Chyba lávky?

Mám na mysli lávky ponad železničné koľaje.

Železnica od svojho vzniku predstavuje pre prirodzený pohyb ľudí aj zvierat na voľnom priestranstve prekážku. Čím dôležitejšia a tým rušnejšia železnica bola, tým väčšie vzniklo nebezpečenstvo kolízie vlaku s chodcami, vozmi, neskôr aj autami, ale často aj so zvieratami. Preto sa okrem úrovňových priecestí začali stavať pre cesty aj nadjazdy alebo podjazdy. Zatiaľ čo podjazdy vznikali „prirodzenejšie“ využitím vysokého železničného násypu, keďže železnica viedla často nad okolitým terénom, cestných nadjazdov bolo podstatne menej.

Dnes už neexistujúca lávka v Leopoldove (22.9.2006) © Marko

Napríklad v Leopoldove bol cestný nadjazd ponad trate vychádzajúce na Galantu a Trnavu postavený už začiatkom 20. storočia. Ich masovejší rozvoj na Slovensku nastal až v medzivojnovom období, kedy sa nové hlavné trate (Nové Mesto nad Váhom – Myjava – Veselí nad Moravou, Handlová – Horná Štubňa, Lužianky – Zlaté Moravce...) stavali so snahou vylúčenia úrovňového kríženia s cestami. Po druhej svetovej vojne nastal už všeobecný rozmach nadjazdov aj na existujúcich, prudko sa zaťažujúcich tratiach, pretože výrazne narastala aj cestná doprava. Napriek tomu je v prevádzke dodnes niekoľko tisíc úrovňových železničných priecestí.

Nitra (1.10.2006) © Marko

Trochu iná situácia nastala v prípade, že bolo potrebné vytvoriť cestu len pre peších (prípadne cyklistov). Najvýraznejšia potreba takéhoto spojenia vznikla v mestách, kde stanica často rozdelila mesto na dve časti a ľudia potrebovali čo najkratšou vzdialenosťou prekonať niekoľko koľají, často aj niekoľko desiatok koľají.

Bratislava predmestie - lávka na novomestskom zhlaví (4.4.2009) © Marko

Vznikli tak lávky, ktoré prekonali tieto koľaje s tým, že prevažne na obidvoch stranách (pokiaľ terénne podmienky neumožňovali iné riešenie, napr. priame vyústenie na svah) bolo potrebné prekonať niekoľko desiatok schodov.

Nitra (27.7.2008) © Marko

Tieto lávky boli prevažne z profilového železa (spájaného pôvodne nitmi, dnes najmä zvarmi a skrutkami) s dostatočne predimenzovaným zavetrením. Niektoré boli aj masívnejšej konštrukcie (napr. v Nitre). Pochodzia časť lávky bola prevažne z dreva.

Bratislava predmestie - lávka umožňujúca aj prístup k nástupišťu (4.4.2009) © Marko

Výnimočne sa postavili aj robustné stavby, pripomínajúce už mosty, ktoré okrem schodov obsahovali aj nájazdové lomené rampy pre cyklistov (napríklad v Novom Meste nad Váhom). V Sučanoch bol použitý aj železobetón na celú lávku.

Už nepoužívaná lávka v stanici Bratislava filiálka (4.12.2005) © Marko

Niektoré prekonali len zopár koľají (Báhoň, Devínska Nová Ves...), niektoré niekoľko desiatok koľají (Bratislava východ, Čierna nad Tisou, Štúrovo...). Niektoré okrem spojenia mestských častí riešili aj príchod k nástupištiam (napr. Bratislava predmestie, Bratislava Vajnory, Štúrovo...).

Zrušená lávka vo Vrútkach (7.10.1997) © Marko

Niektoré lávky sa už zrušili. Bolo to z rôznych dôvodov. Napríklad v Štrbe zanikla parná ozubnicová železnica, ktorú lávka pôvodne spájala so staničnou budovu Košicko-bohumínskej železnice. Najmä po roku 1989 zanikli lávky z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na ich údržbu a hľadaním iných prístupových ciest (Brezno, Vrútky, Bratislava filiálka...). Niektoré staršie sa však nahradili úplne novými, modernejšími (napr. v Leopoldove) alebo rekonštruovali a spevnili (napr. v Trnave) v súvislosti s modernizáciami určitých tratí.

