Dva dni vo vlakoch, nahryznuté trate na východe, 10 hodín v jednej súprave alebo Vlak a Lidl

Zároveň to však prinieslo aj niečo dobré, v podobe predpokladu, že vo vlakoch nebude až tak veľa ľudí. Trasu sme mali v zálohe už skôr, tým pádom nebolo veľmi čo riešiť. 

Štvrtok 17.11.2011

Moja cesta začína o 1:15 hod, kedy ma budík preberá z krátkeho spánku. Zbalím pár vecí a odchádzam na stanicu v Liptovskom Mikuláši. Teplomer ukazuje -12 stupňov. O 2:08 hod prichádza R 614 Zemplín. Po nastúpení zisťujem, že z pôvodného plánu dospať noc vo vlaku veľa nebude. Vchádzam do kupé k neuveriteľne ukecanému chlapíkovi, ktorý ma hneď po otvorení dverí prosí, či môže ostať sedieť pri okne. Aj keď na to miesto mám kúpenú miestenku, je mi to nakoniec jedno a usadám na voľné sedadlo. Bohužiaľ, týmto jeho otravovanie len začína a tak do Trnavy toho nenaspím skoro nič. Po tri a pol hodinách vystupujem v Trnave dosť znechutený a na otázku výpravcovi, kde pristavia osobák na Galantu dostávam odpoveď: "Na Galantu to je po šiestej, to ja už tu nebudem!" No nič, poberám sa k tabuli odchodov a zisťujem si to sám. O 5:55 hod prichádza k nástupišťu Pantograf rady 560. Po príchode k nemu stretávam kamaráta Martina s priateľkou, ktorých aj týmto pozdravujem. Spoločne sa rozčuľujeme nad prístupom sprievodkyne z IC 10501, pretože dosť nekorektným spôsobom ľuďom (ne)vysvetlila, prečo R 601 idúci za nimi už naberá meškanie, ktoré na príchode do Trnavy činilo 40 minút. S Martinom a jeho priateľkou sa lúčim, keďže oni pokračujú do Tatier už spomínaným R 601 a ja usadám do riadiaceho vozňa Pantografu, smerujúceho do Galanty, ako Os 4555. Touto trasou cestujem po prvýkrát, no veľa z nej kvôli hustej hmle nemám.

Po necelej polhodinke vystupujem v Galante. Po vstúpení do staničnej budovy ma ovalí neskutočný smrad neznámeho pôvodu a tak zisťujem len najnutnejšie informácie a vychádzam do zimy čakať príchod Os 4608, ktorý si chcem vyfotiť. Presúvam sa na druhú stranu stanice a vyčkávam na R 811 Horehronec, ktorý mešká už 5 minút. Po príchode chvíľku váham či sa s ním aspoň do Šurian nezveziem, no nakoniec nátresk, meškanie, vďaka ktorému by mi ušiel prípoj a existencia kamaráta Braňa v následnom osobáku ma uisťuje, že držať sa pôvodného plánu bude lepšie. Do stanice prichádza načas Os 4671. Nastupujem doň, zvítavam sa s Braňom a spoločne cestujeme až do Nových Zámkov. Po vystúpení nás tu čaká posledný člen výpravy - Marek. Presúvame sa k nemu domov, kde trávime zhruba 2 hodinky. Nasleduje peší presun na žst. Nové Zámky. Troška fotiek a už nastupujeme do Os 4907 do Štúrova. Po vystúpení fotografujeme na stanici maďarský rušeň V43. Je to vôbec prvý zástupca maďarských železníc, ktorého som videl. Po dlhom premýšľaní, ako naložíme s hodinou času, to nakoniec zapichneme pri hroznovom nápoji v staničnom bufete.

Po príchode na stanicu ešte dokumentujeme príchod EC 272 Jaroslav Hašek a nastupujeme do pristavenej súpravy vlaku Os 5907 smer Čata a Levice, v zložení 810 + 011. Cesta prebieha bez problémov, fotím staničné budovy na trati a v Čate vystupujeme. Po chaotickom fotení som si ani nevšimol, ako mi z rukáva vypadla čiapka a len neskôr sa dozvedám, že výpravca o nejakej kričal. My už ale sedíme v Os 6057 smer Šahy.

