T 478.2 alias 752 na Slovensku

Prvé nákladné bardotky prichádzajú na slovenské územie v lete 1969. Vtedy v júli obdržalo rušňové depo Košice čísla T 478.2017 až 2021, v auguste pobočné depo Trnava (patriace pod Leopoldov) čísla T 478.2022 až 2026 a v septembri zavítala do Prešova štvorica T 478.2027-2030. Ďalšie dve, T 478.2039 a 2040, smerovali potom opäť do Trnavy, 2041 až 2046 doplnili stav v Košiciach, 2047 v Prešove, až dodávky pre rok 1969 uzatvorili v mesiaci december rušne 2048-2052 pre Trnavu. Nasledovala niekoľkomesačná prestávka a z poslednej série prišli v lete 1970 posledné dva stroje tohto typu pre Slovensko – T 478.2069 a 2070, ktorých domovom sa stala opäť Trnava.

Kým sa rozhodlo, že 752-ky budú dostávať modrý-krémový náter, ušiel sa niektorým červený-krémový, po vzore 751-tiek. Jednou z nich bola 752.070 - na snímke vo Fiľakove dňa 12. 10. 1996. Ďalšími červenými boli aj 752.023, 048 ... (snímka autor)

Dislokácia rušňov T 478.2 bola po ukončení dodávok v spomínaných troch depách nasledovná:

Trnava: T 478.2022-2026, 2039, 2040, 2048-2052, 2069, 2070. (14 ks)
Košice: T 478.2017-2021, 2041-2046. (11 ks)
Prešov: T 478.2027-2030, 2047. (5 ks)

Spolu teda bolo na Slovensko z výroby dodaných rovných 30 kusov.

V nasledujúcom období, v priebehu 1970-tych rokov, sa nákladné bardotky z Trnavy opakovne presúvali medzi týmto pobočným depom (neskôr iba vozebná stanica) a jeho materským depom v Leopoldove a späť. V rámci tejto oblasti boli predovšetkým nasadené na vtedy ešte neelektrifikovanú trať Trnava – Jablonica – Kúty, kde pôsobili v nákladnej doprave, ale okrem toho obsluhovali tiež aj Mn vlaky, premávajúce hore Považím do Nového Mesta nad Váhom alebo cez Sereď do Galanty.

Kvalitu novučičkých trnavských rušňov poriadne preverila už hneď prvá zima 1969/1970:

„Ďalšia fujavica prišla s veľmi výdatným snežením dňa 20. až 21. decembra 1969, kedy sme všetky osobné vlaky v motorovej trakcii prevážali na traťovom úseku Jablonica - Smolenice lokotraktormi a i tak dňa 21.12.1969 vlak 1907, ktorý odišiel zo Smoleníc o 14. hod zostal v km 22,7 v záveji. Musel byť objednaný ďalší pomocný rušeň, ale i tento zostal v záveji. Pomoci žiadnej sme nemali, až lokotraktor T 478.2023, ktorý sme odvesili od osobného vlaku 1908 a s týmto po jednom vozni sme súpravu aj s lokotraktormi zo záveju vyprostili. Vyprosťovanie trvalo 4 hodiny a potom bola trať schodná.“ (pamätná kniha žst Smolenice)

"Stádo" nákladných bardotiek čakajúcich na svoje výkony v rušňovom depe Prešov 20. augusta 1999. Zľava: 752.026 + 027 + 051 + 040. (snímka autor)

Prešovské T 478.2 boli nasadzované na traťové výkony do Plavča, Humenného a Bardejova. Naproti tomu pôsobenie nákladných bardotiek v Košiciach nie je veľmi zmapované. Je však predpoklad ich použitia na južnom ťahu. Ku Košiciam sa inak viaže jedno prvenstvo v rámci tohto rypu rušňov. Jednoznačne najkratšie pôsobenie mala práve košická T 478.2017, ktorá si užila iba 6 rokov v prevádzke. Niežeby ju postihlo vyradenie a likvidácia, ale po rekonštrukcii - doplnení parného generátora PG 500 – sa v roku 1975 premenila na "osobnú verziu" a pod číslom T 478.1238 sa tešila zo svojej novej kariéry v čele osobných vlakov.

Inú zaujímavosť a vskutku netradičné uplatnenie pre niekoľko T 478.2 zaznamenávame v rokoch 1977 a 1978. České Doly Nástup Tušimice (DNT) s rozsiahlym vlečkovým systémom v tom čase zápasili s nedostatkom výkonných hnacích vozidiel nezávislej trakcie. Situáciu mali vyriešiť až elektrické rušne E 479.0041-0054, ktoré pre DNT vyrobila Škoda Plzeň, ale elektrifikácia vlečkového systému nebola ešte ukončená a tak všetkých 14 "elektrík" putovalo dočasne do prevádzky v depe Ostrava. Výmenou za ne poskytli ČSD pomoc vo forme zapožičania štyroch T 478.2. Zo Slovenska bol takto na obdobie trvajúce rok a pol (od apríla 1977 až do septembra 1978) na vozbu uhlia zapožičaný stroj T 478.2045 z depa Košice, kam sa po skončení prenájmu aj vrátil.

