Divadlo na 1. nástupišti

27.8.2013 18:00 Marek Guspan

Pochmúrne nedeľné počasie toho dňa veľmi k vlakom nelákalo. A keď sa okolo piatej rozpršalo drobnými ale intenzívnymi kvapkami, určite to mnohých ľudí odradilo od návštevy bratislavskej hlavnej stanice. Kto však prišiel, neoľutoval. Vidieť totiž divadelné predstavenie na železničnej stanici nie je každodenný zážitok.

Vlak Lustig, ktorý 25. augusta dorazil na hlavnú stanicu v Bratislave, mal v tom čase už turné po piatich slovenských mestách za sebou. Predstavil sa postupne v Žiline, Poprade, Prešove, Košiciach a Banskej Bystrici. Všade sa predstavil nielen s divadelným predstavením, ale aj výstavou Akce: Důvěrně Izrael a projekciou filmu Auction of Souls spojenú s prednáškou o genocíde arménskeho obyvateľstva počas 1. svetovej vojny. Všetky tieto aktivity sa odohrávali vo vlaku, ktorý pozostáva z troch vozov.

V jednom z nich je inštalovaná výstava a prebiehajú v ňom projekcie a prednášky (rad Ztrc) , druhý je prerobený na divadelné javisko a odohrávajú sa v ňom predstavenia (rad Tdes), tretí slúži na prepravu organizátorov podujatia a hercov a ako zázemie pri predstaveniach (rad Be). Všetky ďalšie podrobnosti o projekte Vlak Lustig nájdete na oficiálnych stránkach projektu. Vráťme sa však na usmoklenú bratislavskú stanicu.

Vlak Lustig zmáčaný dažďom © Marek Guspan

Dorazil som tam krátko pred devätnástou hodinou. V divadelnom vozni som našiel sedieť hercov, ktorý spod strechy vozňa pozerali do kvapiek dažďa, zmáčajúcich plochu pred javiskom. Vedľa koľaje 3 totiž zatiaľ kryté nástupište nemáme. Možno si predstavovali, že dopadnú ešte horšie ako v Žiline, kde museli prebiehajúce predstavenie pre dážď ukončiť. Presunul som sa do vozňa s výstavou. Okrem mňa sa tam skrývalo asi 10 ďalších ľudí, ktorých dážď neodradil.

Organizátori sa ale nevzdávali. O malú chvíľu sme boli požiadaní, aby sme vozeň opustili. Prednáška bola zrušená a začalo sa posunovať. ŽSR umožnili presun vozňa na prvé nástupište, aby sa predstavenie mohlo odohrať pod „strechou“. Pred tým však bolo potrebné vyriešiť niekoľko problémov. Prvý bol jednoduchý. Vozeň s výstavou bol preposunovaný na 5. koľaj, čím sa divadelnému vozňu uvoľnila cesta. Lenže bolo potrebné otočiť ho! A také miesto je iba jedno. Spolu s bratislavskou zálohou 721.073 odišiel teda do depa na točňu.

Záloha 721.073 začína riešiť problém © Marek Guspan

Zatiaľ bol k 1. nástupišťu prisunutý R 703 Polom, ktorý počkal na zmeškaný EC 175 Ján Jesenius. Otočený divadelný vozeň sa zatiaľ presunul opäť na koľaj č. 3, kde si vyzdvihol vozeň s hercami a súčasne s príchodom EC 270 Petrov k 2. nástupišťu bol priposunovaný pred vládny salónik na 1. nástupišti. Našťastie v týchto miestach je toto nástupište mierne rozšírené a premávka v nedeľňajších večerných hodinách na našej najhlavnejšej stanici nie je taká veľká, že by jej jedno nástupište chýbalo.

Za ďalších 30 minút šikovné ruky organizátorov rozložili javisko aj hľadisko (inak im to vraj trvá 2 a pol hodiny) a okolo 20.40 sa mohlo začať to najpodstatnejšie, kvôli čomu asi stovka divákov a jeden televízny štáb na stanicu dorazili. Predstavenie divadelnej hry Arnošta Lustiga Modlitba pre Katarínu Horovitzovu. Bližšie informácie o autorovi, samotnej hre aj jej hereckom obsadení nájdete na už spomenutých internetových stránkach. Stojí za to si ich prečítať. Predstavenie trvalo hodinu a pol a herci sa museli počas neho vyrovnať s podmienkami, na ktoré nie sú bežne zvyknutí.

Z predstavenia © Marek Guspan

Svetlá v hľadisku (rozumej 1. nástupište) a neustále bežiace hlásenia staničného rozhlasu, ktoré sa vraj nedá pre jednotlivé nástupište vypnúť. Za svoj výkon boli odmenení dlhotrvajúcim potleskom a slovami vďaky po predstavení, keď sa pohybovali medzi odchádzajúcimi divákmi. Nie som žiadny odborník na divadlo, no mne sa hra páčila. A rovnako sa vyslovila aj jedna možno budúca herečka z mojej rodiny. Niekoľko desiatok minút po predstavení už bolo javisko rozobraté, vozne odstavené na svojich miestach na koľaji č.3 a zaujímavé predstavenie pripomínal už iba plagát na jednom zo stĺpov, ktorý tam visel ešte aj na druhý deň.

Bohužiaľ, keď som v pondelok chcel dohnať zmeškané a pozrieť si výstavu, prípadne nejakú tú projekciu, bol som sklamaný. Deklarované otvorenie o 15.00 nebolo dodržané a keď aj o piatej zostávali vozne stále zatvorené, odišiel som domov bez toho, aby som ďalšie zaujímavé veci ponúkané vlakom Lustig zhliadol. Vlak Lustig zostal v Bratislave až do utorka 27. augusta, keď po ďalšie dva dni ponúkol divákom namiesto divadelného predstavenia koncert skupiny Menorah. (Len tak mimochodom – koľkí z vás vedia, čo to menorah vlastne je?)

Potom sa vlak Lustig presunul do Prahy, kde jeho aktivity pokračujú na stanici Praha-Bubny. Kto to teda nestihol na Slovensku, má ešte šancu u susedov.