V kolíske železnice za veľkou mlákou

V Baltimore je však všetko inak – mesto bolo najzápadnejším prístavom Spojených štátov a kolískou železničnej dopravy.

Aj dnes je mesto verné koľajovej doprave, má jednu pomerne dlhú električkovú trať, ktorá spája letisko so stanicou Pennsylvania a potom pokračuje ešte asi 15 km do jedného nákupného strediska. V meste je aj metro a bývalý prístav v strede mesta je veľkým turistickým centrom. V strede mesta sú aj dve obrovské štadióny baseballu a amerického futbalu, kde pravidelne každý týždeň sa otočí cez sto tisíc divákov. V prístave hromada atrakcii zabáva turistov od všelijakých zábavných parkov cez obrovský poschodový skleník botanickej záhrady až po vyslúžené vojenské plavidla a ponorky.

V takom prostredí je umiestené aj spomínané železničné múzeum. Múzeum sa nachádza na pôvodnom území obrovského depa železnice Baltimore & Ohio s obrovskou kompletnou zakrytou rotundou v strede s točňou. Múzeum na prvý pohľad poskytuje veľmi usporiadaný dojem s obrovskými lokomotívami v parku pred rotundou, peknými vydláždenými chodníkmi a slušným označením exponátov. Počas mojej návštevy múzeum bolo otvorené od 11:00 hod do 16:00 hod. a napodiv veľké parkovisko už asi 30 min. pred otvorením bolo plné. Našťastie ja som prišiel peši. Vystavené exponáty v parku sme mohli už 30 min pred otvorením pozrieť a pokojne fotografovať. Pekný slnečný deň tomu priamo lákal.

GG-1 v múzeu © Eugen Takács

Vedľa parkoviska stála pozoruhodná obrovská parná lokomotíva radu 1309, ktorá mala zaujímavú históriu. Bola postavená neskoro po II. svetovej vojne, avšak podľa plánov z rokov 1920, ako kompoundná mašina, to jest, zadný parný stroj na čerstvú paru, predný na použitú paru. Táto technológia bola v rokoch 1950 už dávno prekonaná a svetoznáme americké obry ako Big Boy a Challenger a pod. v tých časoch používali už výhradne čerstvú, prehriatu paru v oboch blokoch pohonného ústrojenstva. Po otvorení múzea sme sa dostali aj do rotundy, kde sú zhromaždené ďalšie unikáty železničnej histórie.

K vstupenke som dostal aj malú brožúru so základnými údajmi kde je čo umiestnené – tu je samozrejmé, že návštevník chce filmovať a fotografovať. Kto si na to netrúfa, v obchode za pokladňou môže kúpiť knihy, fotografie a elektronické nosiče informácií, samozrejme okrem kadejakého ostatného typického suveníru, žiaľ už väčšinou nápisom Made in China. Vo vstupnej hale pod sklenenou búdou je zachovaný základný kameň amerických železníc z roku 1828. Tento kameň pôvodne bol uložený cca na 5 km od múzea.

Centrálna časť expozície múzea © Eugen Takács

Baltimore & Ohio bola prvou komerčnou železnicou v Novom svete. Osud tejto železnice nebol vôbec jednoduchý a veľmi pripomína dnešné podobné politické ťahanice. Jeden zakladateľ odstúpil preto, lebo jeho statky neboli na vytýčenej trati, druhý zase preto, lebo železnica jeho statky rozdelila. Medzi prominentmi zakladajúcej ceremónie bol aj vtedy posledný žijúci signatár americkej charty nezávislosti, Charles Caroll of Carollton, ktorý hodnotil túto udalosť vyššie ako spomínaný dokument.

Okolie Baltimoru je pomerne členité, pripomína skôr našu Vysočinu, preto menej ako trojkilometrová železnica potrebovala niekoľko mostov. Napriek tomu už v roku 1829 zahájili skúšobnú prevádzku. Najprv vyzvali obyvateľov na konštrukciu vhodných vozidiel na prekonanie vzdialenosti medzi koncovými bodmi železnice. Takže nechýbali ani vozidla ťahané psami a samozrejme námorníci postavili vozidlo poháňané vetrom. Majitelia B&O železnice až v roku 1930 získali odvahu a vyskúšali 6 minútovú jazdu s vozidlom ťahaným koňmi. O niekoľko dní neskôr trať otvorili aj pre verejnosť a za 9 centov bolo možné vyskúšať rozkoš železničnej prepravy.

Dnešná stanica Pennsylvania © Eugen Takács

Bola to prvá železnica v USA, ktorá zarábala peniaze svojím majiteľom. Ešte v roku 1830 postavili v miestnych dielňach aj prvú parnú lokomotívu, ktorá neskôr dostala prezývku Tom Thumb, a jej konštruktérom bol Peter Cooper. Lokomotíva dosiahla rýchlosť 12 - 14 míľ za hodinu a získala rovnaké postavenie za oceánom, ako u nás Stephensonova Rocket. V roku 1835 trať B&O dorazila do 70 km vzdialeného hlavného mesta Washington D.C. Vtedy vlaky ťahali už pozoruhodné lokomotívy Grashoppers a vagóny boli už 4 osové. Jedna lokomotíva Grashoppers z roku 1832 je zachovaná a vystavená v múzeu.