V Šahách  máme pobyt polhodinku a tak fotíme čo sa dá. Tu sa dávame do reči s dvoma pánmi, ktorí sú zhodou okolností v Šahách za tým istým účelom, ako my a dokonca sú z Ružomberka. Pred odchodom vlaku zo Šiah, si dávame ľahký obed a vydávame sa na cestu. Táto jazda nebola celkom podľa našich plánov, keďže krabičke radu 812 prichádza viackrát "nevoľno". Nakoniec však včas vchádzame do Čaty. Včas nato, aby som stihol zabehnúť do dopravnej kancelárie, kde obdržím moju stratenú pokrývku hlavy. Pánovi výpravcovi chcem aj touto cestou ešte raz poďakovať. Prichádza Os 5919 a my nastupujeme. Cesta už ubieha bez problémov. V Želiezovciach križujeme s protiidúcim osobákom, tvoreným našou predošlou súpravou. V Leviciach sa odpájam od zvyšku skupiny, nakoľko moji dvaja spolupútnici pokračujú Os 5722 do Nových Zámkov a následne Os 4626 do Bratislavy. Ja nastupujem do 5 minút zmeškaného R 835 Sitno a už po tme cestujem až do Zvolena. Tu mám zhruba hodinku čas a tak po rozhovore s dvoma pánmi z Ružomberka ( s ktorými som sa spoznal v Šahách ), sa každý rozhodujeme pre inú cestu : ja Os 7510 a oni Zr 1846. Padne pritom dohoda, že sa opäť spolu stretneme vo Vrútkach. Usadám teda do prívesného vozňa radu 012 a vyrážam na cestu do Kremnice, Hornej Štubne a Vrútok. V Príbovciach nás po nesprávnej koľaji efektne predbehne už spomínaný Zr 1846, čo ma trochu preberie z driemot. Vo Vrútkach sa s oboma pánmi stretávam a spoločnou debatou trávime cestu po Ružomberok. Aj ich touto cestou pozdravujem. Presne o 22:28 hod vystupujem v Liptovskom Mikuláši z môjho posledného dnešného spoja, ktorým bol Os 7857. Tým sa končí prvá časť môjho putovania s lidlenkou.

Sobota 19.11.2011

Budík opäť zvoní v neskutočných 3:00 hod. Po prinútení sa vstať a zbaliť sa, vyrážam na stanicu, kde nastupujem do Os 7805. Z polospánku ma preberá iskrenie pri Štrbe, ktoré je sprevádzané svetelnými efektmi. Všetko to spôsobuje námraza na troleji. Ďalej cestujem až do Popradu, kde bleskurýchle ( čo nakoniec nebolo až tak nutné ) presadám do Os 8303, ktorý tvorí jednotka 840.  Cesta je dosť nudná kvôli tme. V Kežmarku križujeme s protiidúcim osobákom a ďalej cesta ubieha pomaly, no načas. Od Plavča trať nepoznám. Pomaly prebúdzajúci sa deň mi umožní sledovať aj okolitú krajinu. Po príchode do Lipian presadám do niečoho podobného, ako ma doviezlo ráno do Popradu -  veľká súprava v čele s Peršingom radu 163. Os 8767 sa svižne rozbieha a už si to ženieme smerom k Prešovu. Pomerne využitý vlak, v takúto skorú hodinu, vchádza načas do Prešova. Tu ma ako prvý zaujme piaty Cityelefant vo farbách ZSSK, ktorý sa chystá opustiť stanicu smerom, odkiaľ som prišiel.

