Návraty 3

Haniska pri Košiciach (ďalej už len Haniska) je prípojovou stanicou na vlečku VSŽ. V sedemdesiatych rokoch, kedy som tu začínal, bola vybavená dvomi spádoviskami. Jedno vchodové, a opačným smerom bolo situované odchodové spádovisko. Obe spádoviska boli vybavené koľajovými pneumatickými brzdami, pre ktoré výkonné kompresory vedľa stavadla vyrábali vzduch. Na veži vedľa dopravného dispečera sedel aj brzdár, ktorý obsluhoval brzdy a signalista stál pri pulte a prestavoval pred vozňami výmeny. Na vchodovom zhlaví slúžia pre vlaky prichádzajúce na vlečku koľaje 8, 10, 12, 14, 16, 18, ktoré sú v celej dĺžke zatrolejované a na strane od fabriky  všetky koľaje smerujú na spádovisko. Vedľa spádoviska je aj krátky šturc na odstúpenie vlakového rušňa. Medzi spádoviskom a šturcom je ešte jedna koľaj na vyťahovanie ucelených vlakov do podniku. Teda vlakov určených pre jednu prevádzku, ktoré nepotrebujú rozposun na spádovisku. Najviac takýchto ucelených vlakov sú vlaky ložené uhlím, ale ucelene prichádzajú aj iné substráty. Napríklad dolomit, koks a pod.

Na vchodovom spádovisku je 14 relačných koľají a jedna prechodová. Tu sa roztrieďujú vlaky podľa potrieb jednotlivých prevádzok. Z jednotlivých prevádzok  potom prichádzajú rušne na relačné koľaje a ťahajú si vozne na svoj dopravný úsek. Hneď pod  vrcholom spádoviska je koľajová váha. Váhu v minulosti obsluhovala váhárka. Vozne sa vážili pohybom cez váhu. Priamo spúšťaním a prechodom cez váhu bol vozeň odvážený. V súčasnosti je už váha plne automatizovaná a obsluhuje sa z technickej kancelárie. Aj na prechodovej koľaji č. 53, je dynamická koľajová váha, ktorá je schopná vážiť vozne počas jazdy. Celý vlak s uhlím prechádza cez váhu rýchlosťou 3 – 8 km/hod. a takto sa vozne vážia. Obsluhuje sa z technickej kancelárie. Podobná dynamická váha je i na odchodových koľajách.  Na vchodovom spádovisku sa v dávnych časoch, keď bol silný prísun, rozposunovalo za jednu zmenu aj 700 vozňov.

V podniku sú potom ďalšie zriaďovacie stanice – dopravné úseky (DÚ). Ďalej budem používať túto skratku. Na odchodovej strane Hanisky bolo kedysi tiež spádovisko a relačné koľaje. Na tomto spádovisku sa triedili ložené vozne odchádzajúce z fabriky podľa relácií, ktoré predložila dráha. Zamestnanci vlečky mali plán vlakotvorby. Mali sme zoznam čísiel posledných zriaďovacích staníc, ktoré patria do tvorených relácií. Najčastejšie sme tvorili reláciu Žilina, Česká Třebová, Třinec,  Plešivec a miestnu záťaž Košice. Niekedy však bolo potrebné, hlavne pri nahromadení zásielok v týchto staniciach, aby sme robili na žiadosť ČSD aj iné relácie. Napríklad Vrútky namiesto Žiliny, Havířov namiesto Třinca, alebo  Prahu - Vršovice namiesto Českej Třebovej. Ale to bolo v dobe, kedy panoval na ČSD v bývalom Československu čulý ruch a nákladné vlaky hučali na hlavnom ťahu možno každých päť minút. Vtedy sa vo VSŽ nakladalo za 24 hodín až 1200 vozňových jednotiek.

