Železničné nehody na Slovensku - ako čriepky z histórie

21.1.2013 8:00 Bc. Jozef Gulík

Železničné nehody na Slovensku - ako čriepky z histórie

Vyšetrovacie spisy železničných nehôd, úrazov a iných mimoriadností v sebe skrývajú viac, než sa zdá. Tak trochu bokom od "hromady pokrčených plechov" nenápadne stojí jednoduchý fotografický materiál, zachytávajúci - tu letmý pohľad na stanicu, tu zas na traťovú koľaj - v tom čase všedný, ale dnes už vzácny nielen atmosférou vtedajších ČSD...

 

     

 

     
    
     Predkladáme vám za priehrštie starých fotografií z obdobia rokov 1955 až 1965. Figurujú na nich dnes už neexistujúce vozidlá, zariadenia alebo budovy. Drobné momentky z dávnych čias, z prevádzky našich železníc, ktoré ale nevznikali bezdôvodne. Všetky sa totiž stali súčasťou vyšetrovania neštastných udalostí, v tomto prípade úrazov so smrteľnými následkami. Nebyť však toho, nezachovali by sa do súčasnosti a možno žiadny iný fotograf by nezachytil podobnú kompozíciu. Nuž teda, vážme si aj túto stránku "čiernej kroniky" a poďme si prostredníctvom historických záberov spraviť malý výlet po Slovensku.

 

       Na prvej snímke z roku 1959 zaujme starý typ predzvesti s obdĺžnikovým štítom, aký sa na ČSD vyskytoval v minulosti. V období po II. svetovej vojne ho systematicky nahradil typ so štítom okrúhlym, ktorý sa u nás používa až do súčasnosti. V tomto konkrétnom prípade ide o predzvesť do stanice Sabinov zo smeru od Prešova, v blízkosti ktorej dňa 10. júna 1959 o 1.30 h vlak MOs 940 zrazil a usmrtil 30-ročnú Margitu. Nočný spoj z Prešova do Lipian vtedy pozostával zo sólo motorového vozňa M 131.109.

 

     Ďalšia zaujímavá „mechanika“ – dnes už veľmi vzácne mechanické zriaďovacie návestidlo – sa nám predstavuje na ďalšom zábere. Ten zachytáva rekonštrukciu smrteľného pracovného úrazu čističa výmien vo Zvolene. Peter (43) dňa 25. augusta 1955 o 11.45 h zahĺbený do čistenia výmeny č. 611 nezbadal rušeň 534.0448 idúci tendrom vpred, ktorý odstupoval od nákladného vlaku z Vrútok do depa. Rušeň, napriek tomu, že išiel malou rýchlosťou, ho zrazil do koľaje a spôsobil mu zranenia, ktorým krátko nato podľahol.

 

     Pomaly sa presúvame na západ Slovenska, presnejšie do Malaciek, kde 19. decembra 1960 o 12.17 h bol osobným vlakom zrazený a usmrtený 17-ročný Mikuláš. K nešťastiu došlo na priecestí vtedajšej Stalinovej ulice, pri vchodovom návestidle zo smeru od Kútov a jeho aktérom sa stal Os 506 premávajúci z Kútov do Nových Zámkov na čele s rušňom 465.007. Mechanické návestidlo, mechanické závory, ako aj telegrafné stĺpy sú v týchto miestach už len dávnou spomienkou...

 

     Len o kúsok ďalej, v Kútoch, sa 6. mája 1962 o 5.13 h odohrala iná tragédia. Poštový robotník Jozef (50) naložil zásielky do vlaku 1813 a s poštovým vozíkom čakal v koľajisku na odchod vlaku 424, aby mohol prejsť cez koľaje. V tom čase prechodil stanicou nákladný vlak 5467 s rušňom 556.0399, ktorý Jozef zrejme videl, ale napriek tomu mal ručný vozík tak blízko pri koľaji, že ho zachytili pohyblivé časti rozvodu parného rušňa. Po náraze na vozík a jeho odhodení nabok, bol Jozef strhnutý pod kolesá vlaku a usmrtený. Na zábere sa nám predstavuje stanica Kúty ešte pred elektrifikáciou a v pozadí stojí súprava s M 262.0 (I. alebo II. séria) a dvoma vozňami Bix.

 

 

     Bratislavská hlavná stanica sa stala dejiskom mnohých udalostí. V roku 1957, kedy niesla ešte prívlastok „hlavné nádražie“, tam prebiehala za asistencie odborníkov zo Sovietskeho zväzu výstavba reléového zabezpečovacieho zariadenia. V rámci neho došlo aj na zapájanie výmien na ústredné stavanie, ktoré však neprebiehalo bez komplikácií. Aj 30. januára 1957 bolo potrebné „dohovoriť“ výmene č. 33, keďže službu odmietal jej elektromotorický prestavník. Trojčlenná čata sa venovala jej oprave s takým sústredením, že prichádzajúci Os 756 z Brna zbadali až na poslednú chvíľu, kedy už nestihli všetci opustiť prechodový prierez. Rušeň 387.036 zachytil sovietskeho experta Ing. Michala (57), odhodil na jeho spolupracovníka, takže sa obaja ocitli na zemi. Michal pritom utrpel také vážne zranenia, že im o dva dni neskôr v nemocnici podľahol.

     Priložené snímky zachytávajú rekonštrukciu úrazu, ktorá sa konala 8.2.1957 za použitia iného Mikáda z depa Brno-Horní Heršpice - 387.043 – zapožičaného zrejme opäť od brnenského Os 756. Áno, pri rekonštrukcii teda asistuje známe historické Mikádo, ktoré v roku 1968 prevzalo do svojich zbierok Národné technické múzeum Praha. Za pozornosť však stojí aj stará, architektonicky hodnotná budova stavadla, patriaca tiež do vzdialenej histórie.

 

  

     Naše pomyselné putovanie v Bratislave aj zakončíme, a to spomienkou na rozsiahlu vlečkovú sieť, napojenú v minulosti do stanice Nivy. Dňa 5. marca 1965 v popoludňajších hodinách vykonávala obsluhu vlečiek staničná záloha s rušňom T 444.020. Pred obsluhou Závodu MDŽ (cvernovka) na Páričkovej ulici si zozbierané vozne odstavili na tzv. zbernej koľaji pri ulici Mlynské Nivy a následne Karkulka zašla do vnútra závodu. Hoci vozne mali byť zo závodu správne vytiahnuté, vedúci posunu rozhodol, že rušeň zájde až na koniec závodu, za výhybku, a vozne z vlečky vytlačí. Nedovolený postup (a jazdu obsluhy až na koniec závodu) za normálnych okolností zakazovala aj tabuľka s nápisom „Rušeň ČSD stoj!“, ktorá však bola dočasne odstránená.

      Po zájdení za výmenu a jej prestavení nastúpil posunovač Juraj (45) na stúpačku rušňa a ten sa o 16.10 h pohol smerom k odstaveným vozňom. Juraj si nevšimol, že hneď za výhybkou sa nachádza drevená rampa, ktorá vytvára úzky priestor (ako sme už povedali, do týchto miest obsluha nechodievala). Následne bol stlačený medzi rampu a rušeň a zranený natoľko, že svojim zraneniam v nemocnici podľahol. Pri rekonštrukcii udalosti, z ktorej sú priložené zábery, bol použitý iný rušeň rovnakého typu – T 444.018.

Snímky archív MV SR.

Súvisiace odkazy