Letné vlakové šialenstvo 2012 (1)

Začali sme mať so ženou obavy ako to budeme riešiť. Pri pomyslení, že by sme mohli ostať trčať niekde v Paríži alebo v Berlíne, nebol 2 krát blažený pocit. Neostávalo nič iné len si ráno o hodinu skôr privstať a ísť na skorší vlak do Bratislavy. Ale ešte pred tým, ako popíšem naše cestovanie, ponúkam vám jeho itinerár:

Po kliknutí na náhľad sa itinerár otvorí vo formáte PDF

Štvrtok 26.7.2012

Ráno vstávame o 5:30 s pocitom neistoty a obáv ako sa dostaneme z Paríža domov, keď nám nebudú chcieť akceptovať miestenku. Krátko pred 6:30 vyrážame na vlak do Bratislavy. Vlak prichádza na čas, po 15 minútach prichádzame na hlavnú stanicu. Necelých 20 minút, ešte čakáme, kým otvoria rezervačné centrum. Prichádzame k okienku, kde ukazujeme pani naše miestenky. Naše obavy sa rozplynú vo chvíli, keď nám bližšie vysvetlí, že dané miestenky sú do 2. triedy, aj napriek tomu že na oboch figuruje 1. trieda. Dokonca nám ukazuje prepravné predpisy, podľa ktorých by sme nemali mať problémy pri nástupe do vlaku v Paríži a v Berlíne. Zrniečko pochybnosti v nás však stále ostalo zasadené a nahlodáva našu istotu. Stojíme na 1. nástupišti, keď sa 5 minút pred príchodom vlaku ozve staničné hlásenie o zmene nástupišťa. Vzápätí sa s celým davom presúvame k druhému nástupišťu, ku ktorému s menším meškaním prichádza vlak EC 174 Ján Jesenius do stanice Hamburg Altona.

EC 174 Ján Jesenius na čele s 350.001-4 prichádza na Hlavnú stanicu © Martin Kóňa

Nastupujeme hneď do druhého vozňa., ktorý je takmer celý obsadený miestenkami prevažne z Bratislavy. Pred nami je 4 hodinová cesta do Prahy. Ešte pred stanicou Kúty sa presúvame do vozňa ktorý je poloprázdny a zvyšok cesty sedíme v kupé ešte s jednou pani. Cesta ubieha svižným tempom. Po 4 hodinách jazdy prichádzame s menším meškaním do stanice Praha hlavní nádraží. Po vystúpení smerujeme rovno do zákazníckeho centra ČD, za účelom zakúpenia si lístkov na úsek Praha hl.n.- Ústí nad Labem, keďže náš Interail nám platí až od 19:00 (začínali sme prvým dátumom). Mimochodom doplácali sme v podstate iba 31 minút jazdy, ono vlak odchádzal presne 18:29 a najbližšie stál v spomínanom Ústi nad Labem, kde prichádzal krátko pred 20 hodinou večer. Zrnko neistoty je definitívne spláchnuté po tom ako nás pani informuje, že nám naše miestenky budú bez problémov platiť. Ruksaky si nechávame v staničnej úschovni. Zakupujeme si celodenné lístky na MHD a vyrážame metrom do centra. Obed si dávame v meste. O 15:30 sa stretávame s našim kamarátom Honzom (SZKV). Naše spoločné kroky smerujú do miestneho podniku u, ktorý je známy modelovou železnicou vo veľkosti H0.

Železničná piváreň na Václavskom námestí © Martin Kóňa

Po modelovej železnici jazdia vláčiky, ktoré vám priamo na váš stôl privezú váš nápoj. Poslednú hodinu pred odchodom nášho vlaku sa plne venujeme Pražskej MHD. Touto cestou chcem veľmi pekne poďakovať Honzovi za menšiu prehliadku Prahy z pohľadu MHD, škoda len že času bolo málo. Krátko po 18 hodine prichádzame na stanicu a čakáme na náš vlak CNL 40456 Orion do stanice Kobenhavn H. Prichádzame na nástupište, kde je už pristavená dlhá súprava vozňov, ktorých prvá časť smeruje do stanice Kobenhavn H. Súprava je tvorená jedným ležadlovým, lôžkovým a 2 vozňami 2 triedy na sedenie, ktoré sa odpájajú v Berlíne. Strednú časť súpravy tvoria vozne smerujúce do stanice Amsterdam C. idúce pod názvom CNL 456 Phoenix. Zadná časť vlaku je pre zmenu tvorená vozňami idúcimi do stanice Zürich Hbf pod názvom CNL 458 Canopus, ten sa odpája v stanici Dresden Hbf.