Vzácna snímka zachytáva v Tušimiciach dve zo štyroch T 478.2 zapožičaných od ČSD do Severočeského hnedouhoľného revíru. (zdroj: SD-Kolejová doprava a.s., www.sd-kd.cz)

Inak, v 1970-tych rokoch sa takmer všetky košické T 478.2 (2018-2021, 2042, 2043, 2044 /?/, 2046, 2047) sťahujú do pobočného depa Humenné (niektoré ešte s krátkym „medzipristátím“ v Prešove), s určením pre severojužnú "magistrálu" Michaľany – Trebišov – Humenné – Medzilaborce. Zostávajúce čísla 2041 a 2045 tiež opúšťajú svoje dovtedajšie pôsobisko v rokoch 1978-79, pričom ale odchádzajú opačným smerom - do Plešivca.

To najväčšie „sťahovanie národov“ však nadišlo po dokončení elektrifikácie tratí Galanta – Sereď (1979), Kúty – Jablonica (1980), Sereď – Trnava (1981) a napokon Jablonica – Trnava (1982). Posledným menovaným krokom prišli miestne T 478.2 prakticky o prácu a tak sa na prelome rokov 1982 a 1983 všetkých 14 strojov hromadne sťahuje na východ, do depa Prešov. Ako posledný odchádza T 478.2051, vo februári 1983. Jeden zo spomínaných strojov, 2070, si však krajný východ vychutnal iba nakrátko a už v roku 1984 opäť mení svoje pôsobisko, keďže sa musí presunúť do Plešivca.

Nehodou poškodená T 478.2050. (snímka: archív MV SR)

Prvým zrušeným strojom tohto typu je T 478.2050, ktorý sa stal 26. marca 1983 aktérom nehody v Kapušanoch pri Prešove, kde došlo k bočnej zrážke nákladných vlakov. Tento rušeň bol po nehode dlhodobo odstavený, pričom v depe slúžil ako zdroj náhradných dielov (iným bardotkám poslúžil napríklad aj druhou, nepoškodenou kabínou). Po dlhých piatich rokoch, tj. v roku 1988, sa konečne pripravovalo jeho sprevádzkovanie s použitím súčiastok z inej bardotky - 751.111 - ktorá mala nehodu v Novákoch. K oprave však nakoniec nedošlo a 752.050 obdržala ku 17. 6. 1988 rušiaci výnos.

Ďalšie vyraďovanie nasleduje v roku 1992, a týka sa 752.044, ktorá mala po tragickej augustovej zrážke vlakov pri Budkovciach prelomený hlavný rám a ako neopraviteľná bola vtedy zlikvidovaná priamo na mieste nehody.

Hoci pre nákladné bardotky bol od roku 1982 typickou oblasťou pôsobenia už len východ republiky, tri stroje sa v rokoch 1994/95 porúčali obohatiť prevádzku aj na stredné Slovensko. Rušňové depo vo Zvolene vtedy u seba „ustajnilo“ stroje 752.020, 041 a 047. Rušne 041 a 047 boli nasadené na peážnu trať Lučenec – Malé Straciny – Veľký Krtíš, kde týmto krokom ukončili pokusy s hľadaním vhodných rušňov (po pomarančoch 775 tam premávali pylštyky 735 aj okuliarniky 753), a spoľahlivo prevzali vozbu ťažkých uhoľných vlakov z Bane Straciny. Na rozdiel od spomínaných dvoch sa zo 752.020 v tom čase vo Zvolene stal skôr „poslíček", nasadzovaný na rôznorodé výkony podľa aktuálnej potreby a mimoriadnosti, napríklad aj ako častá náhrada za neschopné 850/851 v osobnej doprave.

752.047 posunuje v Malých Stracinách dňa 20. 4. 2000. (snímka autor)

Po ďalšej zásadnej výmene hnacích vozidiel na peážnej trati, okolo roku 2005, prevzal štafetu rad 742, pričom uvoľnené 752-ky sa objavujú na ostatných nákladných výkonoch depa Zvolen, predovšetkým na tratiach do Vrútok alebo Plešivca.

Hoci vieme, že rušne T 478.2 alias 752 boli predurčené pre nákladnú dopravu a v nej sa v minulosti aj uplatňovali, resp. robia tak dodnes, výnimočne sa ocitali aj v čele vlakov osobných. A nemyslíme tým iba mimoriadne záskoky za motorové vozne, ako sme už spomenuli v súvislosti so zvolenským strojom 752.020, ale dochádzalo k tomu dokonca pravidelne. Zaujímavosťou, o ktorej hovoríme, bolo pravidelné nasadzovanie prešovských 752 na miestnej trati do Bardejova. Dialo sa tak zhruba v rokoch 2002 až 2005, pričom súpravu tvorila štvorica vozňov radu 053 (Bnp).

Keďže však nejde už o žiadne "mladice", nutne musel prísť čas, keď ich kariéru budú ukončovať nielen násilné poškodenia, ale aj zhoršený technický stav. V júni 2000 je takto v Humennom zrušená 752.019, ktorá bola odstavená z dôvodu poruchy a poslúžila už len ako zdroj náhradných dielov pre ostatné rušne. Ďalšími takto zrušenými 752 v rokoch 2008 až 2009 boli 024, 029 a 042.