VSŽ expedovali okrem valcovaných výrobkov aj vysokopecnú trosku pre naše cementárne. Nakladala sa väčšinou do Wap vozňov a ucelene odchádzala z Hanisky do cementární Ladce, Rohožník, Stupava, Lietavská Lúčka, Bystré nad Topľou, Šalková a ďalších. Pamätám sa, že do Šalkovej ťahali ucelený vlak trosky zložený z 25 Wap vozňov po trati Margecany - Banská Bystrica. Často už z Hanisky zapriahli dva Sergeje a tieto duneli hore hladovou dolinou. VSŽ kedysi slúžili aj ako prekládková stanica železnej rudy. Ruda, ktorá prišla po ŠRT,  sa vo fabrike zo sovietskych vagónov vyložila a časť z nej sa opäť nakladala do našich Vsa vozňov a potom sa expedovala do ostravských hutí. V Haniske na to slúžilo takzvané rudné nádražie, situované vedľa relačných koľají vchodového spádoviska, ale spojené bolo priamo so stanicou z jednej strany a z druhej strany spojovacou koľajou s DÚ Centrálne prekladisko rúd.  Denne odišlo na Ostravsko v priemere asi sedem vlakov rudy. Keďže asi aj toľko uhoľných vlakov prichádzalo do fabriky, boli v tých časoch zriadené takzvané UR súpravy. Uhlie-ruda. Tieto vlaky mali často prednosť aj pred rýchlikmi. Aby boli včas splnené plány päťročnice.

Teraz je už Haniska úplne iná. Vchodové spádovisko je vybavené automatikou. Brzdy sú hydraulické. Brzdy a prestavovanie výmen ovláda počítač. Na odchodovej časti bolo v deväťdesiatych rokoch pri prestavbe koľajiska, spádovisko zrušené. Vtedajší mudrci si mysleli, že pre železnicu žiadne vlaky tvoriť nebudeme, načo je nám spádovisko. Lenže vlády sa menia na Slovensku často, politika sa mení podľa toho kto vládne, zmenili sa aj majitelia fabriky  a tak sa stalo, že spádovisko síce zrušili, ale tvorbu POV vlakov nezrušili. Tá tvorba odosielateľských vlakov je totiž pre fabriku zrejme celkom slušný biznis. Sú za to pekné bonusy pre železiarne. Tak prečo o ne prísť? Tak sa posunuje ako v 19. storočí. Posunuje sa bez spádoviska, dopredu a dozadu a tak sa zoraďujú POV vlaky. V Haniske niekto múdry dokonca zakázal aj odrazy. Na jednej strane moderné spádovisku a na druhej strane primitívny posun s vozňami. Taký je život v súčasnosti v Haniske. Ešte že už som v dôchodku.

Bola to krásna a zaujímavá robota. Už vtedy som fotil. Ale nie vlaky. A toto dodnes ľutujem. Dnes by to boli unikátne zábery.  Keď som robil posunovača, chodil som ako doprovod s rušňovodičom do remízy na mazanie a tankovanie. Každý rušeň musel raz týždenne absolvovať v remíze údržbu. Mal som teda možnosť vidieť aj rušne z iných prevádzok. VSŽ mali remízu v ktorej sa robila na rušňoch údržba a tankovanie.  Za remízou bola hlavná dielňa v ktorej sa robili väčšie opravy. Rušne sa do hlavnej dielne na jednotlivé koľaje pristavovali pomocou posuvne.  Škoda, že nemám k dispozícii presné čísla, koľko rušňov pôsobilo v tejto veľkej fabrike, ale ešte ako úradník z porád viem, že boli časy, keď bolo v zmene vystavovaných do prevádzky v celej fabrike naraz aj 35 rušňov.

