Návraty 1

Začiatkom deväťdesiatych rokov som sa začal zaujímať o históriu rušňov. Z rôznych zdrojov som zháňal informácie o jednotlivých typoch rušňov, pôsobiacich na dráhach a vlečkách v Československu. Mojím cieľom vtedy bolo získať aspoň stručný technický popis jednotlivých typov a k tomu aspoň jednu fotku prototypu, alebo rušňa daného typu s najnižším číslom. Práve tento môj obmedzený záujem o úzky okruh fotografovania ma dnes najviac mrzí. Vplyvom tohto môjho koníčka som totiž fotil veľmi málo. Fotil som len rušeň, nie celý vlak. Fotil som len to, čo som do svojej  zbierky potreboval. Teda ak som mal už dve, alebo tri fotky z nejakého typu rušňa, viac som už tieto stroje nefotil, lebo načo. Alebo, ak som mal fotku s číslom 001, načo by mi už boli rušne toho istého typu s vyššími číslami, keď už mám svoj vysnívaný prototyp. 

Už ani neviem ako, ale postupne som sa zoznámil s niekoľkými zberateľmi z Česka. Menili sme si fotografie. Vtedy ešte neboli digitály. Fotili sme na klasické celuloidové filmy. Posielali sme si poštou klasické papierové fotky. Tak som získal pekné fotografie rušňov, ktoré u nás na východe nikdy neuvidím a moji priatelia zase takto získali odo mňa naše východniarske stroje. Až táto spolupráca s inými zberateľmi  mi otvorila oči. Až keď som videl, čo všetko fotia moji kamaráti, začal som aj ja fotiť viac. Jednak kvôli tým kamarátom -  zberateľom som robil fotky podľa ich želania, ale aj mne sa zapáčilo mať fotky aj iné, ako som robil ja v tých mojich začiatkoch.

V lete tohto roku uplynie desať rokov od času, keď ma navštívil jeden z mojich najlepších priateľov – zberateľov z Česka, Jirka Škalda z Nepomuku. S tým som si vymenil najviac fotiek. Mám od neho stovky kvalitných krásnych záberov. Len tak okrajovo spomeniem jednu z jeho záľub. Keďže žije v kraji „plecháčov“, teda rušňov rady 242, má vyfotených všetkých 86 vyrobených kusov. A nie tak ako ja fotím, teda v stanici, alebo v depe, ale má krásne zábery pri  ich jazde s vlakmi na tratiach. Čiže tie jeho fotky sú aj na pohľad pekné z toho krajinárskeho hľadiska. Práve jeho fotografie ma najviac inšpirovali k tomu, aby som začal fotiť viac, fotiť všetko zaujímavé a fotiť celé vlaky v krajine, v stanici a podobne. Aj keď musím priznať, že ten môj zlozvyk fotiť len rušne, ma držal ešte dosť dlho. Obmedzujúcim prvkom v tých časoch boli aj financie a ceny materiálov. Kvalitné filmy boli drahé a vyvolanie fotiek v profesionálnych firmách tiež nebol lacný špás. To nás vtedy dosť obmedzovalo a fotilo sa iba to najdôležitejšie. Ale poďme už k samotnému príbehu.

