Ako sme prežili „Bezdružické parní léto“

Po piatich rokoch som tak opäť zavítal na české územie, čiže som sa stretol s mnohými pre mňa novými vecami. Akcia bola perfektná a pevne verím, že sa mi tam podarí prísť aj o rok.



V to spomínané ráno sme sa s Terčíkom pustili do Žiliny na R 602 Čingov, kde sme prestupovali na Ex 148 Leoš Janáček smer Praha hlavní nádraží. Počas cestovania expresom som mal možnosť v reštauračnom vozni natrafiť na tzv. vlakušku, ktorá očividne pendlovala medzi "reštaurákom" a vozňom prvej triedy. Do Prahy sme došli s menším náskokom, no napriek tomu sme na prestup nemali menej času ako 20 minút. Rýchlo sme prestúpili do pristaveného R 762 a zvyšný čas som strávil odstreľovaním prítomných súprav mojim "delom".

Cestou do Plzne sme mali o "zábavu" postarané vďaka našim spolucestujúcim. V Plzni sme mali necelú polhodinku času, ktorú sme strávili v miestnej "Kantíne", situovanej v staničnej budove na pivku a sekanej (čo sa kolegu týka  ). Náš Os 7302 ešte k tomu naberal v Plzni sekeru, vďaka čomu sme mali obavy, či náš prípoj do Bezdružíc stihneme. Keď sme sa pohli, tak sme len čakali, že ako sa situácia vyvinie. Našťastie sme do Pňovan nemali až také meškanie, čiže sme v pohode stihli prestúpiť na prípoj Os 27322 smer Bezdružice zložený z motoráčika rady 810. Riadil to Terčíkov známy s prezývkou Bizón, takže sme ešte stihli pred odchodom kus reči. Hneď za odbočkou na lokálku sa nám ponúkla malebná scenéria miestnej krajiny. Stúpania, klesania, či viadukt, no človek jednoducho nestíhal otáčať hlavou, aby videl všetko, čo mu prírodná scenéria z okolia trate ponúka. Nakoniec sme sa ocitli v konečnej stanici Bezdružice, kde sme sa po vrelom privítaní a ubytovaní sa pobrali osviežiť ku pivku.

Na druhý deň ráno po prezlečení sa do histórie mohli človeku vyliezť oči z jamôk. Všetko okolo (okrem divákov) vyzeralo ako z tridsiatych rokov. Od železničiarov, civilistov, "četníkov", alebo vojakov, všetko to bolo pre mňa dosť autentické. Na súprave bol zavesený "Kafemlejnek" alebo kto nepozná, tak parný rušeň rady 310. Prvá jazda viedla do obce Cebiv. Tam prebehla jedna z mnohých vtipných scénok, ktoré pobavili mnohých dívajúcich sa. Ak by som mal popísať všetky scénky, ktoré boli odohraté, tak by sa moja reportáž predĺžila do pomerne závratnej dĺžky. Preto radšej vymenujem tie, ktoré ma pobavili najviac. Celkom dobrá bola scénka v Cebivi, kde odevmi miestnych Cigánok pohoršená matka predstavená prišla robiť poriadky s upadajúcou morálkou v obci, no nakoniec po obrovskom sklamaní miestnou elegantnou a slušnou mladicou dostala infarkt, na čo ju museli kriesiť (v jednej scénke četníci) a miestny pijak, ktorý jej na oživenie nalial pivo (v druhej scénke).

Tiež zázračné omladnutie prastarého manželského páru pri Studničke lásky bol zaujímavý rovnako ako boj četníkov so zbojníkmi, ktorí pri studničke napadli vlak. V nedeľu dokonca pán revízor prichytil počas revízie aj čierneho pasažiera, ktorý bol nakoniec spacifikovaný četníkmi za pomoci Československej armády. Počas všetkých jázd trať lemovali rôzni "šotouši". Medzi "gumokolesami", ktoré nás naháňali, som zahliadol aj nemeckú "ešpézetku", čiže medzinárodná účasť nebola zložená iba z nás Slovákov (okrem domácich Čechov). Po poslednej jazde sme sa s Terčíkom pobrali na otvorenie železničného múzea v miestnom staničnom sklade. Pred vchodom sa zhromaždil dav ľudí z tridsiatych rokov, ktorí sa po počiatočnom príhovore nahrnuli do priestorov múzea a so zborovým JÉÉÉÉÉÉ obdivovali expozíciu.

Na ženy tam čakalo prekvapenie v podobe scénky z filmu Ostro sledované vlaky, ktorej sa (ne)dobrovoľne museli zúčastniť skoro všetky. Pár pečiatok sa ušlo aj výpravcovi Marekovi po tom, čo ho zadržala četnícka stráž. Po všetkej paráde sme nastúpili na Os 27323 do Pňovan, kde sme prestupovali na Os 7305 do Plzne, ktorý bol zložený z dvoch súprav ČD 844 (RegioShark), v ktorom som s potešením hľadal každé možné rozdiely s našim "Dunihlavom" 861. V Plzni som mal komplikácie s jednou holandskou babičkou, ktorá si ma pomýlila so zamestnancom ČD, keďže základnú časť uniformy som si dal dole, no košeľu a nohavice nie. Tým pádom som jej musel pomôcť nájsť jej vlak. S mojou šťastenou sa mi jej podarilo striasť a spolu s ostatnými (keďže sa ku nám pripojilo pár účastníkov akcie) nastúpiť do R 765 do Prahy. Tam sme prestúpili na R 443 Šírava do Humenného, ktorý nás zaviezol do Košíc. Takúto akciu som ešte v živote nezažil. Je škoda, že sa na žiadnej nostalgickej na Slovensku nedokáže spojiť toľko historických skupín, ako napríklad v Bezdružiciach. Takéto spojenie dokáže vytvoriť neopakovateľnú historickú atmosféru ktorá zanechá v hlavách účastníkov nenapodobiteľné spomienky.

Ak sa mi podarí, tak sa určite ďalší rok posnažím túto akciu opäť navštíviť, pretože tá atmosféra, či zážitky sú neopakovateľné. Ak môžem, tak odporúčam všetkým, ktorí majú možnosť navštíviť nejaké podujatie, nech tak urobia. Návšteva nejakého podujatia OZ Bezdružická lokálka je minimálna podpora snahy miestnych ľudí nejako oživiť tento pekný región, keďže po trati sa nachádza mnoho zaujímavostí. Na koniec sa chcem poďakovať kamarátovi Vencovi za pozvanie na túto akciu a chcel by som popriať veľa úspechov do budúcnosti všetkým ľuďom, čo sa angažujú v zvyšovaní atraktivity svojho regiónu (a to nie len v Bezdružiciach, či v Českej Republike, ale v oboch našich republikách).