V roku 1884 postavili aj predchodcu dnešnej rotundy, ktorú už v roku 1953 vedenie B&O previedlo na muzeálne účely. Žiaľ projekt v roku 1958 stroskotal a B&O bola nútená odstúpiť od financovanie projektu. V roku 1964 sa podarilo prevádzku múzea obnoviť, medzičasom však niektoré budovy zhoreli. Po desiatich rokov múzeum zavreli kvôli nutnej obnove, aby ho mohli otvoriť k 200. výročiu založenia USA v roku 1976. Žiaľ atraktívna poloha nedala múzeu nikdy pokoj. Stavitelia nákupných stredísk číhali na vynikajúce priestory a dosiahli, aby ďalšie budovy bývalého depa mohli byť zbúrané a namiesto nich postavené chrámy spotrebiteľskej spoločnosti. V jednej dnes funguje obrovský blší trh.

Fotografia zo snehovej katastrofy v roku 2003; reprofoto Eugen Takács

Našťastie múzeum bolo medzičasom začlenené do Smithonian nadácie, ktorá sa stará na celom území USA o historicky cenné pamiatky. Ani tento fakt ešte negarantoval nič pre budúcnosť, veď downtown Baltimoru je len na zopár minút peši. Múzeum veľmi rýchlo rozvíjalo svoju činnosť takmer na celé územie USA a takto získalo vynikajúce meno medzi historikmi, milovníkmi železníc ako aj medzi radovým obyvateľstvom. Vtedy nastala ďalšia katastrofa, v roku 2003 napadlo obrovské množstvo snehu, ktorému stará strecha rotundy neodolala, prepadla na cenné exponáty múzea a zničila tak nielen prácu stovky dobrovoľníkov, ale aj stovku cenných exponátov.

Aj túto katastrofu však prežili a novým elánom najprv postavili jednu úplne novú dielňu na renováciu exponátov a potom aj úplne novú modernú rotundu presne podľa pôvodných plánov. Už 13.11.2004 otvorili múzeum v dnešnej podobe a postupne začali opravovať aj poškodené exponáty. Do vykúrenej rotundy umiestnili tie cennejšie stroje a tie, ktoré sa vmestili. Je tu Grasshooppers, Camelback – známa lokomotíva spoločnosti B&O, ale aj Shay, pôvodná lokomotíva z filmu s Busterom Keatonom, The General, ale aj cadillac direktora B&O a ďalšie cenné vozidlá. Na dvore vedľa veľkého prírodného koľajiska LGB je detské ihrisko a piknikové centrum s bufetom.

Zachovalý stroj „Grasshooppers“ z r. 1832 © Eugen Takács

Jedna vedľajšia budova je bývalá fabrika vozňov. Tam stoja tiež veľmi cenné lokomotívy – žiaľ prístup k nim je dosť problematický, veď takmer 6 metrov vysoké stroje stoja od seba na vzdialenosti sotva 3 metrov. Niet takého objektívu, ktorý by vedel z tejto vzdialenosti nasnímať celú lokomotívu. Z nástupišťa múzea premávajú cez víkendy 3 - 4 vlaky na miesto bývalého základného kameňa, žiaľ však táto jazda je už príliš americká. Vlak totiž na konečnej nie je možné opustiť a ani okna sa nedajú otvoriť lebo klimatizácia musí predsa stačiť. Medzi exponátmi nájdeme aj celý vojnový lazaret, t.j. nemocnicu na kolesách. Fotografie dokazovali, ako v tých rokoch ženy prevzali takmer všetky práce na železnici.

V ďalšom vagóne je veľké, počítačom riadené, avšak nie digitálne koľajisko s obvyklou americkou dokonalosťou a množstvom nevídaných detailov a riešení. V areáli boli aj ďalšie pozoruhodné exponáty, vrátanie spreaderov, čo je univerzálny pluh na sneh a na štrk pri oprave trati. Nechýbal ani parný žeriav a slávne rýchlikové lokomotívy z 50. rokov minulého storočia. Unaveného a ako posledného ma poprosili zamestnanci múzea o pol piatej poobede, aby som pomaly dokončil prehliadku a fotografovanie, lebo radi by stihli zápas, ktorý začal na neďalekom štadióne. Ešte som rýchlo nechal menší majetok v kníhkupectve a nezabudnuteľnými zážitkami odišiel z tohto pozoruhodného múzea.

Úvodná snímka: Lokomotíva B&O 1309 © Eugen Takács