Jirka ma navštívil v júli 2003. Strávil u mňa tri dni. Prišiel ku mne v pondelok 21.7. 2003 večer. Hneď na druhý deň ráno, v utorok 22.7. 2003 sme sa vybrali na prvý výlet za vlakmi. Cieľom prvého výletu bolo zdokumentovať vlaky v sedle Slanského pohoria pri výhybni Slančík ŠRT. V tomto úseku trate ide širokorozchodná trať súbežne s dvojkoľajnou elektrifikovanou traťou číslo 190 z Košíc do Čiernej nad Tisou. Býval som vtedy v Košiciach na sídlisku Nad jazerom, takže sme sa ráno peši vybrali na neďalekú stanicu Krásna nad Hornádom. Tu sme nastúpili do osobného vlaku 8707 s odchodom o 7.44 hod. Vlak tvoril pantograf 460 049-0.  O 8.08 hod. sme vystúpili v stanici Slanec. Odfotil som si náš pantograf a  peši sme sa vybrali po trati smerom akoby naspäť ku Košiciam na vrcholový bod pohoria. Priamo na vrchole sa nachádza výhybňa Slančík na širokorozchodnej trati. Tento asi dvojkilometrový pochod po podvaloch sme zvládli asi za pol hodiny. Keď sme opúšťali stanicu Slanec, na vchodovom zhlaví z košickej strany sme stretli rýchlik R 425 Laborec smerujúci do Humenného. Stihol som odfotiť len čelo vlaku ťahaného „Banánom“ 150 010-7. Nebolo to v týchto miestach dosť dobre osvetlené, takže fotka nanič. Potom už na vrchole som fotil ešte niekoľko nákladných vlakov. Pre porovnanie prikladám dve fotky toho istého vlaku (foto 7 a 8) s rušňom 131 078-8/077-0 na čele. Jednu som robil ja a druhú Jirka. Na fotkách je krásne vidno to zaoblenie trate, ten vrchol stúpania.

Myslím, že je tam stúpanie až 17 ‰. Aj nákladný vlak s „Rakaňou“ 183 012-4 fotil Jirka. V tom čase po širokorozchodnej stúpal na vrchol k výhybni Slančík ťažkotonážny vlak naložený rudou do železiarní U. S. Steel Košice. Ťahala ho dvojica dvojičiek, ktoré sme nefotili, lebo boli v protisvetle, zachytili sme ale koniec vlaku s postrkovými rušňami 125 841-7/842-5 a 125 843-3/844-1. Tento vlak mal celkovú hmotnosť 4 200 ton. Dvojička  125 843-3/844-1 bola vyrobená ako posledná. Teda posledný pár z dvadsať dva kusovej série dodanej v roku 1976 pre širokorozchodnú trať. Pred pol dvanástou sa okolo nás ešte prehnal osobný vlak 8907 do Humenného. Neviem, prečo zostavený z ČD vozňov a v čele s ČD „Peršingom“ 163 251-2. Po pol dvanástej sme sa pomaly pobrali naspäť do stanice Slanec. O 12.13 hod. sme nastúpili do Os 8713 smer Čierna nad Tisou. Vystúpili sme o 13.22 hod. na zastávke Čierna nad Tisou zastávka, ktorá leží na úrovni depa. Hneď pri vstupe do areálu depa sme padli do „náruče“ strojmajstrovi. Že za kým ideme. Sa nás opýtal. A ja, že za vami. Požiadať vás o povolenie na fotenie v depe. Ukázal som mu členský preukaz  člena Klubu priateľov železníc východného Slovenska, ktorý vznikol v roku 2001. Povedal som strojmajstrovi, že ako člen klubu idem dokumentovať dianie v depe. Spomenul som mu meno predsedu klubu a čírou náhodou mu bolo to meno známe. Bez všetkého nám dovolil pohybovať sa po depe a fotiť. (Hneď som zmenil názor na občanov istej národnostnej menšiny, ktorí rozprávajú iba lámanou slovenčinou). Ako prvú som fotil „Bobinu“ 140 062-1.

A potom som pri fotení urobil niekoľko chýb. Ako vidno na fotke č. 12, fotil som aj „Bobinu“ 140 042-3. Hneď za ňou stála 182 115-6, ale tú som si už nevyfotil. Neviem prečo. Najviac mi je však ľúto, že som nevyfotil ďalšiu „Bobinu“ 140 052-2, ktorá stojí v pozadí za týmito dvomi strojmi. (foto č. 14)  Fotil som aj „Čmeliaka“ 770 004-0, ktorý bol pre mňa lahôdkou, nakoľko mal nízke číslo. Jirka si odfotil aj Čmeliaka 771 812-5. Ani neviem, kde ho objavil. Ja som ho nevidel. V depe sme sa totiž rozliezli a každý z nás fotil, čo sa mu páčilo. A bolo sa na čo pozerať. Páčil sa mi „Hektor“ 721 020-6 so zaujímavou tabuľkou s číslom. Ja som v tom depe fotil málo. Kamarát Jirka toho nafotil viac. Ja som bol totiž v depe Čierna nad Tisou predtým, 12. októbra 2002  v rámci osláv 130. výročia trate Michaľany – Čierna nad Tisou, takže som teraz už nepotreboval fotiť to isté. Vtedy som tu okrem iného nafotil aj širokorozchodného „Čmeliaka“ 770 801-9, širokého „Hektora T 458.5003, a aj pre mňa najvzácnejšieho „Hektora“ 721 001-6. Tento unikátny rušeň nám vtedy pracovníci stanice ochotne pristavili do depa. Prerušili s ním robený posun a umožnili nám jeho fotenie. Fotil som tu vtedy aj dva krásne „Dunihlavy“ 830 028-7 a 830 044-4. Dovolím si sem vložiť aj tieto obrázky, aj keď s touto reportážou priamo nesúvisia.

