Ako sme v Prievidzi priložili ruku k dielu na nultej brigáde

18.5.2012 8:00 Miroslav Sekela

Ako sme v Prievidzi priložili ruku k dielu na nultej brigáde

Keď som sa na otvorení sezóny na bratislavskom Rendezi rozprával s členmi Prievidzského parostrojného spolku ( PPS ) o tohtoročných parných jazdách, dohodli sme sa, že im prídem podať pomocnú ruku pri príprave ich vozňov na tohtoročnú sezónu parných jázd.

 

A tak som si poslednú aprílovú sobotu zbalil pracovné oblečenie a ráno nasadol spolu s Marekom v Nitre do vlaku smer Topoľčany a Prievidza. Vo vlaku som si uvedomil, že keď si odmyslím jeden rýchly prestup z osobáku na rýchlik, tak „normálne“ som v Prievidzi bol naposledy pri oslavách 100. výročia trate Veľké Bielice – Prievidza. A odvtedy už ubehlo pekných pár rokov. Po príchode do depa sme sa zvítali s prítomnými členmi PPS, ubytovali sa v kupé a zúčastnili sa bojovej porady a následného rozdelenia prác. Úlohy boli jasné: obrúsiť AB – čko, vypucovať krčmu a opraviť pokazené okná na AB – čku a Bh – čku. Podporný tím tvorili Janko Lošonci s otcom, ktorí sa starali o technické zabezpečenie a materiálové zásobovanie  a Jankova manželka Janka, ktorá mala pod palcom prísun potravín a počas dňa sa starala o naše hladné krky. Celému podpornému tímu patrí vďaka za to, ako sa zhostili svojich úloh.

Okná si zobrali na starosť naslovovzatí odborníci Emil a Koko. Keďže každý vozeň má iný mechanizmus sťahovania okien, nad niektorými oknami „maturovali“ trošku dlhší čas. Ale nakoľko sa im úspešne darilo vyhýbať sa vystreleným lankám z okien, maturitu zvládli na výbornú.

Nežné osadenstvo v podobe Tinky a Veroniky, spolu s technickou podporou v osobe Peťa, sa pustili do upratovania, vyčistenia a vydrhnutia kuchyne v reštauráku. Tinka to najprv skúšala so Savom, s ktorým síce nemala zlé výsledky, ale po objavení účinnejšieho a voňavejšieho čistiaceho prostriedku a jeho následnej aplikácii na znečistené miesta, sa kuchyňa blýskala hádam ešte viac, ako keď bola čerstvo vyrobená.

Ja a Marek sme sa podujali obrúsiť AB – čko od nánosov špiny a starej farby a nájsť na skrini vozňa všetky praskliny a poškodenia laku. Počas práce som si tak v duchu zafilozofoval, že prečo sa my ľudia musíme voziť v takých dlhých vozňoch ? Nepostačili by nám kratšie vozne ? Veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí ...

Podvečer sme si urobili krátku prestávku spojenú s návštevou a posedením v Hostinci pod orechom. Odporúčam – veľmi dobre sa tam sedí a hostinský čapuje dobrý Topvar. Neviem čím to je, ale toto pivo mi chutí len v oblasti od Topoľčian, po Prievidzu.

Po návrate sme si prezreli „výtvory ľudových umelcov“, ktorí si pre svoje „diela“ vybrali ozaj veľmi vhodné plochy : porýpané okná a vyryté nápisy na čerstvom laku na Bh – čku. Niekedy človek ozaj nenachádza slov. A keď ich aj nájde, nemôžu sa zverejniť.

Pobrali sme sa radšej do roboty a brúsili, čistili, opravovali sme ostošesť. Ani sme sa nenazdali a už nadišiel večer. Po uprataní pracovísk a nahodení sa do „gala“ , sme začali pripravovať veci na večerné grilovanie. Grilovačka to bola bohatá, počasie bolo príjemné a tak sme jedli a popíjali, popíjali a jedli a popritom zanietene debatovali na rôzne železničiarske témy.

Debata sa pretiahla do neskorej noci ( prípadne skorého rána, v závislosti od uhla pohľadu ), takže spánok sme mali vcelku krátky. Ráno ma napadlo, že sme včera vôbec nenavštívili pýchu prievidzského spolku – Ušatú. Po nevyhnutných raňajších úkonoch smerovali moje kroky do rotundy depa, kde nad jedným kanálom ticho odpočívala Ušatá. Vedľa nej boli povyberané tlakové nádoby na brzdové ústrojenstvo, ktoré čakali na opravu. Odvážil som sa aj vliezť do kanála. Bol to zaujímavo – stiesnený pocit, kľačiac v kanáli a nad hlavou mať taký obrovský a ťažký kolos.

V nedeľu ráno sa k nám pridal „modrohorizontový“ Jožo, ktorý nám pomáhal dobrúsiť AB – čko. Poobede sme práce definitívne zavŕšili, dali sme si rozlúčkové pivo a nasadli do poobedného rýchlika, ktorý nás poodvážal do našich domovov. Domov som došiel celkom slušne unavený ( to je tak, keď kancelárske krysy idú fyzicky pracovať ), s rukami a krkom spálenými od slnka, ktoré celý víkend výdatne svietilo. Ale tiež aj s príjemnými pocitmi, že som pomohol dobrej veci a prežil víkend s fajn ľuďmi.

Nultá brigáda bola teda úspešne ukončená. PPS má v pláne aj  ďalšie brigády, keďže roboty na vozňoch a na parnej mašine je ešte neúrekom. Podrobnosti nájdete v blízkej budúcnosti na príslušných webových stránkach.

Úspešnú sezónu, kvalitné uhlie a veľa kilometrov bez incidentov, chlapci !

Súvisiace odkazy

webová stránka Prievidzského parostrojného spolku

Galéria

Súvisiace trate