Slovenská osmička

     Mojím jediným sprievodcom možnými spojmi sú iba spomienky na kontrolu ELIS-u večer pred tým. A takto vyčerpávajúco potom vyzerá moja cesta republikou, kde ma viacej ťahá na spánok cesta po málo prejdených, alebo vôbec neprejdených tratiach.

     Ráno 3.8.2012 mi ako obyčajne pred cestovaním začalo o 05:00 nekompromisným budením môjho na sekundu presného budíka, ktorý sa mi ozýval na celú izbu. V rýchlosti som si ešte do vaku nahádzal foťák a iné potrebné veci (vrátane strategického predmetu v podobe sieťového lístka SLOVAK STUDENT), ktoré som večer pred tým nezabalil. Určite som so sebou zobral aj kliešte so štvorhranom, ktoré sa od mojej poslednej jazdy v súprave 861 (s jej pokazenou klimatizáciou a zamknutými oknami) stali neodmysliteľnou súčasťou mojej "cestovateľskej" výbavy. Tak som sa teda pobral pešo z mojej brány ku železničnej stanici Košice, keďže od nej bývam cca 15 minút chôdze. Došiel som na železničnú stanicu a sám som ešte nevedel, či ísť na R 930 Ipeľ s odchodom 05:57, alebo na R 602 Čingov s odchodom o 06:07. Nakoniec zvíťazil variant cesty južným Slovenskom.

     Pomaly sme vyrazili z Košíc a ja som si našiel miesto vo vozni radu B, ktoré pri fotení obľubujem kvôli možnosti poriadne otvoriť okno. Pomaly sme míňali krajinu, až sme sa ocitli vo Zvolene. Tam som vybehol z prázdneho kupé a išiel sledovať preprah našej 754 za 240, ktorá nás ťahala zo Zvolena ako R 830 Tekov.

     Ešte vo Zvolene som rozmýšľal, či tam neprestúpiť na R Horehronec a z Banskej Bystrice si neísť prejsť trať 170 s jej množstvom tunelov, ale nakoniec som sa pohol v Tekove ďalej. Hneď v Hronskej Dúbrave som pri míňaní sa s R Horehronec natrafil na zaujímavú fotomomentku, keď výpravca dával vlaku návesť miesta zastavenia, ale nie s červenou vlajkou, ale s červeným terčíkom, čo bolo pre mňa zaujímavé. Opäť sme sa pohli a ja som postupne (s občasnými výpadkami pre nechcený spánok) sledoval okolitú krajinu. Šášovské Podhradie a iné krásy Slovenska sú možno pre iných bežná vec, ale pre mňa nie.

     Dorazili sme do Galanty a ja som sa rozhodol, že tam vystúpim. Tam som prestúpil na Os 2606 smer Sereď – Trnava – Kúty. Moja cesta po tratiach, ktoré som neprešiel začala. Míňali sme rovinaté okolie Serede (ktoréma dosť deprimovalo, keďže som z Košíc zvyknutý na kopce a na rovine sa necítim bezpečne), až sme došli do Trnavy. Tam sme mali cca 20 minút prestávku, čo sme pred seba púšťali R do Košíc. Potom sme sa pustili smerom na Kúty.

     Súprava, v ktorej som sedel sa skladala z "pojazdných nemocníc" a ja som si sadol do posledného vozňa a úplne zadného oddielu. Prechodové dvere asi posunovači zabudli zamknúť, tak som ich zamkol ja, čo som aj oznámil sprievodkyni. Tej najprv nešlo do hlavy, že mám sieťový lístok (očividne ma brala za železničiara, keď som jej povedal že som zamkol dvere). Keď som jej všetko vysvetlil a ukázal kliešte, tak ostala rozžiarená z pohľadu na nich a s takou nostalgiou v očiach povedala, že ona už má pečiatku a kliešte nemá.

     Po týchto slovách sa pobrala ďalej pracovať a ja som po chvíli zase zaspal. Zobudil som sa v stanici, na ktorej názov si už nepamätám, no viem že sme sa tam križovali s ďalším osobákom. Po príchode do Kútov som utekal navštíviť miestny bufet, lebo mi o chvíľu išiel Os 2023 do Bratislavy (ktorý sa niekde pri Malackách omeškal kvôli výluke). Prebehol som popri "Akvárku" 810 spoločnosti ČD a namieril si to k spomínanému bufetu, kde nastala komická situácia dialógu Východniara a Záhoračky. Každý svojím prízvukom v relatívne spisovnej Slovenčine. Takto mierne pobavený som si už išiel sadnúť do môjho vlaku. Na to že to bol vlak kategórie Os ťahaný 240-tkou ma prekvapili jeho klimatizované vozne. Z nich som už len sledoval zahraničné vozidlá v stanici Kúty, kým sme sa pohli. Po odchode som (jak neschvál) zase upadol do driemot a tak som sa zobudil niekde pri Devínskej novej Vsi.

     Keď sme prišli do Bratislavy, tak som utekal pozrieť sa na tabuľu na odchod môjho vlaku do Košíc, lebo už som aj tak riskoval poriadne neskorý príchod do Košíc. Tak som zistil, že môj R odchádza s miernym meškaním z hlavnej stanice o cca 10 minút. Rýchlo som si nakúpil v bufete ďalšie jedlo a utekal som do vlaku. Keď som prišiel na nástupište, ostal som v šoku. Celý vlak bol plný. Taký plný, že ľudia stáli na chodbičkách. Tak mi po prechádzke celým vlakom neostávalo nič iné, než zaujať svoje miesto v uličke a čakať až sa mi ujde nejaké miesto. Sadnúť si sa mi podarilo až v Leopoldove, keď z vlaku vystúpili ľudia očividne cestujúci do Nitry. Tak som si našiel miesto v kupé a pokúšal sa spať, čo už samozrejme (jak naschvál) nešlo.

     Tak som nejak presedel v R 611 Považan a prerozprával so spolucestujúcimi až sme dorazili do Košíc. Domov som už išiel v tej tme radšej MHD a keď som dorazil domov, tak som sa s pocitom únavy hodil do postele a ako som dopadol, tak som zaspal.

Snímky autor.