Novú železničnú stanicu v Trnave čaká rozsiahla rekonštrukcia
17.5.2012 8:00 Martin Jurčo Zdroj: Novinky z radnice (Trnava), roč. 23, č. 5.
Aj keď nová železničná stanica slúži len dve desiatky rokov, už niekoľko rokov volá po obnove. Dôvodom však nie je len vzhľad, ktorý určite nepatrí do dnešného storočia, ale zastarané technológie, nevzhľadný a opotrebovaný interiér, a s tým spojená aj nechuť významnejších podnikateľských subjektov poskytovať svoje služby na železničnej stanici.
Výsledkom je napríklad to, že cestujúci už viac ako desať rokov nenašiel na stanici slušnú jedáleň, reštauráciu či kaviareň, ktorá by lákala aj tých, ktorí vlakom práve necestujú. Všetko sa má o niekoľko mesiacov zmeniť. Novú železničnú stanicu čaká rozsiahla rekonštrukcia, cestujúci musia očakávať drobné obmedzenia, no na celkové vybavenie cestovnými dokladmi a prepravnú prevádzku by to nemalo mať vplyv.
Začiatok rekonštrukcie staničnej budovy a prislúchajúcich objektov, ktorý investor - Železnice Slovenskej republiky ako správca železničnej infraštruktúry, spustil 13. mája, zahŕňa nové dispozičné riešenie jednotlivých poschodí budov, plávajúce podlahy, obklady a dlažby, kazetové stropy, elektroinštaláciu, štruktúrovanú kabeláž, rozvody ústredného kúrenia, klimatizáciu a nový osobný výťah. Novinkou bude dnes už bežný bezbariérový prístup na nástupištia a vybudovanie eskalátora medzi foyerom a vestibulom stanice. Rekonštrukcia sa dotkne aj zničeného podchodu a terasy pri lávke pre peších. Celkové finančné náklady na stavbu sa vyšplhajú na 2,7 milióna eur. V prvej etape sa zrealizovala rekonštrukcia administratívno-prevádzkovej budovy, v druhej časti, ktorá sa začala, sa budú rekonštruovať priestory pre cestujúcu verejnosť – t.j. staničnej budovy a prislúchajúcich objektov. „Dokončenie administratívno-prevádzkovej budovy a preberacích konaní prebehlo v máji, dokončenie výmeny obvodového plášťa staničnej budovy a celkové ukončenie rekonštrukcie stavby by sa malo stihnúť do júna 2013,“ povedala hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavlíková. „Jednotlivým prevádzkam nachádzajúcich sa v priestoroch stanice boli cestou Strediska hospodárenia s majetkom ŽSR dané výpovede z prenájmu počas rekonštrukčných prác.“ Rekonštrukcia neprinesie obmedzenia pre cestujúcich spojmi Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá sa stará o prepravnú prevádzku na železnici. „V týchto týždňoch sa začína s rekonštrukciou poschodia a prevádzka sa bude vykonávať v dolnej časti vestibulu. Po rekonštruovaní poschodia sa práce presunú do dolnej časti budovy. Uvedené práce budú rozsiahle a budú znamenať aj sťaženie pohybu cestujúcich v budove a chýbajúcimi komerčnými službami. Pre poskytovanie drobných potravinových nákupov bude naďalej slúžiť iba predajňa lahôdok vedľa budovy stanice a na poskytovanie občerstvenia iba bistro vedľa prvého nástupišťa,“ hovorí Martina Pavlíková.
Trnavská železničná stanica sa rekonštruuje v čase jedného z výročí spustenia prevádzky. V máji v roku 1992 sa premiestnila zastávka MHD zo starej železničnej stanice na novú a otvorilo sa nové parkovisko. To už bola „nová“ budova železničnej stanice skolaudovaná. Oficiálne stavbu odovzdali 17. novembra 1989 a nový objekt tak nahradil starú budovu stanice z roku 1896. Základný kameň novej stavby bol položený v septembri 1979, stavba bola spustená v decembri 1979. Zaujímavé je, že v archíve nájdeme túto stavbu zahrnutú aj v pláne zoznamu dôležitých stavieb začínajúcich v 6. päťročnom pláne, do ktorého bola zaradená výstavba „novej prijímacej budovy“ v železničnej stanici Trnava. Hovoria o tom aj oficiálne dokumenty: „Uznesením Vlády ČSSR č.14 zo dňa 5.januára 1978 o zabezpečení úloh v železničnej doprave vyplývajúcich zo záverov XV. zjazdu KSČ sa touto 1. stavbou začína komplexná prestavba železničnej stanice, aby sa modernou technickou základňou vytvorili podmienky pre splnenie stále náročnejších úloh železničnej dopravy a kultúry cestovania,“ píše sa dobovým jazykom v rozhodnutí o výstavbe novej železničnej stanice Trnava. Stavbu realizovala Stavoindustria Trnava a plán výstavby rátal s dokončením v roku 1984. Termín z rôznych i objektívnych dôvodov však nebol dodržaný. V rokoch 1983-84 bola stavba dokonca utlmená. Problémy mali aj subdodávatelia stavby. Nevedelo sa napríklad presne ako bude dobudovaný predstaničný priestor. Nachádzalo sa tam zbúranisko po preslávenej prevádzke bufetu Koruna a bývalej budovy Okresného stavebného podniku. Stavoindustria nemala v úlohách ani vybudovanie lávky pre peších. Všetky kapacity sa venovali budovaniu novej administratívnej budovy. Problémy boli aj s vybudovaním nového vodovodného prívodu. Stavba stanice bola dokončená v septembri 1989 s nákladom viac ako 81 miliónov Kčs. V symbolický deň, v piatok 17. novembra 1989 o 11. hodine, nastal dlho očakávaný deň otvorenia novej budovy. Po desiatkach rokov kapacitne nevyhovujúcich priestorov sa Trnavčania konečne dočkali. Napriek tomu sa celá prevádzka hneď do novej budovy nepresťahovala. Okrem toho stále neboli vybudované nástupištia a podchod. Preto aj prevádzka v novej budove bola spočiatku len v denných zmenách do 18. hodiny, neskôr sa pre služby cestujúcim zatvárala.