Cityelefant je vyfotený a ja smerujem na prvé nástupište zdokumentovať náš ďalší spoj v podobe krabičiek 812 + 011. Opäť sa vraciam na 3. nástupište, na ktoré už vchádza R 801 Poľana. Po zvítaní sa so spolupútnikmi nasadáme do Os 9205, ktorým bohužiaľ pocestujeme len do Raslavíc. Vďaka skvelým spojeniam, ktoré ZSSK ponúka, našu cestu po tejto trati otáčame už v tejto staničke a po zopár fotkách nasadáme do protismerného Os 9206, súprava ktorého je opäť zložená z 821 + 011. Vystupujeme v Kapušanoch pri Prešove, kde nasleduje ostrý prestup na Os 9107 do Humenného. Nasleduje hodinka v, na tejto trati obligátnej 011 - tke. Po príchode do Strážskeho sa dostávame pod drôty a o chvíľu sme už v Humennom. Po príchode do Humenného robíme na stanici zopár fotiek a po dlhom rozhodovaní, ktoré sa nakoniec skončilo pri osvedčenom hádzaní eurom, nasadáme do vozňa 812, smer Stakčín. V Humennom meste nás ešte dobieha vlak do Medzilaboriec. V staničke Dlhé nad Cirochou nás čaká podobný scenár ako v Raslaviciach. Vraciame sa do Humenného, kde nás už čaká pristavená súprava o ktorej som v tej chvíli ešte nevedel, že v nej prejdem krížom cez celú republiku.

Po posledných fotkách z Humenného si overujeme ústretovosť zamestnancov ZSSK a najbližšieho sprievodcu sa pýtame, či môžeme ísť do prvej triedy. Aj keď veľmi dobre vieme, že môžeme, pretože vlak je vedený ako Os, po odpovedi: "Ak máte lístky do prvej tak môžete",  ostávame mierne zaskočení, no napriek tomu  do vozňa prvej triedy nasadáme. Čo touto odpoveďou dotyčný sledoval, mi je dodnes záhadou, pretože keď nás jeho kolega prišiel skontrolovať, nemal žiadne námietky. Vo vozni Aee cestujeme až do Košíc, kde máme zhruba hodinku, kým sa súprava pohne ďalej ako R 810 Horehronec. Fotíme električky v Košiciach a stretávame sa s ďalším vlakyneťákom setupom. Po pár spoločných minútach sa rozchádzame. On smerom domov a my k vlaku. Tu ešte pri fotení stretávam kamaráta Jura. Po krátkom rozhovore o našich cestách, definitívne usadám do rýchlika. Presne načas sa rozbiehame z Košíc. Sledujeme cestu, pokiaľ je ešte svetlo. Po príchode do Margecian nasleduje preprah.

A už smerujeme k Horehroniu. Čas bol však neúprosný a tak nám nedovolil vidieť ani telgártsku slučku, ani iné zaujímavosti tejto trate. Po príchode do Banskej Bystrice sa vzdávam môjho pôvodného plánu a volám domov, kde mi "máti" po zdĺhavom navigovaní oznamuje, že R 810 sa so Zr 1846 križuje v Sliači. Po zastavení v Banskej Bystrici meste ( alebo ak chcete tak na malej stanici ), sa rozhodujem, že to risknem až do Sliača. Bola to však zásadná chyba. Pri prechodení Vlkanovou zbadám na vedľajšej koľaji súpravu Zr 1846 a mňa prepadá zlý pocit, že niečo nevyšlo. Volám opäť domov, no tu mi mama vraví, že zo Zvolena sa už nijako domov včas nedostanem. Operatívne mením plán a pokračujem až do Bratislavy. Vo Zvolene si k nám prisadnú priatelia z Moravy, v družnom rozhovore s nimi vydržíme až do nášho hlavného mesta. Medzitým nás v Galante opúšťa Marek. Do Bratislavy prichádzame načas. Po menšej výmene názorov s pokladníčkou za okienkom na hlavnej stanici dostávam lístky, ktoré som potreboval a nasadám do pripravenej súpravy R 615 Zemplín. Tu už nasleduje nočná cesta a presne o 2:53 vystupujem v Liptovskom Mikuláši. Tým moje putovanie definitívne  končí. Počas dvoch dní som precestoval 1830 km a použil 22 vlakov.

Ešte vo Zvolene som stihol informovať známych, že na oslavu, na ktorú som bol pozvaný sa nestíham včas dostaviť a tak "až" po dvoch hodinách spánku nasadám do autobusu smer Demänovská Dolina. To už je ale iný príbeh. Nakoniec to bola skvelá akcia a dúfam, že sa čoskoro zopakuje.
Kvôli nedostatku času reportáž vychádza až teraz a keďže ide o moju prvú reportáž, tak prosím ospravedlňte jej rozsah. Rád si prečítam aj kritiku. Ak ste sa prečítali až sem, tak Vám veľmi pekne ďakujem.
Do skorého videnia niekde pri železnici.