Tie motorové vozne zrejme v tom čase slúžili na prepravu zamestnancov po pracoviskách tejto rozľahlej stanice. Po zdokumentovaní depa sme sa peši vybrali do stanice. Ja som si robil nádeje, že stretnem rušeň 182 063-8, ktorý bol v tom čase natretý na žlto-modro v barvách OKD. Údajne mal byť predaný do Ostravy, ale nejako sa nedohodli, tak ho Železničná spoločnosť strčila do Čiernej na preťahovanie vlakov z Čopu do Čiernej. Kto má bližšie informácie o tomto stroji, môže ma doplniť. Ja ešte pripomeniem, že som ten rušeň fotil v Haniske 25.6. 2004 ešte stále v tom nátere OKD. Pripájam i fotku. Len čo sme dorazili do stanice, vošiel vlak z Čopu. Neťahal ho však vyššie spomínaný OKD rušeň, ale šesťkolák 182 111-5. Opäť som fotil iba rušeň, nie celý vlak, čo ma veľmi mrzí. Ale Jirka odfotil celý vlak, dal mi fotku, takže uverejňujem aj Jirkovu fotku tohto zvláštneho vlaku, kvôli ktorému sme sa dostali do problémov. Ten vlak bol totiž veľmi zaujímavý. Bol to krátky vlak. Za rušňom boli tri kryté vozne, potom tri osobné vozne a na konci dva kryté vozne. Odfotili sme si to a v tom k nám pristúpili dvaja uniformovaní príslušníci Železničnej polície. Na Jirkovej fotke je aj jedného z nich vidno. Dvaja páni nás prísne upozornili, že nesmieme fotiť. Ja som pánom slušne vysvetlil, že v zmysle prepravného poriadku smieme fotiť z miest dostupných cestujúcej verejnosti všetko, kam naše kamery dovidia. Oni nám zase odvetili, že toto je zvláštny vlak, ktorý sa nesmie fotiť. A ja som im zase oponoval, že na čele toho rušňa to napísané nebolo, nebolo to ani vyvesené na výveske v stanici, že príde nejaký tajný vlak, ktorý nesmieme fotiť. Pán sa zjavne naštval a zavrčal, že keď už som taký múdry, či vôbec máme platný cestovný lístok, alebo vstupenku na nástupište. Ukázal som mu cestovný lístok, ktorým sme docestovali do Čiernej nad Tisou. Policajt zase na mňa, že už sme vystúpili z vlaku, tak že nám už lístok neplatí. A ja som ho naďalej školil, že tento cestovný lístok nám platí aj po vystúpení z vlaku až do tretej hodiny nasledujúceho dňa.

