Letný prázdninový výlet (časť 1): Okruh východom a lov Sergejov

29.9.2012 8:00 Oliver Dučák

Ako mnohí iní, tak aj ja som sa rozhodol si v mesiaci august za zarobené peniaze niečo zo Slovenska prejsť a tým pádom využiť letnú akciu ZSSK s názvom Slovak Student. Cestovný lístok som mal kúpený a ako prvú poznávaciu jazdu som si určil na 1.8.2012 okruh po východnom Slovensku.

Na trase Košice – Kysak – Prešov – Vranov nad Topľou – Humenné – Michaľany – Slovenské Nové Mesto – Kuzmice – Košice.

Ako prvý spoj som sa rozhodol použiť R 801 Poľana s odchodom 7:01 z Košíc, ktorým som sa dopravil do Prešova. Táto časť cesty pre mňa nebola ničím zaujímavá, pretože som sa po tej trati (hlavne v úseku Košice – Trebejov) vozil vlakom od malička. V Kysaku som natrafil na prichádzajúci EN z Prahy, ktorému robila Poľana prípoj do Prešova.

Po príchode do Prešova som mal hodinu času do odchodu Os 9107 do Humenného. Využil som ho na prechádzku a dokumentovanie ranného centra mesta Prešov. S malou závisťou som pozoroval miestne moderné trolejbusy s vedomím, že u nás v Košiciach také asi nikdy nebudú. Po okruhu centrom mesta som sa ešte zastavil v obchodnom dome pre zásoby jedla a pustil som sa na stanicu. Moju pozornosť ešte upútala parná mašinka U47 vystavená na plavečskom zhlaví stanice ako pomník. Nepríjemným prekvapením na nástupišti bola čakajúca jednotka 861 nasadená na Os 9107 do Humenného. Už pri nástupe mi zarezonoval v ušiach nepríjemný zvuk motora, ktorý je hlučný aj počas voľnobehu. Pohli sme sa a ja som mlčky sledoval ubiehajúcu krajinu. O fotení sa dalo maximálne len snívať, keďže tieto nové súpravy sú o možnosť stiahnuť okno dolu ukrátené. Najkrajšou časťou trate sú nepochybne viadukty pri Hanušovciach nad Topľou, keď sme sa k ním blížili, tak vlak aj spomalil. Som si istý, že to určite nebolo kvôli mne, aby som mal pekný výhľad.

Prišli sme do Humenného © Oliver Dučák

Prišli do Humenného a ja som mal opäť niečo cez hodinu času na potulky mestom. Ihneď som si to zamieril do centra mesta, keďže sa riadim zásadou, že tvár každého mesta sa ukazuje v jeho historickom centre. Opäť nasledovali potulky, občerstvenie pivom a cesta naspäť na stanicu. Sám presne neviem, že akým spojom som to išiel, pretože v Čeľovciach bola v tom čase výluka a všetky vlaky išli odklonom cez Michaľany. V tom prípade som bol ušetrený od prestupu v Trebišove a išiel som rovno do Michalian (tuším to bol Zr 1904 Laborec). Na spomínanom spoji bola nasadená opäť súprava 861 a v nej sa niekde za Strážskym pokazila klimatizácia. To spôsobilo predlžené čakanie v Bánovciach nad Ondavou. Okná boli samozrejme pozamykané a kým k nám došiel sprievodca s kľúčom, tak sme už boli všetci naložení vo vlastnej šťave.

Došli sme do Michalian © Oliver Dučák

Šťastný z príchodu do cieľa som vybehol z vlaku v Michaľanoch a utekal do najbližších potravín po nejakú zmrzlinu, lebo tá horúčava sa už nedala vydržať. Celý čas som do príchodu vlaku strávil na miestnej železničnej stanici. Ozvalo sa hlásenie príchodu vlaku Os 8807 a ja som v diaľke uvidel súpravu môjho detstva – pantograf. Natešený ako malé dieťa som si po nástupe radostne otvoril okno dokorán a užíval si rýchly prúd vzduchu. Prišli sme do Slovenského Nového Mesta a ja som natrafil na odstavené súpravy nákladných vlakov mierené do maďarského Sátoraljaújhely. Vyšiel som pred stanicu, prešiel možno 200m a ocitol som sa v Maďarsku. Zabralo mi veľa času, kým som našiel cestu k železničnej stanici. Nakoniec sa mi podarilo dostať sa ku trati a ja som chytil prvý nákladný vlak na čele so Sergejom na miestnom priecestí. Potom som už iba sledoval trať a o chvíľu som už bol na stanici. Mal som možnosť vidieť odstavené a zubom času nahryznuté maďarské súpravy. Natrafil som tam aj na MÁV 418 (M41) na jednom osobnom vlaku. Po prezretí stanice som sa pustil naspäť do domoviny, aby som stihol vlak domov. Prišiel som akurát na čas a môj Os 8812 opäť s pantografom ma bezpečne zaviezol domov.