Aj na Napoleonovom ostrove chodia vlaky

28.1.2013 8:00 Tomáš Votava

Korzika je ostrov v Stredozemnom mori vľavo hore nad Sardíniou a oficiálne patrí pod Francúzsko. Na tomto webe sa o ňom zatiaľ nepíše a tak by som si dovolil toto trochu napraviť. Existuje tu totiž pod SNCF patriaci podnik Chemins de fer de la Corse (CFC), čiže korzické železnice metrového rozchodu. Pokial by vás osud niekedy zavial na tento ostrov, vedzte, že nemusíte len trpieť na niektorej miestnej gýčovo peknej pláži, je tu aj niečo pre nás.

CFC vlastnia momentálne 232 km tratí a operujú od 2 m nadmorskej výšky do približne 900m. Trať je vedená z Bastia cez Corte v strede ostrova do hlavného mesta Ajaccio, v Ponte Leccia z nej odbočuje trať do Calvi. Úsek Casamozza - Porto Vecchio nebol po druhej sv. vojne obnovený, momentálne sa o jeho znovuobnovení jedná, ak už nechcem tvrdiť, že sa pomocou EU dotácií ide obnoviť. Som predsa len trochu pesimista, čiže až to uvidím. Doprava, aspoň v zime, nie je nijako taktová a cestovný poriadok je vcelku stručný. Zdá sa, že niektoré funkcie sú kumulované, takže sprievodca vlaku môže byť rovnaký človek, u ktorého ste si včera kupovali lístky. Na uniformy sa tu nehrá, menovka stačí.

Univerzálna pracovníčka s výpravkou v Ponte Leccia © Tomáš Votava

Úradný jazyk je francúzština a korzičtina. Ak sme v prvom prípade nahraní, v korzičtine sa nedostaneme absolútne nikam, je to mix frankotaliančiny. Anglicky vedia miestni občas, rozhodne je to lepšie, než v kontinentálnom Francúzsku, obyvateľstvo má historicky viac spoločného s Talianskom. Popravde, obyvateľstvo by najradšej (a historicky) nemalo spoločné nič s nikým, miestne dejiny sú z veľkej časti o zháňaní spojenca proti momentálnemu okupantovi. Separatistické hnutie tu oficiálne od divokých deväťdesiatych rokov "skoro nie je", sporadické bombové útoky to však nepotvrdzujú. Nakoľko sme v civilizovanej Európe, bomby sa umiestňujú zásadne v noci a do neobývaných objektov, ako železničných nadšencov sa nás to teda nedotýka. Pri cestovaní odľahlejším vnútrozemím aj tak zaujmú smerové tabule okolo mnohých dedín, rozstrieľané širokým sortimentom munície. Asi miestny folklór.

Nácvik vendetty na smerovkách korzického vidieka © Tomáš Votava

Na posúvanie sa po ostrove tam, kam železnica nesiaha, sme mali rezervované vozidlo miestnej (pardon - francúzskej) proveniencie. Tak trochu podľa očakávania mediteránskych postupov pracovník v pobočke požičovne na stanici príliš nebol a po jeho zohnaní videl našu potvrdenú rezerváciu auta prvý raz, a ani také auto nemal. Ale po chvíli doviezol odniekadiaľ s otázkou "A toto by vám stačilo?" naleštené Das Auto v luxusnej výbave, čím sa všetky presuny stali veľmi pohodlnými. Aby aj cestovanie vlakom bolo veľmi pohodlné, CFC zakúpili flotilu motorových jednotiek AMG 800 (vyrobil CFD Bagneres – Soulé) s hydrodynamickým prenosom.