Pred vyše päťdesiatimi rokmi, v roku 1960, keď sa začali budovať železiarne, stal sa prvým rušňom v železiarňach „Kocúr“ T 211.0632. Dnes stojí ako pomník pri budove závodu Doprava. Okrem tohto typu dochádzali pre VSŽ postupne aj iné typy. Budem tu uvádzať typy rušňov, ktoré som videl, alebo viezol sa pri práci na nich, takže viem, že existovali. Oficiálne podklady nemám. Takže boli to aj rušne T 444.05, T 444.15, T 435.5, T 458.5,  T 239.1, T 419.05, T 419.15, T 448.0, T 669.05, T 669.55 (širokorozchodné) a T 679.15. Áno, aj Sergeje boli vo fabrike na Širokom rozchode. O tom, či boli majetkom VSŽ, alebo boli iba v prenájme, neviem poskytnúť presné informácie, ale dva Sergeje, na dopravnom úseku Centrálne prekladisko rúd v minulosti pôsobili. Možno, že boli aj iné typy s ktorými som sa nestretol. Ak ma niekto doplní, budem len rád. Nestretol som v továrni trojosové rušne. Teda „Rosničky“. Takže asi neboli.  Rušne T 444.05 prezývali rušňovodiči „Bufalo“. Mne sa tieto mašinky veľmi páčili. Preto som si dal aj svoj nick podľa nich. Túto prezývku priniesli naši rušňovodiči z Ostravy. V úplných začiatkoch fungovania fabriky,  v časoch, kedy ešte VSŽ nemali svoj útvar podnikovej výchovy, chodili naši dopraváci na kurzy a skúšky do Ostravských hutných podnikov. Myslím, že do družobných NHKG Ostrava. Do NHKG sa chodievalo pravidelne aj na družobné návštevy a exkurzie. V roku 1989 som jednu takúto exkurziu absolvoval aj ja. Ubytovaní sme boli v ich podnikovom rekreačnom zariadení Čeladná.

V ďalšej časti opíšem podrobnejšie niektoré fotky, keďže k fotkám priamo v galérii sa dlhý komentár pridávať nedá. Foto č. 1: Celkový pohľad na stanicu z barčianskeho zhlavia. Úplne vľavo je 5. koľaj, ktorá smeruje do depa na ŠRT. O depe bude ďalšia reportáž. Zľava sú pred nami koľaje č. 5, 3, 1, 2, 4. Šiesta koľaj chýba. Potom nasledujú vchodové odovzdávkové koľaje na vlečku 8, 10, 12, 14, 16, 18. Koľaj č. 8 je spojená i s hlavím plešiveckým, takže na túto koľaj môžu vchádzať vlaky pre vlečkára aj od Plešivca. Nasleduje široká medzera v ktorej je styčná budova (v pozadí) a vpredu tá malá budova je stanovište vozmajstrov. Za tou medzerou je rušňová koľaj 302 a nasledujú odchodové koľaje č. 20, 22, 24, 26. V pláne bola aj koľaj 28, je aj na pultoch zabezpečovacieho zariadenia, ale nikdy sa nepostavila.

Foto číslo 2: Pohľad na trať do Barce. Vľavo je výťažná koľaj. Medzi Haniskou a Barcou je banalizovaná dvojkoľajná trať. Vlaky po nej môžu premávať po oboch koľajách obojsmerne. Foto č. 5: Styčná budova je sídlom vedenia SNP spoločnosti Cargo, vedenia DÚ Haniska U. S. Steel, ako i technické kancelárie oboch strán. Cargo tu má aj nákladnú pokladňu, reklamačné odd. a iné. Vľavo od budovy vidno prístrešok. Sú to zastrešené tri odstavné koľaje č. 301, 303 a 302. Koľaje mali prístup z oboch strán a po dlhé roky v minulosti slúžili ako spoločná opravovňa vozňov. Pracovali v nej zámočníci VSŽ i ČSD. Robili sa tu menšie opravy. Napríklad výmeny špalkov, pružníc, nárazníkov, opravy stúpačiek, nejaké zváracie práce a podobne.

