Wojskowa kolej wąskotorowa na Helu

Dostať sa do oblasti Trójmiasta (Gdańsk, Sopot a Gdynia) bolo pre mňa relatívne jednoduché. Autom ma zaviezli do Zakopaneho, kde som nastúpil na vlak kategórie TLK (tanie linie kolejowe – lacné železničné spoje) Zakopane – Gdynia, ktorý uvedenú trasu prejde za 15 h 23 min (TLK 35506 Regle, Zakopane 21:37 – Gdynia Główna 13:00, 826 km). Lístok som kúpil cez internet na www.intercity.pl a stál 72 PLN (vrátane povinnej miestenky). Banka si zaúčtovala 16,84 €.

Gdańsk, Sopot, Gdynia a polostrov Hel na výreze z „maps.google.sk“

Pred dvoma rokmi som vlakom absolvoval trasu Gdynia – Hel a späť. Teraz som chcel spraviť zmenu, tak aspoň do Helu som šiel loďou. Loď (22 PLN/1 hod) je síce drahšia oproti vlaku (17,1 PLN/1 hod 53 min), ale zvláda to takmer za polovičný čas. Aj tak to bola nuda, človek len čumí hodinu na more. Pár minút pred jedenástou doobeda loď dorazila do prístavu Hel. A tu začalo moje pátranie.

Reštaurácia? Vaše pozorné oko si určite všimlo v spodnej časti fotky koľajnice

Stanica Hel sa nachádza niekoľko 100 metrov od pláže. Ako každá koncová stanica, musí mať niekde koľaj ukončenú. Tak som sa vybral hľadať koniec trate. Koľajnice som našiel rýchlo a ešte rýchlejšie mi došlo, že dlho po nich už nešlo a ani nepôjde. Viedli do prístavu, kde boli pár krát prerušené cestou, váhou pre autá, zámkovou dlažbou a množstvom reštaurácií. V jednej som sa zastavil aj ja, na moju obľúbenú kombináciu: dorsz + frytki + surówki. Zo stanice Hel okrem vlečky do prístavu vychádza na juhu trať do vojenskej základne, ktorú prechádza a vracia do stanice späť zo severu. Tak som šiel pátrať ďalej. Našiel som to rýchlo, ale vojenskú základňu som radšej nefotil. Ten vrátnik nevyzeral moc prívetivo...

Asi 150 m za mnou je vojenská základňa, predo mnou je železničná stanica Hel

Pokračoval som do železničnej stanice Hel, ktorá bola oproti obdobiu cez rok plnšia. Počas roka jazdia na stanicu jedine vlaky Gdynia Główna – Hel dopravcu Przewozy Regionalne. Cez prázdniny, respektíve dovolenkové obdobie sa tu objavia vlaky Chojnica – Hel dopravcu Przewozy Regionalne, ale aj diaľkové vlaky zo staníc Bielsko-Biała, Warszawa, Kraków alebo Katowice dopravcu PKP InterCity.

„Osobná“ časť stanice Hel. Rušne SM42 čakajú na svoj ďalší výkon

Väčšina diaľkových vlakov je ťahaná elektrickou lokomotívou až do stanice Gdynia Główna. Odtiaľto už pokračujú s motorovou lokomotívou až do stanice Hel. Počas dňa tu odpočívajú hlavne SM42, ako 1008 a 1058 na obrázku. Z osobnej stanice som pokračoval ďalej, smerom na sever.

Ďalšie odstavené súpravy PKP InterCity a množstvo „obytných“ nákladných vozňov

Tu sa nachádza ako keby odstavná časť stanice. Začínajú tu koľaje s neskutočným množstvom nákladných vozňov prerobených na obytné. Tie slúžia počas leta na rekreáciu a pochádzajú z celého Poľska. Pripadalo mi to, ako keby jednotlivé depá po Poľsku vyčlenili vozne, ktoré tu boli následne odstavené.

Medzitým som sa vrátil na stanicu, pretože som počul húkanie vlaku. Do stanice vchádza
SU42-534 s osobným vlakom z Chojnice, dopravca Przewozy Regionalne

V severnej časti stanice Hel sa nachádza veľké množstvo koľají. Niektoré sú pripojené na železničnú sieť, iné voľne uložené. Skoro na všetkých je odstavené množstvo vozňov. Tie slúžia na ubytovanie, majú napojenie na vodu, kanalizáciu a elektrinu. Popri nich som prechádzal a smeroval na trať vedúcu do vojenskej základne.