Vtom k nám došli ďalší dvaja páni. Tí už boli  v civile a zrejme mali aj IQ o niečo vyššie ako tí uniformovaní. Priamo nám povedali, že sme sa dostali v nesprávnom čase na nesprávne miesto, že toto je utajený vlak a nesmie sa fotiť. Legitimovali nás. Môj občiansky preukaz im nič nehovoril, ale Jirkov český pas ich zaujal, tak si opísali jeho údaje a takmer ospravedlňujúcim tónom nám povedali, že si iba konajú svoju povinnosť. Že majú za úlohu preveriť všetko podozrivé, čo sa udeje okolo toho vlaku. My sme sa im zdali byť podozriví, tak si nás preverili. Pozdravili sa a odišli. A môj dojem z toho vlaku bol asi taký, že sa v ňom prepravovalo palivo do niektorej jadrovej elektrárne. Spomínam si, aké cirkusy robili ešte za socializmu okolo týchto „atómových“ vlakov. Robil som v Haniske pri Košiciach. Tieto vlaky vždy prechádzali z Čiernej nad Tisou do Krásnej nad Hornádom a  cez spojku z Krásnej nad Hornádom do Hanisky pri Košiciach a pokračovali južným ťahom na západ. V stanici v Čiernej nad Tisou sme sa zdržali do 15.30 hod. Nič zaujímavé sme tam už nevideli. Pred stanicou stojí ako pomník rušeň 310.443. Prikladám jeho fotku z roku 2002. Kedysi som počul od niektorých členov klubu, že sa uvažuje o spojazdnení tejto parnej mašinky, ale desať rokov ubehlo a nič sa nedeje. Ani neviem, či je v súčasnosti ešte tam.  Vlakom 8810 s odchodom o 15.30 hod. sme sa vrátili domov. Tak sa náš vydarený prvý výlet skončil. 

Na druhý deň, v stredu 23.7. 2003 sme mali v pláne Margecany a Prešov. Z Košíc sme vyrazili ráno o 7.21 hod. vlakom 7812. O 7.54 hod. sme vystúpili na zastávke Ružín. Vyliezol som na lúku nad traťou a z diaľky som urobil dva zábery na vlaky. Najskôr to bol Os 7803 s „Peršingom“ 163 244-7 na čele. Asi o hodinu potom R 423 Cassovia s „Peršingom“ 163 260-3. Potom sme s Jirkom zblízka pri trati vyfotili na moste IC 501 Tatran s „Gorilou“ 350 011-3 na čele. Potom ešte jeden nákladný vlak ťahaný dvojičkou 131 059-8/060-6 a manipulačný vlak ťahaný „Žehličkou“ 110 050-2. Prešli sme po moste a presúvali sme sa pomaly k tunelu. V oblúku sme zachytili nákladný vlak ťahaný dvojičkou 131 066-3/065-5. Pred tunelom sme si vychutnali ďalší nákladný vlak ťahaný dvojičkou 131 046-5/045-7 idúci po nesprávnej koľaji. Ako vidno z fotiek 34 a 35, na vedľajšej koľaji stála drezina, takže sa tam asi niečo opravovalo. Potom ešte vybehol z tunela R 421 Excelsior ťahaný „Peršingom“ 163 251-2. To už sa blížil čas príchodu nášho Os 7802, ktorý s nami odišiel o 12.02 do Margecian. V Margecanoch sme sa zdržali asi tri hodiny. O 12.48 dorazil z Košíc R 600 Ružín s „Gorilou“ 350 008-9 na čele. Potom ma zaujal  zaujímavý osobný vlak Os 7828, ktorý tvorila  „Žehlička“ 110 010-6 a jeden osobný vozeň. Vlak mal odchod o 13.15 hod. a jeho cieľom bola stanica Spišské Vlachy. Dnes už by ste v cestovnom poriadku tento zaujímavý vlak márne hľadali. O 13.20 hod. zastavil v Margecanoch R 603 Čingov z Bratislavy, ťahaný „Esom“ 363 141-3. Aj  na týchto fotkách je vidno moju „deformáciu“ fotiť len rušne. O 13.41 hod. dorazil R 811 Horehronec. Dotiahol ho „Okuliarnik“ 754 055-2. 

