Prebúdzanie Katky plus služby na MimOs

Sobota, 21.4. 2012: Celé to začalo ráno, keď som na seba hodil mundúr a pustil sa na zastávku Košice-predmestie (ktorú mám prakticky za rohom). Mal som sa tam stretnúť s kolegom z KHKV Matúšom Tomkom, s ktorým som cestoval do Hanisky pri Košiciach po Magdu, s ktorou sme sa presunuli do Moldavy nad Bodvou s cieľom nasadenia Magdy na MimOs do Košíc. Počas čakania na zastávke sme v diaľke v Barci zahliadli prichádzajúce svetlá, tak sme sa pustili do hádania, že čo to môže byť.

Nakoniec sa z toho vykľul Okuliarník 757, ktorý mal prísť už deň predtým s návozom zo Zvolena. Nakoniec prišiel aj náš osobák pozostávajúci z 812+012. Došli sme do Hanisky, zvítali sa s osadenstvom stanice i súpravy a čakali. Nakoniec sa nám podarilo vyraziť a po krátkej ceste sme sa ocitli v Moldave nad Bodvou. Tam nás privítalo mierne upršané počasie, z ktorého mi bola dosť veľká zima. Počas čakania som odbehol na rožňavské zhlavie pozrieť si odbočku na lokálku do Medzeva (stále mi je ľúto, že tam zrušili osobnú dopravu). Po fotoprestávke som sa vrátil ku súprave. Prišiel čas odchodu a my sme nabrali kurz Košice. Počas cesty sa nič zaujímavé nestalo. Zastavovali sme iba vo Veľkej Ide a Barci.

Po príchode na košickú stanicu sme si počkali na posun do depa. Hneď po príchode som musel vyhľadať Ľuba Lehotského, aby som sa zaradil ku predaju suvenírov. Popri práci (keďže to bola väčšinou pochôdzka medzi návštevníkmi) som mal možnosť pofotiť vystavenú techniku a iné zaujímavosti. Počas tohto všetkého zhonu za nami doľahol Ľubov hlas. Začínal krst jeho novej knihy "Zápisník železničných škriatkov".

Po krste sme mohli pokračovať. Ako sme tak predávali, naraz sa pri nás objavil veľký objektív. Nejako extra som to nevnímal, keďže som ho pokladal za ďalšieho šotouša a my – uniformovaní sme sem-tam na takých akciách terčom objektívov. Až foťák zišiel dolu, došlo mi, že to je náš Karel Furiš, ktorého týmto pozdravujem. Po malom rozhovore som sa vrátil k práci. Neskôr som stretol aj nášho Brejlovca Jiřího Rechku, ktorého som najprv nespoznal, no napravilo sa to (pripájam srdečné pozdravy).  Chvíľu sme fotili (ja som popri tom hádzal očko na kolegyne, či im netreba pomôcť) a potom som sa vrátil naspäť k práci. Vtedy sa mi stala taká vec...stretnutie s generálnym riaditeľom ZSSK. No po krátkom pozdravení sme si išli každý svojou cestou. Ako sa tak deň tiahol, prišiel čas príchodu ďalšieho exponátu v podobe Albatrosa z Bratislavy.

Nasledovalo zvítanie s väčšinou vlakovej čaty (Braňo Páleš, Martin Susedík, Marek Gróf, Marek Halás a Juraj Ševčík). Dali sme si prestávku a sadli do bufetu, aby sme sa podelili s kolegami zo západu o novinky a zážitky. Pán sediaci vedľa nás sa rozhodol pozvať uniformovaných ľudí na niečo na pitie, tak sme všetci šiesti, či siedmi skončili pri kofole. Potom sa naši návštevníci išli popozerať po depe a my sme sa mohli vrátiť ku robote. Medzi tým sme sa ešte všetci uniformovaní, profesionálni aj nadšení železničiari, čo sme boli akurát po ruke odfotili pred Albatrosom spolu s generálnym riaditeľom ZSSK. Iniciátorom akcie bol Terčík, čím pritiahol pozornosť nielen Igiho fotodokumentačného zariadenia.