Pohľad smerom k stanici Hel. Predo mnou vidno posledné obytné vagóny, za mnou pokračuje
trať smerom k vojenskej základni

Keď som bol pri posledných vozňoch, bol som už asi 700 m od osobnej časti stanice Hel. Trať k smerom vojenskej základni je ako stvorená pre prechádzku. Priestor medzi podvalmi je vyplnený zmesou piesku, ihličia a dobre sa po nej kráča. Pritom skrytý v tieni okolitých borovíc, takže ani vysoké teploty vzduchu nevadia. Po ďalších 600 m, presne pri hektometrovníku 0.6 sa zjavila wieża dalmierza.

Hektometrovník 0,6 a „wieza dalmierza“ napravo

Veža slúžila počas druhej svetovej vojny na pozorovanie. Pre mňa bola dôležitým bodom, pretože pri nej som mal zísť z trate a po ceste prejsť ku skanzenu – Muzeum obrony wybrzeźa. Polostrov Hel bol veľmi dôležitým obranným bodom, pretože chránil vstup do Gdaňskej zátoky. Celý je posiaty zvyškami bunkrov, zákopov a pozostatkov po delách a ich základoch. Za asi 10 minút pešo som bol v skanzene a rovno šiel k trati. Exponáty som moc neriešil, obzrel som trať v skanzene a za pár minút som bol von. Rovno som utekal k bráne spraviť fotku. Pre informáciu, najprv je nutné zaplatiť vstupné do areálu 2 PLN a ak sa chcete odviezť vlakom, tak ešte cestovné na vlak, tuším to bolo 8 PLN.

Vlak Wojskowej koleji waskotorowej čaká na cestujúcich

Popravde ma nejako nelákalo odviezť sa na tom 500 m úseku. Napadlo ma, že zaujímavejšie by bolo odfotiť si ho niekde na trati. Keďže to na odchod moc nevyzeralo, tak som šiel popri trati čakať na nejaký ten záber. Prešiel som asi 300 m a tam som si ho počkal.

Vlak jazdil v zložení lokomotíva, dva vozne pre cestujúcich a jeden so sudmi a zbraňou

Prešiel som sa ešte na koniec trate, poobzeral a vrátil sa späť. Keďže mám v pláne aj štvrtú dovolenku, nechal som si podrobné skúmanie Helu na ďalší raz. Vlak síce jazdí len 500 m úseku, ale koľaje idú ďalej, až k vojenskej základni. Vrátil som sa späť k veži, absolvoval jej prehliadku a pokračoval po vlečke k vojenskej základni. Prešiel som až k bráne, kde sa znova zjavili aj úzkorozchodné koľajnice. Z časti boli vytrhané, niekde už boli len kúsky v asfalte.

Brána, ktorá ukončila moje skúmanie normálnerozchodnej trate

Napravo od brány som zbadal cestu, tak som to bol obzrieť. Tu začalo malé skúmanie, ktoré ma viedlo k tomu, že v minulosti tu muselo byť veľké množstvo úzkorozchodných tratí.

Zvyšky úzkorozchodnej trate v asfalte

Ako som chodil hore-dole, bolo jasné, že chodím po bývalom železničnom zvršku. Kúsok ďalej som objavil ďalšiu bránu, znova cestu so zvyškom trate. Neskôr sa zjavil už aj celistvý úsek úzkorozchodnej trate, vedúci pravdepodobne k úseku s turistickou prevádzkou. Tu však nastával boj medzi únavou a ďalším skúmaním. A keďže som si našiel výhovorku (snáď budúcoročná návšteva Helu?), tak som to už nechal tak a pomaly sa vrátil späť na stanicu. Už bolo po druhej hodine a mňa ešte čakali asi 2 km na stanicu.

Skoro 70 rokov stará koľajnica a stále ako nová

Pokladňa na stanici Hel je pravdepodobne v prevádzke len počas letnej turistickej sezóny. Kúpil som si lístok za 17,10 PLN do stanice Gdynia Główna (76 km) a už sa len poflakoval. Návšteva obchodu a kúpa čokolády na doplnenie energie bola poslednou rozumnou vecou, čo som spravil.

Stanica Hel, kedy len odomknú ten NEWAG do Gdynie?

O štvrtej sme sa pohli a smerovali do Gdynie. Tým sa uzavrela moja druhá návšteva poloostrova Hel. Keď som tu bol prvýkrát, zhodnotil som to tu ako totálnu nudu a po 2 hodinách sa vrátil späť. Teraz sa však chystám aj na tretiu návštevu, lebo Hel toho ponúka mnoho.

Na záver by som chcel dodať, že článku som dal síce honosný názov Wojskowa kolej wąskotorowa na Helu, ale cieľom dňa v Helu, bolo obzrieť okolie, nie podrobne preskúmať úzkokoľajku. To snáď o rok...

Úvodná snímka: Stanica Hel–Bruno Południowy a odstavená lokomotíva © Lukáš Holeš