Na košickom zhlaví už naň čakal „Peršing“ 163 102-7, ktorý s týmto rýchlikom potom pokračoval do Košíc. Viď Jirkovu fotku 41, na ktorej vidno túto mašinu vedľa rýchlika R 603 Čingov. Tesne pred odchodom nášho Horehronca stihol Jirka odfotiť aj R 602 Čingov smerujúci do Bratislavy s „Esom“ 363 101-7 na čele. Ja som to nestihol, sedel som už vo vlaku.  Medzi týmito vlakmi sme nafotili v stanici aj jeden pracovný vlak s „Tranzistorom“ 742 646-3 na čele. Vedľa neho stál „Favorit“ 731 034-5 s tromi „cibuľákmi“. Jirka má tie „cibuľáky“ odfotené z iného uhla pohľadu a asi aj v inom čase. Viď foky 43 a 44.  Na košickom zhlaví je za koľajami ohradený areál traťovej údržby. Vo dvore stál „Hurvínek“ M 131.1198, ktorý bol v tom čase úplne funkčný a slúžil traťovákom na prepravu zamestnancov po štreke pri rôznych opravách. Brána bola otvorená, tak som si ho v rýchlosti vyfotil. Z Margecian sme sa rýchlikom Horehronec o 13.51 hod. presunuli do Kysaku. Tu sme mali pol hodiny na prestup na Os 8714 o 14.27 hod. do Prešova. Za tú polhodinu sa v Kysaku nič zaujímavé neudialo. Mihol sa nejaký manipulák so žehličkou a nič viac. V Prešove sme zašli hneď do depa. Tu sme nafotili dva nové „Kostitrasy“ 811 014-9 a 811 016-4. Hektora 721 018-0 odsúdeného na smrť upálením. Aj peknú „Bertu“ 752 030-7. Tu som urobil ďalšiu strategickú chybu. Vedľa nej stála zelená „Rosnička“, zrejme tiež odsúdená na zánik a ja som si ani jej číslo nenapísal. Z mojej fotky ho neviem prečítať. Kto by poznal túto mašinku a prezradil by jej číslo, potešilo by ma to. Jirka si v depe vyfotil aj motorák 830 232-5. Pred odchodom z depa som si ešte vyfotil pomník na ktorom stojí úzkorozchodný parný rušeň U 47.002, ktorý kedysi premával na trati z Prešova na Sigord. Po zrušení depa Prešov v roku 2008, premiestnili tento pomník do stanice, pred staré depo, kde je teraz viac na očiach. 

V stanici ešte Jirka fotil osobný vlak MOs 9113 s 830 121-0 na čele a vzadu s 830 181 -4 . Ja túto fotku nemám, preto prikladám Jirkove fotky 52 a 53.  Neviem, prečo som to nefotil. Zato prikladám podobné fotky z Prešova, ktoré som tu nafotil v minulosti pri iných príležitostiach. Misiu v Prešove sme ukončili večer odchodom do Košíc vlakom 8727 o 18.45 hod. Pri vychádzaní zo stanice som si z okna vlaku všimol pred Solivarom „Prasiatko“ T 211.1720. Čírou náhodou som o dva dni cestoval cez Prešov do Vranova nad Topľou k príbuzným, tak som si zabehol ku Solivaru a tento rušeň som odfotil. Pri prestupe som mal na to dosť času. Takže takto sa skončil náš druhý deň.
Na tretí deň, vo štvrtok 24.7. 2003 sme ráno vyrazili s Jirkom na bicykloch do Hanisky. Zo sídliska Nad jazerom sme išli skratkou okolo mlyna na stanicu Barca. Tu sme fotili pred stanicou Zr 1823 Ipeľ s „Okuliarnikom“ 754 011-5 na čele. Potom v opačnom smere prefrčal R  802 Gemeran ťahaný „Okuliarnikom“ 754 003-2. Manipulák z Hanisky s „Bardotkou“ 751 085-2 a nákladný vlak do Hanisky s „Rakaňou“ 183 033-0. V stanici stálo „Eso“ 363 140-5 s nákladným vlakom do Maďarska, traťovácky „Tranzistor“ 742 601-8 a tri „Bardotky. Sólo 751 085-2, ktorú sme pred stanicou fotili, zrejme už odstavila vozne a čakala na ďalšie z priľahlých vlečiek. Dvojica 751 196-7 a 751 056-7 ťahala nákladný vlak do Plešivca.
Po zdokumentovaní stanice Barca sme sa bicyklami vybrali už po hradskej do Hanisky pri Košiciach. Tu som ako domáci, dobre poznajúci stanicu pochodil s Jirkom celú stanicu. Boli sme aj na stavadle, boli sme aj v objekte montážnej základne bývalej TSS. Jirka fotil v stanici na odovzdávkových koľajách vlečky rušne U. S. Steel Košice T 448.0522, T 448.0576, T 239.1031, ale najviac sa mu páčil T 669.0503 ešte v starom bordovom nátere, ako ťahal 2000 tonový vlak s uhlím do fabriky. Krásny zvuk tohto stroja burácal po stanici. Ja som tieto rušne nefotil. Mám ich nafotené, tak som to nepovažoval za dôležité. Fotil som iba T 239.1031, ktorý práve dotiahol vozne na odchodové zhlavie na odovzdanie na železnicu.

