a námaha staviteľov a zamestnancov cestnej údržby Gerlos Straße asi nebude len tak zadarmo. Po odovzdaní 7€ do búdky sa rampa zodvihla... S klesajúcimi metrami sa cesta opäť začala kľukatiť. V niektorých zákrutách však boli odstavné plochy, ktoré ponúkali úžasné panoramatické výhľady na štíty národného parku Vysoké Taury, na Krimmelské vodopády a na údolie Pinzgau. Týmto údolím sa tiahne druhá dopravná stavba, kvôli ktorej sme do rakúska prišli, úzkorozchodná železnica SLB - Pinzgauer Lokalbahn, ale o tom až v druhej časti reportáže.

 
Údolie Pinzgau
 

Prvý deň exkurzie bol skutočne bohatý na informácie, a nielen z prostredia železnice, ale aj z prostredia perfektne vybudovaného turistického ruchu, vďaka ktorému Zillertalbahn a celé zillerálske údolie „žijú“. Bolo veľmi pekne vidieť, ako si aj miestni obyvatelia uvedomujú svoj podiel na tomto diele a nečakajú, kým sa niečo urobí samé od seba, ale snažia sa využiť naplno potenciál okolitej krajiny. Vizitkou sú napríklad už len vzhľadne udržiavané penzióny a dobré meno ponúkaných služieb. Každý segment turizmu je tu dôležitý a navzájom sa tieto segmenty dopĺňajú a podporujú. Len komplexná ponuka služieb na vysokej úrovni a s dobrým menom priláka množstvo turistov...

Krátky zostrih exkurzie na Zillertalbahn objektívom kamery (bez komentára):