Tak to išlo celý deň a nakoniec sa spustil lejak, ktorý nám ukončil šichtu približne o hodinu skôr. Nezostávalo nič iné, než všetko popratať a skryť sa. Nakoniec sme iba zhodnotili deň a pobrali sa domov.               
Nedeľa 22.4. 2012: Prvá vec, ktorá mi ráno pokazila náladu bola, že som sa zobudil o 6:19 hod. , pričom v depe som mal byť o 6:30 hod. Nakoniec som tam s menším omeškaním došiel, no i tak sme neodišli podľa plánu, kvôli skladaniu súpravy. Aspoň som mal čas doplniť si nejaké zásoby suvenírov na cestu a popri tom aj pofotiť ranné dianie v depe. Nakoniec sme sa pohli z depa a po krátkom státí sme sa pohli smerom na Margecany. Cestu som si užíval napriek tomu, že som tadiaľ cestoval pätnásť rokov každý deň do školy, ale to je iná téma. Išlo mi hlavne o prechod mojou rodnou dedinou, kde som už dlho nebol, keďže mi to čas a povinnosti nedovolia. Bol som prekvapený z vykosenej figúry a zdevastovanej búdky na zastávke. Prešli sme Trebejovom, Kysakom a ostatnými dedinami a ja som sa pobral na zadnú účasť súpravy, aby som si pozrel prechod ružínskym a bujanovským tunelom.

Nakoniec sme zastavili v Margecanoch a mohlo sa začať posunovať. S cestujúcimi bola robota, keďže tí chceli hneď nastúpiť. No najprv sme museli zostaviť požiarny vlak a vozne z Hurvínkov presunúť na druhý koniec súpravy. S posunom nám pomohla 812, ktorá sa tam akurát nachádzala. Chvíľu to vyzeralo dosť komicky, keď presúvala Hurvajzové prívešáky. Aspoň sme mali dobrý foto-objekt.

Po zostavení súpravy si cestujúci mohli konečne nastúpiť. Ešte sme dali prednosť IC-čku v smere do Košíc a mohli sme sa tým smerom pohnúť aj my. S Terčíkom sme si medzi tým plnili povinnosti. Ani som nezaregistroval, že sme nezastavili v Kysaku a už sme boli za Trebejovom. Kým som stihol vykuknúť v Kysaku, tak som zahliadol na Papagájovi, ktorý nám dával prednosť Miša Hrušku z KHKV. Nasledovalo zastavenie v Kostoľanoch nad Hornádom kde sme stáli, aby sme počkali Papagája, ktorý išiel z Prešova, aby sa mohla vykonať súbežná jazda.

Súbežnú jazdu som zažil prvý krát a môžem povedať, že je to nezabudnuteľný zážitok, keď sa súpravy obehujú navzájom. Došli sme do Košíc, kde som natrafil na Magdu a zvolenského Hurvínka, s ktorým išli na jazdu po košických spojkách. Pohli sme sa zo stanice do depa a po príchode som rýchlo skontroloval súpravu, či tam ešte niekto nie je, aby sa s ňou mohlo manipulovať. Opäť sme sa pustili do predaja suvenírov v depe a takto to pre mňa išlo väčšinu dňa.

Prácu mi príjemne narúšali rozhovory s ľuďmi (väčšinou na železničnú tému). Ako sa tak akcia chýlila ku koncu, aj depo sa vyprázdňovalo a nakoniec nás tam veľa neostalo. Tak sme len popratali všetky veci, naložili do auta a pobrali sa domov. Na železničnom priecestí som ešte cvakol nákladný vlak s poľskými ET 41 na čele a na konci vlaku.
Tak, krásny víkend bol skoro za mnou. Ak tento článok vyjde ešte pred otvorením sezóny na Detskej Železnici Košice, tak by som vás rád všetkých pozval do Čermeľa, kde sa to všetko bude konať. Keďže pre mňa to bola ďalšia vydarená akcia, tak sa teším aj na ďalší rok a dúfam, že postretávam zase všetkých tak ako to bolo tento rok.