Foto č. 7: Je to čiastočný pohľad na objekt bývalej Traťovej a strojovej stanice (TSS). Ako sa to teraz volá, neviem. Myslím, že jeden čas sa to volalo Železničné stavby. Či sa tam dnes niečo robí, neviem. Ale kedysi dávno, za čias rozvinutého socializmu, kedy sa budovali a rekonštruovali trate, sa tu montovali koľajové polia aj v noci. Nepretržite. Fotografie číslo 119 až 127 sú práve z tejto základne. Nazval som to pod fotkami ako TSS. Vedľa plota tejto montážnej základne je koľaj 3A, ktorá je pokračovaním dopravnej koľaje č. 3 v stanici. Je to dlhá slepá koľaj, na ktorú sa odstavujú rôzne nepotrebné vozne. Väčšinou správkové vozne, ktoré čakajú na nejakú súčiastku, alebo objednávku  na opravu a podobne. V prípade, že by sa raz ktosi rozhodol zdvojkoľajniť trať z Hanisky  smerom na Plešivec, práve táto koľaj by bola vlastne druhou traťovou koľajou. Vychádza z tretej dopravnej koľaje, čiže z prvej koľaje od staničnej budovy. Pri zdvojkoľajňovaní by sa už nemusela rozbíjať stanica, ale pokračovaním tejto koľaje by sa zdvojkoľajovalo. S týmto úmyslom bola táto teraz zatiaľ slepá koľaj  postavená.  Obávam sa, že ja sa už zdvojkoľajnenia tejto trate nedožijem. Práve na tejto koľaji sa v súčasnosti odstavujú aj rušne rôznych dopravcov, ktoré tu čakajú na svoju záťaž. Tu boli fotené i zábery č. 104 až 116. 

Foto č. 8: Vpravo sú tri koľaje, č. 34, 35, 36, z ktorých sa kedysi vypravovali rudné vlaky na Ostravsko. Tu sa robila technická a prepravná prehliadka, nastúpil rušeň, skúška brzdy a výprava vlaku. Koľaj priama, je trať do Plešivca a vľavo je vidno odstavené vozne na koľaji 3A pri plote TSS. Na tejto fotke vidno, ako by pokračovali dve traťové koľaje na Plešivec, keby tá celkom vľavo nebola slepá.

Foto č. 19: 726 546-5 je rušeň, ktorý patril VSŽ, ale neskôr bol v službách firmy Getra. Bola to akási dcérska spoločnosť VSŽ a jej úlohou boli generálne opravy tratí vo VSŽ. Či to ešte funguje, neviem. Foto č. 20: T 444.1503 bol tiež rušňom VSŽ, ale neskôr bol presunutý do podniku Kovostroj Dobšiná, ktorý bol istý čas tiež dcérskou spoločnosťou VSŽ. Fotka bola robená v Kovostroji Dobšiná.

Foto č. 22: Rušeň 724 935-2 bol prvým rekonštruovaným rušňom rady T 448. Technicko - bezpečnostná skúška sa robila v Krásnej nad Hornádom. Tam som ho i fotil. Niektoré rušne mám v galérii dva razy, a rušeň T 448.0805 dokonca tri razy (foto č. 30-32), aby ste videli, ako sa po príchode zahraničného majiteľa menili farby rušňov. Na fotkách č. 34 a 35 sú rušne zo ŽOS Zvolen, ktoré boli do U. S. Steel iba požičané na výpomoc. Predpokladám, že je to výpomoc na dobu, kým sa v ŽOS robia rekonštrukcie na nejakých podnikových rušňoch T 448.

Foto č. 37: Rušeň T 448.0605 bol rekonštruovaný v ČKD Praha v roku 1997. Dostal dva agregáty z rušňov T 239.1 a bol aj vystavený na veľtrhu v Brne.

Foto č.45: T 669.0501 je v podstate prvým rušňom tohto typu vyrobeným pre priemysel. Vo VSŽ bol prečíslovaný na 770 501-5 hlavne kvôli tomu, lebo premával po verejnej trati medzi Veľkou Idou a Turňou nad Bodvou s kyvadlovými súpravami vápenca. Stanica Veľká Ida je tiež prípojovou stanicou na vlečku USS. Ale využíva sa len na presuny kyvadlových vlakov s vápencom. Tieto vlaky majú medzi zamestnancami ľudový názov „Kamenár“. V súčasnosti má už viac podnikových rušňov nové značenie.