Ráno v Corte s AMG 800 do Ajaccio © Tomáš Votava

Skratka má znamenať "Autorail Métrique Grand confort", avšak sarkasticky sa objavuje názov TGV, čo má v jemnej úprave proti originálu znamenať "Train a Grande Vibracion". Tým sa naznačuje (okrem akýchsi záručných závad) pekelný prejav vozidla pri akcelerácii, ak táto nastáva v tuneli. Čo sa deje dosť často, je to hornatý ostrov. Inak vozidlo chválime. Dvojdielna jednotka má dozadu presklené stanovištia rušnovodiča, pričom prvé štyri rady sedadiel za rušňovodičom sú usporiadané do kopca, ako v kine. Vozidlá sa tu číslujú úpravou názvu, napr. AMG 813. Miestna maximálna rýchlosť je okolo 83km/h objektívne nameraných na rovinách pri mori a úsekoch s tiahlymi oblúkmi, stav trate je veľmi slušný. V horách a v stúpaniach (do 30 ‰) vlak drží rýchlosť 40 - 50 km/h aj v najprudších oblúkoch, z ktorých sú horské úseky vyskladané kompletne. Pomaly sa zvykne jazdiť cez niektoré mosty a opravované miesta. Naše cestovanie sme začali v Bastii s neďalekým letiskom. Pred odchodom som trochu zdokumentoval miestny naozaj rozmanitý vozový park, pretože snímky z predošlého večera s búrkou sú viac umelecké, než použiteľné.

Depo Bastia potme a v daždi: X2000, X79000, X2000, Reanult ABH © Tomáš Votava

K videniu je sporadicky používaný X2000, bežne nasadzovaný Soulé X79000 a hlavne Renault ABH v červeno-krémovom nátere - miestny maskot. Plus množstvo drobných vozidiel exotického vzhľadu. Počas hlavnej turistickej sezóny sa v úseku Bastia - Casamozza jazdí v polhodinových intervaloch, niečo ako pobrežná električka a na to sa nasadzuje všetko, čo jazdí. Dôvodom majú byť vyššie spomínané záručné závady na AMG 800. Tento prímestský režim funguje na všetkých troch pobrežných úsekoch, čiže aj na Ajaccio - Mezzana a Calvi - L'Île-Rousse. Posledne menovaný úsek je vedený popri vode, v lete funguje ako plážová električka, tu je ešte k videniu aj "kultový" Renault ABH s riadiacim vozňom vzniknuvším z bývalého motorového vozňa Baillard.

Renault ABH s riadiacim vozňom Baillard v Calvi © Tomáš Votava

Vyrážame z Bastie v našom AMG 800 do tunela rovno v stanici a vlak hneď predvedie, ako sa to myslí s tým "Grande Vibracion". Po stanicu Casamozza ide trať po rovine cez pomerne dosť zastávok na znamenie, takže ideme svižne. Za stanicou je modernisticky opravený most zničený vo vojne, za ním možno vidieť bývalú a možno aj budúcu odbočku do Porto Vecchio. Týmto sa dostávame do hôr, z ktorých sa tento ostrov skladá a jazda je takmer neustále veľmi "scenic". Sprievodca nám precvakáva lístky srdiečkovými kliešťami- to nie je normovaná značka, inokedy to býva slniečko, prípadne bežný guľatý otvor. V niektorých staničkách sa nechávame kumulovanými pracovníkmi dokonca vypraviť obdĺžnikovou verziou výpravky. Stanice sú buď vzorne vynovené udržiavané, alebo kompletne opustené vo verzii fotogenická ruina, a teda na znamenie. Takto sa dostávame za dve hodiny do Corte zhruba v strede Korziky, kde väčšinu času bývame. Dominantou mesta je opevnená citadela, kde do osemdesiatych rokov sídlila cudzinecká légia, teraz tu sídli múzeum s pekným rozhľadom.

Citadela v Corse © Tomáš Votava

Naša ďalšia jazda je do Calvi na severozápade ostrova. Z Corte sa vyráža späť smer Bastia a trať odbočuje v Ponte Leccia. Ideme z Corte jediným spojom bez prestupu v Ponte Leccia, čo nám dokázal vysvetliť veselý sprievodca so svojou čiastočnou angličtinou. Rozmaznaní z AMG 800 skúsili sme poukázať na istú nevykúrenosť tohto X79000 motoráčiku, na čo nám srdečne ukázal svoju kvalitnú mikinu a čiapku - že to je na to najlepšie. Stredomorie - no nemilujte to! Členka výpravy sa teda umiestnila viac na slniečko a my aj tak trčíme z otváracích okien von, pokiaľ sa to v zatiaľ prázdnom vozni dá. Trať do Calvi nezdoláva také skalnaté rokliny a vrchy, ako hlavná trať, aj tak však poctivo nastúpava výšku neustálymi oblúkmi.

