Banská úzkokoľajná železnička Bindt - Markušovce

Železničku postavila banská a hutná spoločnosť arcikniežaťa Albrechta v rokoch 1872 - 1873 ako prípojku železničnej trate Košice - Bohumín. Trať mala parnú trakciu, vlak ťahali dve malé dvojnápravové parné horské lokomotívy, výrobky nemeckej firmy Lokomotiv Fabrik Krauss & Co. v Mníchove (hmotnosť lokomotívy 7,665 t so žiarovým kotlom s tlakom 1 - 1,2 Mpa, výkon 53 HP, rýchlosť 13,2 km/hod, výrobné čísla 190/1872 a 279/1873). Niektoré zdroje tvrdia, že vlak poháňali parné lokomotívy firmy Borsig z Berlína.

Vozňový park pozostával z 35 vozňov o nosnosti 5 ton pre prepravu rudy (hmotnosť vozňa 1,7 t bez brzdy a 1,85 t s brzdou, brzdou bolo vybavených 16 vozňov). Ďalej to boli 2 špeciálne vozne s otáčavými ramenami pre dopravu dreva (tzv. klaničiaky), 2 drevené kryté vozne, jeden pre dopravu potravín a iného cenného nákladu, druhý na dopravu osôb, 9 plochých pracovných vozňov pre dopravu materiálu a náradia pri údržbe trate a jedna dvojsedadlová drezina. Vláčik mal predpísané zoradenie, pričom plne naložený mohol mať iba 10 vozňov s rudou a každý druhý vozeň bol povinne vybavený brzdou.

Stanica železničky na Bindte a nakládka rudy do vozňov parnej trakcie. © zborník Montánna história 2 (článok R. Magulu)

Celkové náklady na stavbu trate činili 474 452 florénov. Na konci 19. stor. sa železnička stala nerentabilnou, parnú trakciu odstavili a namiesto nej zaviedli konskú. Vlastníkom banského závodu Bindt a bindtianskej úzkokoľajky sa v r. 1895 stal arciknieža Fridrich. Železničku dal prebudovať na elektrickú trakciu. *Trať sa tak stala úplne prvou elektrifikovanou traťou na území Slovenska!* V roku 1902 bola prestavba dokončená. Elektrifikovaná bola jednosmerným prúdom o napätí 500 - 600 V. Násypy a zárezy trate boli oplotené, cestné priechody boli chránené uzamykateľnými závorami.

Využiteľnosť železničky sa zvýšila keď na Bindte začala podnikať aj Hornosliezska  účastinná spoločnosť pre železničné potreby so sídlom v Katoviciach. Tá tiež potrebovala dopraviť vyťaženú rudu ku hlavnej železnici a preto sa dohodla s jej vlastníkom o spoločnom využívaní. Jej kapacita v tom čase bola 170 - 180 t za 10 hodín.

Elektrická lokomotíva AEG Union Viedeň na trati Bindt - Markušovce v roku 1902. © archív Lukáš Patera

Na trati premávali 2 elektrické lokomotívy, výrobky továrne AEG Union Viedeň (pod výrobnými číslami 20 a 21, výkon lokomotívy 50 HP (33 kW), hmotnosť 7 t). Lokomotíva z Bindtu do Markušoviec dopravila 7 plných vozňov, v opačnom smere 10 prázdnych. Najväčší úklon trate činil 25 cm/m.

Trať fungovala do 23. marca 1939, kedy bola prevádzka na trati zastavená a začalo sa s jej demontážou. Dnes je trať poľnou cestou, ktorá kopíruje bývalú železničku. Pri Markušovciach je teleso trate prekryté odkaliskom.

Teleso trate dnes © Lukáš Patera

Trať mala nasledovné parametre: Dĺžka bola 8,81 km vrátane staníc, rozchod koľají bol 1000 mm. Počet mostov na trati bol 23, priepustov bolo na trati celkom 5. Koľajnice boli typu Vignoles a ich hmotnosť bola 16,8 kg/meter. Vyrobené boli v Třinci.

Jediný zachovalý vozeň železničky je pravdepodobne (po rekonštrukcii) uložený v depe popradskej stanice. Je natretý oranžovou farbou, je drevený a má číslo 35 TEVD. http://www.mdc.sk/print.php?Module=Catalog&Page=Subject&SubjectID=59

Pravdepodobne jediný zachovalý vozeň železničky. © archív ŽSR-MDC