Vtedajšie dispozície a dobové požiadavky však priniesli pre trnavskú cestujúcu verejnosť celkom nové prevádzky – novú reštauráciu, bufet, espresso, kapacitne postačujúci vestibul, čakáreň pre matky s deťmi, kultúrne stredisko a od roku 1990 napríklad aj automaty na predaj cestovných lístkov. Až takmer od konca roka 1991 fungoval systém „zdvojenej“ prevádzky na starej i novej stanici. Obe budovy boli vzájomne „prepojené“ chodníkom, ktorý viedol po terajšom nástupišti č. 4 a ukončenie bolo na peróne na starej stanici. Nová železničná stanica mala byť aj rozsiahlym „federálnym“ strediskom vtedajšieho prevádzkovateľa reštauračných vozňov a staničných prevádzok – podniku Jedálne a lôžkové vozne Praha (JLV). V novej výpravnej budove boli vybudované rozsiahle pivničné priestory práve na žiadosť JLV, kde plánovali pripravovať jedlá na zásobovanie reštauračných vozňov v rýchlikoch a prevádzkovanie reštauračných služieb v novej budove. Z hľadiska dopravnej prevádzky starej a novej stanice je zaujímavý dátum 6. august 1991. Vtedy bola zapnutá aj posledná výhybka reléového zabezpečovacieho zariadenia a o 10. hodine 30. minúte sa dispozičný výpravca zo starej dopravnej kancelárie spolu s operátorkou presťahovali do novej riadiacej veže. Za zmienku stojí spomenúť október 1991, keď bol spustený do prevádzky vtedy moderný systém Pragotron, ktorý textovou automatickou formou dopĺňal ústne hlásenia o odchode vlakov. Koncom decembra pri krásne zasneženej trati boli dané do prevádzky aj nové trnavské nástupištia. Trnavská železničná stanica začala písať svoju novú históriu. Napriek rôznym drobným problémom, ktoré sprevádzali jej prevádzku až do dnešných dní, sa našťastie neopakovali tragické situácie z čias prevádzky na starej železničnej stanici. Okrem priestorového komfortu bolo hlavným rozdielom vybudovanie nástupíšť, čo zvýšilo bezpečnosť cestujúcich. V 60. a 70. rokoch pri rozsiahlej nákladnej doprave a frekvencii 18-tisíc cestujúcich denne prichádzalo k častým kolíziám cestujúcich a vlakov. Medzi najtragickejšie prípady patrí hromadný úraz študentov strednej školy z Bratislavy 9. decembra 1965. Vo veľkej hmle a na preplnenej stanici po vyhlásení príchodu vlaku staničným rozhlasom sa na výzvu učiteliek viac ako sto študentov pohlo do koľajiska. Dav očakával príchod osobného vlaku do Bratislavy pri 4. koľaji, no vlak prichádzal na 3. koľaj a zároveň na 4. koľaj nákladný vlak v opačnom smere. Cestujúci tak zostali medzi dvoma obsadenými koľajami. Výsledkom hromadného úrazu bolo 5 mŕtvych študentov a niekoľko zranených.
Pramene:
Archív Železníc Slovenskej republiky. (Poďakovanie patrí hovorkyni ŽSR Martine Pavlíkovej).
Gulík, J. ml.: Železničné nehody na Slovensku, zv. 2. Vydané vlastným nákladom, bez miesta vydania, 2011.
Súvisiace trate
Súvisiace odkazy
- Ako sa staničná budova v Trnave za 30 rokov zmenila, 11.3.2020 8:00