Náš lôžkový vozeň WLABmz do stanice Kobenhavn H. © Martin Kóňa

Odchádzame na minútu presne. Odovzdávame cestovné doklady stevardovi a ideme sa osprchovať. Cesta ubieha rýchlo a ja robím večerné fotky miest ako Dečín, Ústi nad Labem a najmä Drážďany. Pomaly zaspávame, ja sa však prebúdzam tesne pred Berlínom. Spočiatku prechádzame predmestiami Berlína až nakoniec o 23:30 stojíme v stanici Ostbahnhof. Máme tu takmer hodinovú prestávku. Náš vlak musí čakať na vlak EN 446 Jan Kiepura Varšava-Amsterdam Central, ktorý má na príchode zhruba 15 minútové meškanie. Náš pobyt sa v stanici ešte viacej predĺžil, keď nás pripojili na začiatok súpravy na EN 446 Jan Kiepura. V Berlíne ešte stojíme na Hautbahnhofe a meškanie sa zvýšilo na zhruba 40 minút. Cesta do Hannoveru trvá zhruba 2 hodiny, čo využívam k menšiemu spánku.

Hlboká železničná noc v stanici Hannover © Martin Kóňa

V úseku Berlín-Hannover ideme spojený s vlakom EN 446 Jan Kiepura. V stanici Hannover Hbf máme opäť dlhší pobyt. Následne sa naše 2 vozne odpájajú od zvyšku súpravy, ktorá potom pokračuje do Amsterdamu. Za zmienku stojí spomenúť ešte dva lôžkové vozne idúce zo stanice Minsk Passažirskij a Moskva Beloruskaja do stanice Basel SBB. Spomínané vozne sa potom pripájajú na CNL 473 Aurora z Kodane. Na jednom z nástupíšť je už pristavená dlhá súprava vlaku v zložení CNL 40447 Borealis + CNL 472 Aurora. So spomínaným vlakom sa spájame. Smerujeme na sever do mesta Hamburg, tu prichádzame asi po 2 hodinách a vezieme si 60 minútové meškanie. V stanici Hamburg Hbf máme ani nie 5 minútové státie. Prechádzame predmestiami Hamburgu, vedľa nás neustále jazdia miestne S-Bahny.

Prvé ranné lúče mesta Hamburg © Martin Kóňa

Piatok 27.7.2012

Vonku vidieť prvé ranné lúče a mi sa 200 km/h čoraz viacej približujeme k dánskym hraniciam. Medzitým ešte stojíme v mestách Neumünster a v meste Flensburg, ktoré je zároveň mestom hraničným. Pokračujeme ďalej a pomaly brzdíme v prvej dánskej stanici Padborg. Máme tu dlhšie státie, prebieha tu výmena rušňov. Nemeckú mašinu vystriedala Dánska a môže sa pokračovať smer Kodaň. Okolo 8 hodiny nám stevard prináša raňajky v mene spoločnosti JLV. Po otvorení raňajkového boxu nastáva menšie sklamanie. O chutnej žemli si môžeme nechať akurát tak zdať v tých najlepších snoch. Namiesto toho máme diétny balený suchár. Raňajky boli natoľko „výdatné“ že si objednávame ešte párky s chlebom. Zvyšok cesty sledujeme nížinatú dánsku krajinu, ktorá veľmi pripomína holandský vidiek.

Aj veterné mlyny sú súčasťou Dánska © Martin Kóňa

Medzi mestami Odense a Roskilde prichádza na rad najkrajší úsek z celej cesty. Po opustení stanice Odense naberáme opäť výraznú rýchlosť. Pred nami sa postupne otvára more a my prechádzame po dlhom moste, následne vchádzame do 7 km dlhého podmorského tunela. Na príchode do Kodane máme meškanie už iba 25 minút a to už brzdíme na hlavnej stanici Kobenhavn H. Po takmer 16 hodinovej nočnej jazde vystupujeme z vlaku. Naše prvé kroky vedú do najbližšej úschovne batožín, kde si odkladáme naše veľké ruksaky. Smerujeme do mesta, prechádzame okolo známeho zábavného parku Tivoli. Pôvodný plán rátal s menším zvezením sa metrom, ktoré je v Kodani tým najmodernejším dopravným a rýchlim dopravným prostriedkom.

Pešia zóna Kodane je plná obchodov a turistov © Martin Kóňa

Špecifikom metra je, že je plne automatizované, vodiča by ste v ňom márne hľadali. V krátkosti treba spomenúť že sieť metra sa neustále rozširuje. V súčasnosti sú v prevádzke zatiaľ iba 2 linky, dalo by sa povedať že idú paralelne vedľa seba. Turisti čo sú zvyknutý využívať plne dopravu metrom si musia ešte nejaký ten čas počkať. Linka metra ktorá bude prechádzať cez hlavnú stanicu je v štádiu príprav, podľa podkladov čo som našiel na webe miestneho dopravného podniku. Chceli sme vyskúšať moderné služby kodanského metra, žiaľ tento krát nám nebolo dopriate. Lístky na metro sa dali kúpiť jedine v automate (nenašiel som žiadnu trafiku alebo predajňu s lístkami). Mimochodom automaty tuším že brali iba mince. My sme mali iba celé peniaze. Aj pri pohľade na jednorazové lístky, ktorých cena mi prišla dosť vysoká. Samozrejme plne sme si uvedomovali že sme v Dánsku, v krajine, kde je jednak vysoká životná úroveň. Samozrejme aj platy ľudí sú tu na inej úrovni a tak sa niet čomu čudovať. Prechádzame dlhou pešou zónou. Po dlhšej prechádzke sme sa ocitli v malebnom prístave Nyhavn.