Zo stanice sme sa presunuli do depa na ŠRT. Tu si Jirka prišiel na svoje. Fotil širokorozchodné dvojičky, aj iné rušne tu pôsobiace. V hale ho zaujali transportné  podvozky pre rušne 125.8, na ktorých sú rušne po previazaní prepravované po normálnom rozchode do rôznych opravovní. Pred halou stál „Čmeliak“ 770 811-8 previazaný na normálne rozchodných podvozkoch, vybavený nárazníkmi a šrúbovkou. Zrejme ho chystali na prepravu do ŽOS. Na sústruhu práve točili dvojkolesia na rušni 770 801-9.  Tento rušeň som v októbri 2002 fotil v Čiernej nad Tisou. Tú fotku mám tu v reportáži pod číslom 18. Pre čitateľov neznalých tunajších pomerov poviem takú zaujímavosť, že keď sa chce dostať širokorozchodný rušeň z Hanisky do Čiernej nad Tisou, alebo opačne, musí ísť po širokorozchodnej trati z Hanisky do Maťoviec, prejsť cez hranice Ukrajiny do Užhorodu a po Ukrajine pokračovať do Čopu a následne z Čopu do Čiernej nad Tisou. Aj v depe v Haniske sme sa pohybovali slobodne, lebo som tu poznal veľa ľudí. Do depa som dlhé roky chodieval na obedy, chodieval som sem aj služobne, takže s tým nebol problém. Po zdokumentovaní sme sa v jedálni depa naobedovali za moje stravné lístky, nasadli na bicykle a vrátili sme sa domov. Poobede sme potom ešte zašli do depa Košice. Ja som ani tu veľa nefotil, ale Jirka fotil dosť. Lietal okolo odstavených “Pantografov“ rady 460, ktoré vo svojom kraji nikdy neuvidí. Videli sme ako opravujú jímky na „Čmeliaku“. Prešli sme celé depo, z depa sme sa presunuli do stanice.  Aj tu si Jirka nafotil nejaké vlaky.  Na ďalší deň ráno už Jirka odcestoval domov a náš trojdňový vláčikový výlet sa skončil. Počasie nám prialo, všetko prebehlo v pohode.

Lokality, ktoré sme za tri dni navštívili, si vybral kamarát Jirka. V podstate on prišiel dokumentovať východ Slovenska. Ja som bol len ako sprievodca.  Vybral si miesta, ktoré ho zaujímali. Myslím, že vybral zaujímavé miesta. Niektoré z nich som ani ja nemal prechodené. Napríklad Ružín, alebo Slančík. Pri fotení vlakov je to tak, že keď sa aj vrátite na to isté miesto po nejakom čase, vždy tam zachytíte niečo iné a zachytíte to aj inak. A tak to bolo aj v mojom prípade. Ako v Čiernej nad Tisou, tak i v Margecanoch i v Prešove to bolo celkom inak ako som to tam fotil predtým alebo nejaký rok potom. Z toho pre mňa plynie poučenie, že fotiť je treba vždy a všetko. Vždy je na tých fotkách niečo zaujímavé.
A celkom na záver. Reportáž má názov Návraty 1 preto, že chcem v takýchto spomienkových reportážach pokračovať. Chcem spracovať moje spomienky na rodinnú dovolenku v Banskej Štiavnici v roku 2000. Mám v úmysle urobiť aj reportáž z Hanisky, v ktorej by som uverejnil všetky svoje fotky, ktoré som tu za roky môjho pôsobenia v tejto stanici nafotil.