Vlak na trati do Calvi © Tomáš Votava

Je tu dosť tunelov a efektne hlbokých zárezov, obľúbených zrejme pre problematické horniny pri výstavbe, niektoré mi prišli 10 - 20 m hlboké. X79000 sa na rovinách taktiež úspešne snaží dosahovať miestnu maximálku 80 km/h a nedá sa zahanbiť ani v oblúkoch. Trať sa po pláži dostane až do Calvi, kde je k foteniu vystavený spomínaný Renault ABH, takto zblízka javiaci stopy svojho veku. Do spiatočného vlaku máme tri hodiny času na prehliadku miestnych reálií, ktorých tu však mimo letnú sezónu príliš nenájdete, tým mienim aj otvorené reštaurácie. Vyberať spoje sa príliš nedá a spiatočná jazda prebieha podvečer, neskôr dosť potme.

Bežný typ mostu Chemins de fer de la Corse © Tomáš Votava

Zrejme najkrajšie zvezenie sa dá absolvovať na trase Corte – Vizzavona – Mezzana - Ajaccio, k čomu treba prekonať skalnatý masív v strede ostrova. Ajaccio je hlavné mesto ostrova, takže sa tu okrem historického centra používajú aj dopravné zápchy ako v civilizovanom svete, a pochádza odtiaľto Napoleon Bonaparte, čo je tu všade dostatočne akcentované. Po stanicu Vizzavona sa neustále stúpa často dosť prudkými obratmi, rovinky sú sporadické, občas na mostoch. Neďaleko Vivario v mieste Pont du Vecchio je roklina premostená dvoma cestnými, hlavne však monumentálnym železničným viaduktom Gustave Eiffela, miesto hodné zastavenia sa. Na to sa hodí auto, vlak toto nerieši.

Pont du Vecchio od Gustave Eiffela zprava © Tomáš Votava

Okolo Vivario tvoria trať slučky podobne, ako pri Wassen vo Švajčiarsku, tu však polomery oblúkov umožňujú naberať výšku rýchlejšie. Za Vizzavona je vrcholový a najdlhší miestny tunel, 3916m v rovnej priamke, AMG 800 v ňom tradične predvádza traťovú maximálku. Na druhej strane hôr sa zjazduje k moru postupne stále priamejšími oblúkmi, hlavne od stanice Mezzana. Prechádza sa cez Bocognano, kde sme stihli každoročnú Slávnosť Gaštanov - tematický jarmok vo veľkom. Na hlavnom ťahu dosahuje železnica proti autobusom kratších jazdných časov, čo je dané množstvom oblúkov. Cesta, aj keď kvalitná, ich má asi tak 3x toľko, rovina vo vrcholovom tuneli je tiež nezanedbateľná pomoc. Vlak je ostatne rýchlejší aj oproti autu, ak ho niekde nad/pod sebou zbadáte, už ho nedobehnete. Taktiež vás naozaj dosť pribrzdí prejazd každou miestnou dedinkou, plnou historických domčekov a uličiek čo najkľukatejších.

Medzi dopravné pozoruhodnosti patria kravičky na bočných cestách, keď vás zbadajú, vzorne sa nastavajú na krajnice. A to sa oplatí, bočná cesta znamená úzka cesta. Pred vlakom však s rešpektom odcválavajú. Na hlavných cestách za značkou Pozor ovca možno stretnúť baču na offroade vedúceho po ceste približne 500 ovečiek. V horských oblastiach sú na ceste štandardom domáce prasiatka, ktoré tu podľa miestnych zvykov žijú samostatne v lesoch. A pokiaľ potrebujete, na tomto stredozemnom ostrove zoženiete aj menšie lyžiarske strediská. Rád by som záverom tento ostrov nazval podľa pravdy príjemným a kľudným, nemuselo by to však úplne presne sedieť so situáciou v plnej letnej sezóne, spokojím sa s označením pekný. To je v každom prípade.