Mikuláš s „albatrosom“

Že vám nesedí pojem mikulášska jazda a 4. december? Áno, máte pravdu, nebolo to presne na Mikuláša, ale keďže ten bol cez týždeň, tak sa jazda presunula o dva dni dopredu, na nedeľu.

Moja priateľka už niekoľko dní dopredu zabezpečila lístky aj s miestenkami na tento mikulášsky vlak. A tak sme sa 4. decembra ráno vybrali na bratislavskú hlavnú stanicu. Albatros, za ním obytný/pracovný vozeň F9 2309, salónny vozeň, 13 vozňov radu Bdteer, medzi nimi ešte historický jedálenský vozeň WR a spoločenský vozeň Wgmeer, a ako posledná laminátka nezisteného čísla, tvorili dlhočiznú súpravu, ktorá zaberala koľaj 1 a 1C, teda celé prvé a šieste nástupište na hlavnej stanici. Na 6. koľaji si pomrmlávala aj zamračená T 478.1201 s požiarnym vlakom, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť každej takejto jazdy parného vlaku.

498.104 v čele mimoriadneho vlaku na Bratislavskej hlavnej stanici © Martin Hrošovský

Usadili sme sa do nášho vozňa, kde nám ale miestenky neboli nič platné, pretože mikulášsky vlak išiel evidentne v úplne inej zostave, ako bolo pôvodne plánované. A tak si každý sadol tam, kde sa mu páčilo. Treba dodať, že vozne boli poobsadzované do posledného miesta. Presne o 9:15 sa ozvalo mohutné zapískanie albatrosa a dlhočizná súprava sa za asistencie laminátky, ktorá mala okrem vykurovacej aj postrkovú úlohu, dala do pohybu. Krátke zastavenie na Vinohradoch, potom dlhšia fotozastávka v Galante. Albatros, ktorému tu pri fotení robila spoločnosť aj zamračená, bol však obľahnutý davom nadšených cestujúcich aj necestujúcich a tak sa ho inak odfotiť nepodarilo.

Oba rušne v Galante budia pozornosť © Martin Hrošovský

Ďalšia cesta prebiehala viac-menej hladko, organizátori pripravili rôzny sprievodný program, pre deti súťaž v kreslení, minidisko v spoločenskom vozni a pre dospelých kvíz na tému história železníc, ktorého sme sa zúčastnili aj my. V Nových Zámkoch sme si postáli o čosi dlhšie, ako bolo pôvodne v pláne, čo mi umožnilo vybehnúť na nástupište a odfotiť si tunajšiu laminátku v čele pripraveného osobného vlaku smer Levice v spoločnosti samej prvej gorily 350.001-4 v čele práve prichádzajúceho EC 170 Hungaria. Len-len, že som stihol naskočiť do vozňa, ešte som ani nesedel na mieste a už sme sa pohýňali smer Hurbanovo a Komárno.

Mikulášska čata vo vlaku © Martin Hrošovský

V Komárne sme mali pomerne dosť času na prechádzku po meste, geocaching, obed a dokonca aj zákusok v cukrárni. Potom sme sa pobrali späť na stanicu, kde som ešte stihol odfotiť Martu 951.003-3 na osobnom vlaku smer Nové Zámky s privesenou krabičkou 812.030-5 a náš mikulášsky vlak s albatrosom už na opačnom konci. V Komárne našťastie majú točňu, takže albatros nemusel ísť na spiatočnej ceste „uhlím vpred“. Menší problém nastal pri hľadaní si miesta. Keďže som fotil a do vlaku sme nastúpili tesne pred odjazdom, neušlo sa nám pôvodné miesto.

Celkový pohľad na ruch a stroje v stanici Komárno © Martin Hrošovský

Tým, že pôvodné miestenky neplatili a prakticky nebolo možné odkontrolovať, kto kde sedí, ušlo sa nám iba miesto v predstavku, kde bola zima a veľký hluk, pretože tam stále niekto otváral dvere na prechode do druhého vozňa. A tak som sa vybral hľadať miesto inde, na veľké potešenie mojej priateľky, úspešne. Cestou späť bolo vyhodnotenie kvízu, podarilo sa nám získať pekný stolný kalendár, ako inak, s železničnou tematikou. A v tombole ešte aj puzzle s obrázkom zeleného antona. Cesta naspäť do Bratislavy už potom prebiehala hladko.

263.005-1 v peknom nátere ožiarila Nové Zámky © Martin Hrošovský

V Nových Zámkoch sa mi opäť podarilo vybehnúť a odfotiť zaujímavo vyfarbenú princeznú. Vystúpili sme na Vinohradoch, kde sa mojej drahej podarila pekná nočná fotka už odchádzajúceho vlaku. Vychutnali sme si pohľad na rozjazd Albatrosa s dlhočiznou súpravou a po chvíli aj hrmotnú zamračenú s požiarnym vlakom. Potom som už len počkal na R 837 Levičan, ktorý ma odviezol do mojich rodných Levíc a krásny deň so železnicou bol za nami.

Titulná snímka: „Albatros“ s diabolskou ochrankou © Martin Hrošovský