Elektrickým vlakom z Trnavy do Jablonice už 30 rokov

21.5.2012 8:00 Ing. Marko Engler, PhD.

V októbri 1980 sa Trnava, ako aj celé Československo oficiálne lúčilo s pravidelnou parnou prevádzkou na štátnych verejných železniciach. Vtedy sa uskutočnila mimoriadna jazda slávnostného vlaku ťahaného parným rušňom 556.036 z Bratislavy do Leopoldova, kde bola inštalovaná železničná výstava. To sa však už na trnavskej železničnej stanici leskli prvé stožiare budúceho trakčného vedenia.

Onedlho, 27. apríla 1981 sa do Trnavy dostal aj prvý elektrický vlak, a to zo Serede. Nemalo to ešte výrazný vplyv na vozbu vlakov, pretože zaťaženejšie prepravné smery predstavovali tranzitné vlaky Bratislava – Žilina alebo od Kútov na Galantu. O približne rok neskôr však význam elektrickej trakcie vzrástol zatrolejovaním trate Trnava – Jablonica, pričom 21. mája 1982 bola zavedená elektrická prevádzka na celej trati až do Kútov (úsek Jablonica – Kúty sa elektrifikoval už v decembri 1980). Tým sa previedla väčšina vlakov na ramene Kúty – Trnava – Galanta do elektrickej trakcie.

Elektrifikovaná trať Kúty - Jablonica - Trnava - Sereď - Galanta v roku 1982;
zdroj: CP ČSD 1982/1983

Ďalej postupovala elektrifikácia železníc spojením Trnavy s Leopoldovom (30. októbra 1984) a Trnavy s Bratislavou (14. mája 1985). To umožnilo previesť do elektrickej trakcie väčšinu prímestských osobných vlakov Bratislava – Leopoldov, ale aj niektorých rýchlikov, u ktorých sa prepriahali elektrické rušne za motorové v Leopoldove (odkiaľ pokračovali s motorovým rušňom na Prievidzu, Nitru, Zvolen alebo na Púchov).

Dnes už tiež minulosť - elektrická jednotka na jubilujúcom úseku v Bolerázi © Marko

Najvýraznejší zásah do prevádzky motorových rušňov v okolí Trnavy však malo až otvorenie elektrifikácie na celej trati Bratislava – Púchov, ktoré sa slávnostne uskutočnilo mimoriadnym vlakom 28. januára 1988. To umožnilo postupne previesť všetky vlaky do elektrickej trakcie.

IC vlaky si to z Trnavy len tak svištia (aj vďaka elektrickej energii) © Marko

Elektrifikáciou železničných tratí v okolí Trnavy si práve Trnava získala prvenstvo, ktoré sa ukázalo až pri administratívnej zmene krajov v 90. rokoch. Trnava bola a dodnes je jediným krajským mestom na Slovensku, ktoré má všetky trate vychádzajúce z mesta elektrifikované. Je možné považovať čiastočne aj Košice za krajské mesto, z ktorého vychádzajú všetky železničné trate ako elektrifikované, ale je potrebné si aj uvedomiť, že elektrifikácia z Košíc smerom na Plešivec a Zvolen končí zatiaľ na okraji Košíc v Haniske pri Košiciach (pri známych oceliarňach) a tak všetky vlaky do Moldavy nad Bodvou, Plešivca a Zvolena sú vedené vozidlami motorovej trakcie.

Nový dych v Trnave © Marko

Z Trnavy sa tak koncom 80. rokov začali motorové rušne postupne vytrácať. Nie však úplne. Veľa ich ešte zostalo slúžiť na železničných vlečkách rôznych podnikov v meste, ale aj u verejných železníc na staničnom posune alebo pre vedenie manipulačných nákladných vlakov (neskôr ich začali používať aj niektoré nové súkromné firmy zaoberajúce sa železničnou nákladnou dopravou).

Elektrifikácia v Trnave © Marko

V každom prípade, od tých čias premávajú cez Trnavu predovšetkým vozidlá elektrickej trakcie, čím sa znížil hluk z rušňov a odstránili ďalšie zdroje splodín vznikajúcich spaľovaním pohonných hmôt. Trnavčania už možno ani nevnímajú rozdiel medzi motorovou a elektrickou trakciou na železniciach. Môžu si však, rovnako ako Klub priateľov železníc Trnavy a okolia, v tomto roku pripomenúť 30. výročie elektrifikácie trate Trnava – Jablonica (21. mája) a 31. výročie príchodu prvého oficiálneho elektrického vlaku do Trnavy zo Serede, čo umožnilo zaviesť elektrickú trakciu na celej trati Kúty – Trnava – Galanta napríklad aj tak, že pocestujú do práce, školy alebo na výlet práve vlakom...