Kokava 2013

Čas konania: 22.-26. máj. 2013. Miesto: Telocvičňa základnej školy v Kokave nad Rimavicou, okres Poltár, kraj BB. To boli základné údaje, ktoré ohraničili plán modulovkárov na spoločné prevádzkové stretnutie TT veľkosti. Tento rok našťastie nebolo v jeden termín spoločne s TT víkendom v Pečkách a Sebnitz /o ktorých bude samostatná reportáž/ a tak som sa ho mohol zúčastniť od začiatku až do konca. Už niekoľko týždňov pred samotným stretnutím prebiehala v tichosti príprava modulov a modelov prihlásených do layoutu a pripraveného GVD. Až nadišiel deň "D", keď výprava z Košíc vyrazila na stredné Slovensko.

V tom čase vládlo na našom území chladné daždivé počasie, takže bolo umenie vpratať veci do auta tak, aby nenamokli. Samotná cesta do Kokavy sa niesla v sprievode padajúcich kvapiek, ktoré dopadali na zem so striedavou intenzitou. Až za Tornaľou sa ukázalo aj Slnko, ktoré nás potom sprevádzalo  na miesto určenia. Po príchode do telocvične na naše prekvapenie už množstvo modulov stálo na vlastných nohách, ďalšie partia prítomných práve skladala.

Potešilo ma, že konečne sa plán zostavenia a oživovania navrhnutého layoutu splní a tak bude pred nami pár dní, keď sa budeme môcť naplno venovať jazdeniu. Aké však bolo /nielen/ moje prekvapenie, keď ešte ani v piatok sa poriadne nejazdilo. A to vďaka  jednému účastníkovi, ktorý svojím nezodpovedným konaním pripravil ostatných účastníkov o pohodu. Ak túto reportáž číta, tak sa určite spozná.

Počas prepravy sa môže prihodiť všeličo, malé problémy sa dajú zväčša pomerne rýchlo odstrániť. Nie však stanica na dvojkoľajnej trati, do ktorej je zaústená odbočná trať pričom stanica nemá bezproblémovo prejazdné ani jedno zhlavie. Myslím, že celková atmosféra týmto dosť utrpela. Ďalším nemenej menším problémom bol nedostatok rušňového personálu. Tento stav sa zlepšil až v sobotu, keď dorazili posily z východu i západu.

Žiaľ, tohoročný layout vyskladaný z pomerne veľkého počtu staníc, ukrojil veľa ľudí práve na ich obsluhu. Na druhej strane však ponúkal zaujímavé prevádzkové situácie, kde sa dalo vyhrať hlavne pri vozbe manipulačných vlakov. Celkovo teda layout pozostával z týchto tratí:

1. hlavná trať 1. triedy (dvoj koľajná) z sst. Nové Mesto (1) cez žst. Púchov (2), žst.Chrisov (3), žst. Drnov (4) až do sst. Šumperk (5)
2. lokálna trať z žst. Púchov (2) do žst. Tomášov (6), žst.Slavošovce (7) do sst. Jurajov Dvor (8).
3. lokálna trať zo žst.Tomášov (6) do do žst. Nitrianske Pravno (10)
4. miestna trať z žst. Drnov (4) cez žst. Kokava nad rimavicou (11), žst.Bocova a úvraťou do žst.Mochov.
5. vlečkové trate: v žst. Chrisov
                           v žst. Drnov cez nákladku dreva do areálu Plynárne Peklo, n.p.
   
   
   

 Novinkou tohoročného stretnutia boli vojenské telefóny. Trochu komplikovanejšie riešenie pre komunikáciu, než sme zvyknutí. Nakoniec sme sa vynašli a tak sa telocvičňou neraz ozývalo CRN-CRN, DRN-DRN, avšak telefóny to neboli. :-) 

Bežnú prevádzku sem tam spestril nejaký ten nostalgický vlak, na ktorý sa špecializuje Rišo. Aj tentoraz prispel (i keď ešte nedokončenou) novinkou v podobe 310.0. Tá hneď vzbudila záujem u viacerých z nás.

Pokrok bolo vidieť aj v staniciach. Mnohé z nich za rok od posledného stretnutia získali na kráse. Či už domovská stanica Kokava nad Rimavicou, kde traťová správa pod vedením traťmajstra Zorana vybudovala nástupiskovú hranu a začala zaštrkovávať koľaje.

Hanbou neostala ani síce stále nedobudovaná stanica Slavošovce, ale aj tu badať značný pokrok. Pribudlo sypané nástupisko, sklad papierní, ale hlavne objekt výhrevne, ktorá tu kedysi stála.

Obnovou prešiel napr. aj Chramošský viadukt, kde sa konečne podarilo upraviť niveletu koľaje do požadované stavu. Prejazd po ňom sa stal bezpečnejší.

Takto by sa dalo istotne pokračovať ďalej, ale komu by sa chcelo toľko toho čítať. Nemôžem ale nespomenúť krásnu stanicu Drnov a úsek dvojkoľajne trate, ktoré doviezli spoza hraníc členovia ZABABOVA. Majstrovské dielo, hlavne čo sa týka výhybiek zakomponovaných do zhlavia. Až to bude dokončené, bude radosť sa na to dívať.

Pri tých všetkých komplikáciách, ktoré nás od začiatku sprevádzali sme sa nakoniec ako tak vyhrali. Mňa úplne zamestnal posun v domovskej stanici Slavošovce, aj keď veľakrát nebolo do čoho "pichnúť" Asi predsa len budem donútený dobudovať areál papierní, aby som sa mohol dosýtosti vyhrať s posunom. :-) Malo to však aj svoje pozitíva. Takto som mohol čo to zdokumentovať, aby táto reportáž nebola chudobná na fotoprílohu.

Uvidíme ako sa podarí Zoranovi zorganizovať budúcoročné stretnutie. Šepotalo sa čosi o stretnutí v Čechách, kde asi niektorí z nás pôjdu na skusy. Neostáva nám nič iné, len sa vyvarovať prípadom, akému sme museli čeliť toho roku. Mnohí z nás obetujú svoj voľný čas, dovolenku, ale aj 100vky precestovaných kilometrov a tak je len logické, že všetko musí byť zladené tak, aby čas vynaložený na stretnutie sme využili efektívne.