Ruch v stanici Hlohovec (7.4.2006) © Marko

Mnohí železniční fanúšikovia v čase svojho detstva drankali rodičov a starých rodičov, aby s nimi na takýchto lávkach strávili nejaký ten čas, často aj celé hodiny. Práve ich situovanie ponad množstvo koľají, na ktorých sa neustále hýbali vlaky, to boli zážitky na celý život. O parných rušňoch, ktoré predstavovali skoré opätovné vypranie sviatočného detského oblečenia, ani nehovoriac...

Pohľad z lávky v Nitre smer Topoľčany (26.8.2007) © Marko

Dnes je už prevažná väčšina lávok s podstatne menším využitím, než tomu bolo dávnejšie (veď predsa nedá sa ísť po nej autom...), aj prevádzka vlakov pod nimi postupne utícha (napr. v Hlohovci alebo v Nitre je už len niekoľko okamihov počas dňa, kedy pod nimi prechádza vlak, inak už poskytujú prevažne len statickú expozíciu prázdnych koľají...). Stále však ponúkajú mimoriadne zaujímavé pohľady najmä pre staviteľov železničných modelov, pretože je z nich možné výborne sledovať strechy vozidiel. Občas sa stanú aj samé lávky cieľom modelovej stavby na niektorom modelovom koľajisku.

Trnava - neverejná lávka pre zamestnancov rozvodne (23.5.2009) © Marko

Pokus o zoznam lávok na Slovensku vedúcich ponad železničné koľaje je uvedený v pripojenej tabuľke (jeho opravy a doplnenie uvítam, veď diskusia je tu aj na to). Okrem lávok pre peších a cyklistov, vzniklo ešte niekoľko lávok pre peších, ale iba pre neverejné účely – napríklad v Trnave existuje jedna taká pri bývalej elektrárni, ktorá vedie ponad bratislavské zhlavie stanice Trnava. K neverejným lávkam je tiež možné zaradiť napr. lávku v Čiernej nad Tisou.

Turňa nad Bodvou - lávka s vchodovými návestidlami (3.5.2008) © Marko

Vzhľadovú podobu k lávkam majú aj konštrukcie nesúce železničné návestidlá. Používajú sa na premostenie viacerých koľají, čo uľahčuje prístup k samotným návestidlám (napr. Bratislava hl. st. od Vinohradov, Žiar nad Hronom, Turňa nad Bodvou...). Prístupová časť k nim býva vybavená minimálne jedným rebríkom (schody by zaberali príliš veľa miesta a vyžadovali viac materiálu). Podobne bývajú riešené aj nosné konštrukcie rôznych potrubných rozvodov – napr. v Kremnici alebo v Humennom, ktoré prekonávajú koľajiská staníc, vlečiek alebo tratí.

Bratislava Nivy - lávka z autobusovej stanice cez ulicu (16.11.2006) © Marko

Lávky pre peších, ale aj ako prístupové cesty k potrubným rozvodom, boli a sú rozšírenou stavbou v rôznych priemyselných podnikoch, najmä chemického zamerania (Istrochem Bratislava, Slovnaft Bratislava, USS Košice, Chemlon Humenné...). Používajú sa tiež nad cestami, prípadne nad električkovými traťami. V Bratislave pri autobusovej stanici Mlynské Nivy existuje dodnes používaná lávka na premostení ulice, po ktorej ešte nedávno viedla stará vlečka do bratislavského prístavu a okolitých podnikov. Pozostatky koľají je ešte možné vystopovať v asfalte.

Hlohovec (18.8.2007) © Marko

Určite by sa dalo o lávkach písať viac. Napríklad ich konštrukčný vývoj, použité materiály a spoje. V každom prípade je ešte potrebná najmä ich fotografická dokumentácia, pretože postupne sa vytrácajú alebo menia svoj vzhľad. Keď teda cestujete po železniciach, skúste im venovať malú pozornosť a občas ich zdokumentovať. Možno raz z toho bude veľmi zaujímavé čítanie a prezeranie obrázkov...

Titulná snímka: Hajnáčka (22.7.2009) © Marko