Najstaršia a zároveň najnavštevovanejšia časť Kodane, prístav Nyhavn © Martin Kóňa

Opäť sa vraciame späť na stanicu. Po ceste si dávame menší pobyt v Mc Donalde. Po príchode na stanicu si ideme po naše ruksaky. Nedočkavo čakáme na náš vlak do Švédska, presnejšie do samotného Štokholmu. Čas príchodu nášho vlaku sa nezadržateľne blíži. K nástupišťu prichádza vysokorýchlostná elektrická jednotka X 2000. Vlak je povinne miestenkový, naše miesta sú v protismere jazdy. Miestenky sme kupovali ešte u nás doma v rezervačnom pracovisku v Bratislave. Na svoj starší vek vyzerá interiér veľmi zachovalo. Smetné koše by tu človek zbytočne hľadal. Švédi to vymysleli trochu inak. Pri každom mieste sú igelitové sáčky, do ktorých cestujúci hádžu odpad, tie potom následne v cieľovej stanici berú upratovacie čaty. Pomaly sa začíname hýbať. Pred sebou máme vyše 5 hodinovú do Štokholmu, ten je naším prvým väčším cieľom. Po pár minútach zastavujeme v podzemnej stanici kodanského letiska, je to zároveň posledné státie na území Dánska.

Vchádzame do podzemnej stanice kodanského letiska Kastrup © Martin Kóňa

Máme tu krátke státie, nastúpilo tu len zopár ľudí. Pokračujeme v ceste, ktorá vedie spočiatku v tuneloch. Opäť vidieť denné svetlo. Vlak v plnej rýchlosti vchádza na dlhý most spájajúci Dánsko so Švédskom. Most slúži aj pre automobilovú dopravu, avšak vodiči musia platiť mýto za prejazd. V diaľke už vidieť prvé Švédske mesto Malmö. Po zjazde z mosta sa znova ocitáme v útrobách dlhého tunelu, uprostred ktorého sa nachádza aj samotná stanica Malmö. Vlak sa značne zaplnil, priamy dôkaz toho ako sa plne využíva osobná železničná doprava v tomto štáte. Vychádzame z tunela, a po ľavej strane máme možnosť vidieť rozsiahly areál depa. Vidieť tu môžeme rušne, spacie vozne a rôzne prímestské súpravy od tých najstarších až po tie úplne najnovšie. Spočiatku vedie cesta rovinatou krajinou. Počas cesty zastavujeme vo viacerých staniciach. Prevažná časť krajiny ktorou prechádzame je tvorená nespočetným množstvom lesov a jazier. Pred Štokholmom absolvujeme viacero tunelov. Začínajú sa objavovať prvé predmestia Štokholmu, až nakoniec brzdíme na jeho hlavnej stanici. Robím prvé fotky stanice, ktorá žije neustálym pohybom vlakov. Ubytovávame sa v hoteli, ktorý je od stanice asi 5 minút chôdze. Plný zážitkov zaspávame.

Naša izba v hoteli © Martin Kóňa

Sobota 28.7.2012

Dobre vyspatý a oddýchnutý si dávame výdatné raňajky. Pred odchodom z hotela so berieme na recepcii mapu mesta a môže sa vyraziť. Ideme na stanicu, kde si zakupujeme celodenné lístky na MHD. Samotný lístok funguje na princípe elektronickej karty, ktorej cena je 20 SEK. Platnosť je 6 rokov a na jeden deň stojí dobytie 11 SEK. Do centra mesta ideme metrom (Tunelbana). Konkrétne smerujeme do starého mesta (Gamlastan). Ulice starého mesta sú plné turistov zo všetkých kútov sveta a sú plné suvenírov, kaviarní a zmrzlinární. Ďalším bodom dňa je ostrov Djůrgården, na ktorý sa prepravujeme loďou. Po pár minútach plavby, vystupujeme v tesnej blízkosti lunaparku. My však ideme do múzea Vasa Museet, nachádza sa tu vikingská loď zo 17 storočia. Loď vytiahli po niekoľkých storočiach z morského dna, a zrekonštruovali do pôvodného stavu. Ostrov Djůrgården opúšťame linkou číslo 7, ktorá je zároveň i jedinou električkou v meste. Celou cestou nami cestuje v električke ide sprievodca, ktorý kontroluje cestovné lístky. Vystupujeme až na konečnej, kde sa nachádza veľká obchodná zóna. Po zvyšku dňa plne využívame svoj čas na spoznanie MHD Štokholm. Večer plný zážitkov zaspávame s konštatovaním, že mesto Štokholm je právom nazývané Benátky severu.

Úvodná snímka: Odstavené moderné súpravy v stanici Kobenhavn H © Martin Kóňa