Cieľ: Łupkówsky tunel

O histórii tejto trate by sa dala napísať kniha a preto na úvod iba v skratke. Trať bola spočiatku jednokoľajná, potom dvojkoľajná a opäť jednokoľajná, v polovici 40. rokov krátko širokorozchodná, následne čiastočne zdvojkoľajnená a neskôr znovu jednokoľajná. Počas oboch svetových vojen, a na niekoľko rokov i po tej druhej, bola doprava na trati prerušená. V roku 1974 došlo k oživeniu medzinárodnej nákladnej dopravy (niekde uvádzaná i osobná), ktorá však bola ukončená v roku 1988. Rekonštrukcia z rokov 1995 až 1996 a následný vzostup a pád dopravy dokonale zapadá do kontextu...

Do Medzilaboriec sme dorazili osobákom z Humenného o 21:22 a naše plány na prespatie „pod širákom“ niekde pri stanici sa rozplynuli pri pohľade na neďalekú cigánsku osadu. S nádejou sme sa teda obrátili na výpravcu, ktorý sa najprv zasmial na tom, že chlapci z Prahy a Bratislavy prišli prespať do týchto končín, ale napokon nám nocľah v bezpečí sprostredkoval. Od neho sme sa dozvedeli, že asi mesiac pred nami šla po trati komisia skúmajúca možnosti jej znovu sprevádzkovania.

Prehľadná železničná mapa ČSSR z roku 1981 a „záhadná“ dvojkoľajka (dvojčiarka)

Ráno sme sa teda plní očakávaní „nalodili“ do súpravy 810 + 2 x 010 + 810 a priblížili sa k cieľu do zastávky Medzilaborce mesto. Pred šiestou sme vyrazili. Počasie prialo, zver sa nám vyhýbala a tak sme sa nerušene dostali až k tunelu. Stáli sme pred otázkou, ako ďalej? Na niektoré veci musí byť človek mladý a hlúpy a keďže sme spĺňali obe tieto podmienky, tak napriek určitým pochybnostiam sme sa rozhodli prejsť a čo viac, vyliezť na druhej strane z neho a vrátiť sa po povrchu. Ako sa ukázalo o pár rokov neskôr, mali sme šťastie, že sme nenatrafili na poľských pohraničníkov. Zelená turistická značka na hrebeni nám zhodila kameň zo srdca a doviedla nás do Paloty, z ktorej sme sa autobusom dostali ešte pred obedom do Medzilaboriec.

Zo zastávky Medzilaborce mesto pokračovala jednokoľajná trať, z ktorej po cca 1 km odbočovala vlečka. Nasledovala výhybňa Vydraň s novo natretým stavadlom, počiatok dvojkoľajného úseku. Tu boli odstavené nákladné vozne z apríla 1994. Na zastávke Palota boli udržiavane budovy a bolo možné rozoznať zarastené sypané nástupište. Vo výhybni Víťazstva dvojkoľaná trať končila, bolo tu schátralé stavadlo a zhrdzavené návestidla s predzvesťami. Výhybky v oboch výhybniach boli zamknuté do priameho smeru. Na trati nebola žiadna prekážka, ktorá by bránila v prejazde vlaku z Medzilaboriec až do Poľska.

Výhybňa Víťazstva od tunela, 5.8.1994 © Peter Bado

Na prvý pohľad nás zaujalo to, že pred nami tu „niečo šlo“. Hoci druhá koľaj bola silne zarastená a miestami chýbali časti železničného zvršku, prvá koľaj bola v relatívne dobrom stave. Sklonovníky a staničníky boli čitateľné, rýchlostníky a „pískače“ boli nové, v koľaji bol sporadicky nasypaný nový štrk. Koľajnice rôznych výrobcov boli z rokov 1917 až 195?. Prekvapením pre nás bol i nápis na poľskom portáli tunela „120 rokov tunela 1874 - 1994“, ktorý tiež svedčil o určitej aktivite na druhej strane. Pravdepodobne to súviselo s pripravovanými rokovaniami PKP, ŽSR, UŽ a SNCFR o obnovení dopravy, ktoré prebehli o niečo neskôr a ktorého súčasťou bol i prejazd motorového vozňa r. 830 z Medzilaboriec do Łupkówa.

Bohužiaľ, 17 ročný si myslí, že aspoň na to podstatné nezabudne, robí si iba skromné poznámky, ale ono po 19 rokoch to je úplne inak... A keďže sa nenašli (alebo som nefotil?) fotky z úseku od Medzilaboriec po Palotu, nie je teda popis vtedajšieho stavu vyčerpávajúci. Napriek tomu snáď dokumentačný účel táto reportáž splnila a dúfam, že ju niekto doplní a spresní.

Pohľad z hrebeňa na poľskú stranu, 5.8.1994 © Peter Bado

Pramene a odkazy:

1. Tunel w Łupkowie
2. Lupkowský tunel
3. Železničná trať Michaľany – Łupków - Wikipédia
4. Železničná trať Łupków - Medzilaborce
5. Trať 191 Michaľany - Trebišov - Humenné - Medzilaborce - Lupków PKP

Úvodná snímka: Portál tunela na poľskej strane, 5.8.1994 © Peter Bado