Letný prázdninový výlet: Do Banskej Štiavnice cez Utekáč

Dôvodom môjho rozhodnutia bol nie len strach o možnosť návštevy týchto tratí bol nie len strach o možnosť navštíviť ich v blízkej budúcnosti, keďže nás tu straší všadeprítomné rušenie regionálnych spojov (a to nie len na lokálkach, ale aj na hlavných tratiach), ale aj to, že som nevedel, kedy sa tam najbližšie budem vedieť dostať. Preto som sa počas jedného z posledných augustových dní vydal na moju poslednú letnú cestu. Keďže tento článok píšem po preinštalovaní operačného systému v mojom počítači, o použitých spojoch vám informácie poskytnúť neviem, keďže od absolvovania cesty uplynula istá doba.

Moje ráno začalo klasicky na R s odchodom z Košíc o 5:57, ktorým som sa odviezol do Lučenca. Kým prišiel čas odchodu môjho spoja do Utekáča, ostávala mi asi hodina času, využil som tradične voľný čas na prehliadku centra mesta spojenú s hľadaním nejakých potravín, keďže som ráno opäť uplatnil môj zlozvyk a zobudil som sa tak, že som ledva stihol vlak. Po úspešnom objavení a zakúpení nejakého proviantu som sa pobral ku blízkemu priecestiu, kde som natrafil trať do Maďarska a trošku ju zdokumentoval. Potom som sa pobral po okolí jej telesa a došiel som na stanicu a už som si len sadol do pristavenej Bagety do Utekáča a čakanie na odchod vlaku som spojil s konzumáciou "raňajok".

Lučenec, trať ŽSR 161 smer Kalonda.

Pomaly sme sa pohli, tak som začal sledovať okolie. Čoskoro sme sa "rútili" medzi poliami. Prišiel prvý bývalý uzol, ktorým je Breznička. Pohľad mi padol na odbočku do Katarínskej Huty, na ktorej je návesť zakazujúca jazdu. Ďalšia trať, ktorá "pošla" počas veľkého rušenia. Počkali sme na oproti idúci vlak, aby sme sa mohli pohnúť a už sme boli v Poltári a ani som nestihol postrehnúť, že kedy sme prešli cez zastávky medzi Poltárom a Brezničkou. Pri vstupe do Poltára som si všimol, že miestna odbočka do Rimavskej Soboty už neexistuje. Ostali po nej už iba také kypte, ktoré podľa mňa v blízkej budúcnosti tiež pôjdu preč (ak ich už doteraz neodstránili). Po prechode Kokavou nad Rimavicou nasledovala "stanica" Utekáč.

Bageta v Utekáči.

Až sa teraz hanbím za to, aký som bol prekvapený, keď namiesto toho, aby sme prišli do stanice sme zastavili na obyčajnej zastávke pri akomsi pohostinstve, odkiaľ pokračovala už len zrušená vlečka do bývalých sklární. Trošku som sa aj porozhliadol po dedine a keďže sa mi nepodarilo zohnať pitie vo fľaši, riskol som to s miestnym prameňom. Či je pitný stále neviem, ale keďže sa mi nič nestalo po celý deň, tak pre mňa osobne bola tá voda pitná. Počas prechádzky po Utekáči som preskúmal aj bývalú skláreň (resp. jej ruiny). Od zastávky som sa vydal vyššie po štreke až som prešiel za návesť zakazujúcu jazdu. Za ňou už boli koľaje zarastené, až úplne vytrhané. Do sklární sa už očividne ináč dostať nedá a nie je tam podľa mňa ani čo obdivovať. Nakoniec som si zadol do Bagety a čakal na odchod do Lučenca.

V Lučenci ma čakal dá sa povedať nadväzný spoj do Zvolena, odkiaľ som potom pokračoval na ďalšom Os vedeným Bagetou, ktorým som prišiel do Hronskej Dúbravy. Ešte počas pobytu v stanici Zvolen os. za mnou prišla pani s petíciou na zachovanie osobnej dopravy na trati do Banskej Štiavnice, na ktorú som to mal akurát namierené. Pohli sme sa zo Zvolena a ešte počas kontroly cestovných lístkov som ešte prehodil slovo so sprievodcom, s ktorým som sa dal do reči už na nástupišti (2 týždne na to som ho stretol aj počas GP Zvolen, tentoraz som bol v uniforme aj ja).

Banská Belá.

V Hronskej Dúbrave som prestúpil na Os do Banskej Štiavnice, ktorý obsluhovala 812 057-8 (fajnšmekri si tak snáď budú vedieť zistiť spoj). Napriek oficiálnym vyhláseniam o slabom využívaní spojov na spomínanej trati poviem, že ešte aj na chodbičke som mal problém sadnúť si. Takto z chodbičky som sledoval okolitú krajinu z veľkej časti z poriadnej výšky. Neviem či som zaregistroval čo i len jedno priecestie zabezpečené aspoň zvukovou a svetelnou signalizáciou. Namiesto toho bola vlaku pred každým priecestím signalizovaná pomalá jazda, tým pádom sme každým priecestím pomaličky prešli a potom hneď zase nabrali rýchlosť.

Po príchode do Banskej Štiavnice som nemal veľa času na prehliadku mesta, keďže stanica je pomerne ďaleko od mesta a musel som stihnuť spoj, ktorým by som sa obratom vrátil do Hronskej Dúbravy a následne do Zvolena, aby som stihol vlak domov, ktorým by som domov prišiel ešte v reálnom čase. Miestni aktivisti, ktorý pôsobia v budove stanice mi ešte ukázali knihu o trati mládeže. Pri jej listovaní som natrafil na príjemné prekvapenie, ktorým bola fotka U36.003, teda Katky, ktorá jazdí v súčasnosti v Čermeli v Košiciach. Jej fotka bola z posledných rokov úzkorozchodnej trate do Banskej Štiavnice. Pri listovaní knihou som úplne stratil pojem o čase, takže som ledva stihol naskočiť do opäť preplnenej 812 a vydal sa na cestu domov s prestupom v Hronskej Dúbrave. Cestovanie na chodbičke som strávil rozhovorom s jedným železničiarom, ktorý sa viezol do služby. V Hronskej Dúbrave sme prestúpili na R smer Banská Bystrica ťahaný Plecháčom.

742.227 v Hronskej Dúbrave.

Po príchode do Zvolena som mal asi hodinku času do odchodu R Gemeran, tak som čas strávil hľadaním pivného zdroja v meste a neskôr pri pancierovom vlaku až som nastúpil do Gemerana a čakal som až prídeme domov. Pri Vígľaši mi skomplikovali cestu malé trampoty so sprievodkyňou, ale ináč cesta ubehla pomerne rýchlo a pohodlne. Toto bola moja posledná cesta so sieťovým lístkom Slovak Student od ŽSSK. Som veľmi rád, že som túto akciu mohol využiť. Precestoval som vačšinu našej krajiny, aj keď by som si ešte niečo rád prešiel, ale to už inokedy.

Snímky autor, 30.8.2012.