Prvé elektrické lokomotívy na Slovensku

Počiatky lokomotívy

Tieto lokomotívy AEG (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) boli vyrobené pre banskú železničku Bindt – Markušovce (postavená 1872-73), ktorej vlastníkom bol tešínsky arciknieža Fridrich von Österreich – Teschen, adoptívny syn arcikniežaťa Albrechta, ktorý túto železničku dal postaviť a vlastnil ju až do svojej smrti v roku 1895. V rokoch 1901 – 1902 túto železničku (pôvodne parnú) elektrifikovali ako prvú priemyselnú železnicu na území Uhorska (ale aj Československa). Napätie bolo 500 – 600 V. Energiu dodávala akumulátorovňa v Sonntagsgrunde vzdialená 3,9 km od Bindtu. V nej sa nachádala lokomobila vyrábajúca spočiatku 32 kW energiu a neskôr po dodaní nových strojov už 90 kW. Okrem toho vybudovali aj lokomobilu pri štôlni Fridrich v bindtskom závode, ktorá taktiež priespievala železnici svojím vyrobeným prúdom.

Tieto dve lokomotívy boli prvými elektrickými lokomotívami úzkého rozchodu, ktoré sa ocitli na Slovensku. Predbehli dokonca aj lokomotívy Ľubochnianskej elektrickej lesnej železnice (1904), ktoré sa mylne označujú ako prvé na Slovensku. Primát ale patrí bindtským.

 
Nová lokomotíva AEG na trati Bindt – Markušovce začiatkom 20. storočia.

Technické údaje lokomotív

Po zmene trakcie z parnej na elektrickú sa kúpili dve elektrické lokomotívy AEG  Union Viedeň, ktoré boli vyrobené v roku 1901 presne pre túto železničku. Ich výrobné čísla boli 20/1901 a 21/1901. Mali rozchod 1000 mm. Každá lokomotíva vážila sedem ton a mala výkon 45 HP (33,09 kW). Dĺžka lokomotívy bola 4000 mm, výška 2900 mm a šírka 2200 mm. Lokomotívy boli natreté zrejme zelenou alebo sivou farbou. K zbere prúdu slúžil tyčový zberač s kladkou o prítlaku 5 kg. Rozvor lokomotív bol zrejme 2000 mm. Lokomotívy boli vybavené ručnou čeľusťovou a elektrickou brzdou na krátke spojenie.

 
Približný plán elektrickej lokomotívy AEG zo železnice Bindt – Markušovce (podvozok lokomotívy medzi podlahou skrine a pluhom je predpokladaný) (kresba: Lukáš Patera)

Na podvozku lokomotív boli aj pluhy, ktoré slúžili na to, aby sa pod kolesá lokomotívy nedostala nejaká nežiadúca prekážka. Lokomotíva mala na skrini motora umiestnené aj dva reflektory, každý na jeden smer jazdy. Na oboch stranách kabíny strojvodcu boli umiestnené dvere s jedným oknom a po bokoch boli ďalšie dva okná. Vpredu aj vzadu mala lokomotíva po dve okná. Veľké okná na lokomotíve sa dali otvárať zasunutím okna dole.

 
Elektrická lokomotíva AEG na markušovskej stanici v roku 1926. Na boku lokomotívy je zreteľný nápis B.H.S. označujúci majiteľa železnice- Banskú a hutnú spoločnosť. (archív Lukáš Patera)

Prevádzka na železnici

Lokomotívy na trati Bindt – Markušovce boli označené číslami 1 (zrejme 20/1901) a 2 (zrejme 21/1901). Ich prevádzka bola pestrá. Od roku 1902, kedy spustili túto elektrifikovanú železnicu znovu do prevádzky až do roku 1943, kedy bola zrušená, zabezpečovali tieto dve lokomotívy AEG prevádzku na trati až 41 rokov. Tu treba ale pripomenuť, že závod v Bindte bol od roku 1922 – 23 a 1932 – 37 mimo prevádzky v dôsledku hospodárskej krízi. Vtedy železnička bola taktiež mimo prevádzky. Čiže lokomotívy na bindtskej trati jazdili 35 rokov a šesť rokov boli uskladnené v depe v Markušovciach.
Počas prevádzky na železnici zvládla lokomotíva s prázdnymi vagónmi so zaťažením 18 ton trasu z Markušoviec do Bindtu za 49 minút. Počas jazdy bol zapnutý len jeden z dvoch motorov, pretože pri zapnutí oboch dochádzalo k veľkému poklesu napätia a veľkému prúdovému nárazu. Počas jazdy z Bindtu do Markušoviec lokomotíva s vozňami prakticky vždy klesala a preto bol jej motor vypnutý a lokomotíva len brzdila.

 
Lokomotíva AEG (smerujúca do Bindtu) odfotená s vozňami pri akumulátorovni v Markušovskej doline počas prevádzky v roku 1925 (ŠUBA Banská Štiavnica)

V roku 1906 bol závod v Bindte aj železnička odkúpené Banskou a hutnou spoločnosťou so sídlom v Moravskej Ostrave. Pod jej vedením železnička naďalej vozila vypraženú železnú rudu z Bindtu do Markušoviec, odkiaľ košicko – bohumínskou železnicou putovala ruda do Čiech.
Závod na Bindte skončil oficiálne v roku 1939, no ešte do roku 1943 železnička zabezpečovala odvoz strojov a zariadení zo závodu na markušovskú stanicu, odkiaľ sa košicko – bohumínskou železnicou odvážali do Perlovej doliny pri Gelnici, kde mala Banská a hutná spoločnosť svoj ďalší závod. Po roku 1943 lokomotívy boli uskladnené v depe a takto prečkali až do roku 1947.

 
Lokomotíva AEG pri strážnici. Fotografia bola urobená krátko pred zrušením tejto železničky. (foto: Štefan Dzimko)

Koniec prevádzky a ich ďalší osud

V roku 1947, už ako majetok Železorudných baní n.p. Spišská Nová Ves bola jedna lokomotíva AEG predaná do Rudnian (vtedy Koterbachy), kde bola prestavaná na rozchod 1435 mm. Jej ďalší osud nie je známy.

Druhá lokomotíva mala byť predaná do Nadabuly (pri Rožňave). Lenže podľa pamätníkov sa tak nestalo. Ešte niekoľko rokov po demontáži železničky Bindt – Markušovce ju videli hrdzavieť v stanici v Markušovciach, kde sa na nej hrali deti. Ktovie, kde skončila potom? Odviezli ju do šrotu, alebo ešte stále tam niekde je?
___________________________________________

Vážení čitatelia, ak máte nejaké ďalšie informácie, fotografie, plány alebo iné materiály o týchto lokomotívach, budem rád, ak sa s nimi so mnou podelíte buď prostredníctvom diskusie pod článkom alebo na mail:  lukas.patera24@gmail.com. Ďakujem.