Foto č. 47: T 669.0523 je rušeň, ktorý bol pôvodne určený pre Irán. V malých detailoch sa líši od klasických Čmeliakov. Foto č. 48: 770 511-4 kedysi. Foto č. 49 a 50: 770 511-4 v súčasnosti previazaný na široký rozchod a pôsobí na DÚ CPR (Centrálne prekladisko rúd).

Foto č. 51 a 52: Aj rušeň T 669.0516 je v súčasnosti na širokých podvozkoch.

Foto č. 53 a 54: T 669.5501 je prvý širokorozchodný Čmeliak vyrobený pre priemysel. Vo VSŽ pôsobili dva. Ten druhý je už zrušený. A tento s číslom 01 už nepatrí do USS, ale patrí firme Interport. Zrejme ani nikdy nebol majetkom VSŽ, ale bol iba v prenájme. Teraz sa už prenájom zrejme skončil, tak si U. S. Steel previazali na široký rozchod Čmeliaky 511 a 516.

Foto č. 55-56: Rušeň T 669.0503 pred rekonštrukciou, pri odchode do ŽOS Zvolen a po návrate už prečíslovaný na 774 503-7.

Foto č. 57: Štvorica rušňov práve došla zo Zvolena. 774 503-7 po rekonštrukcii, za ním je T 419.0509 po veľkej oprave a rušne T 448.0641 a T 448.0873, zrejme prišli na výpomoc. Fotky 59 až 67 sú čiernobiele zábery asi z roku 1972.

Potom nasledujú fotky č. 68 až 102, na ktorých sú rušne, alebo vlaky železnice, ktoré som v Haniske väčšinou náhodne vyfotil. Niektoré fotky nie sú kvalitné. A to z toho dôvodu, že ak som videl zaujímavý rušeň, fotil som ho iba preto, aby som mal fotku do zbierky, aj keď osvetlenie nebolo ideálne. Obával som sa, že ho už viac nestretnem. Na fotkách č. 77 a 78 je rušeň 721 006-5, ktorý ťahá električky. Bolo to v apríli 2004. Vtedy bol primátorom Košíc Rudolf Schuster. Myslím, že to bol jeho nápad, dostať do rušňového depa Košice na prebúdzanie Katky aj električky. Keďže spojenie električkovej trate so železnicou je iba v železiarňach, museli tie električky prejsť cez celú fabriku až do Hanisky a z Hanisky mali pokračovať po trati do Košíc a do depa. Žiaľ, nepodarilo sa to. Električky počas ťahania už cez fabriku opakovane vykoľajovali, tak sa nakoniec od toho upustilo.  Tie dve električky boli v tom čase novinkou, tak ich chceli predstaviť.

Na fotke č. 103 sú tri Čmeliaky na odvratnej slepej koľaji č. 5A na barčianskom zhlaví. Sú to stroje:  770 527-0 z podniku Timos, spol. s r.o. Most, 770 016-4 z podniku Slezskomoravská dráha a.s. Ostrava a 771 170-8 z podniku Ostravská dopravní společnost a.s. Ostrava. Zrejme ich používa nejaký súkromný dopravca.

Na fotkách č. 104 až 116 sú fotené rušne rôznych dopravcov odstavené na koľaji 3A. Na fotkách č. 117 a 118 sú pracovné vlaky so štrkom pre výstavbu rýchlocesty R 4. Fotky č. 119 až 127 sú rušne fotené na vlečke TSS.  Treba ešte spomenúť, že v Haniske je ešte jedna vlečka. Je to vlečka Lesy. Nemá svoje rušne. Pristávku robia USS. Vlečková koľaj vyúsťuje na odchodovú odovzdávkovú koľaj USS. Nakladajú v priemere asi päť vozňov denne. V Haniske končí trolejové vedenie. Preto sa v Haniske robia aj prieprahy. Napríklad na nákladných vlakoch z Poľska, ktoré vošli cez Plaveč a pokračujú do Fiľakova, kde prejdú do Maďarska, sa menia rušne v Haniske. Ale aj u iných relácií sa tu robia výmeny HDV.

Na záver len toľko, že pripravujem ešte jeden diel návratov a ten bude o ŠRT a o depe v Haniske na ŠRT.