S rušňami Nitrianskej poľnej železničky

Do skanzenu v Nitre som sa dostal cez letnú dovolenku, ktorú som strávil na Slovensku. Po príchode do múzea som sa dozvedel, že samotná železnička premávať nebude, čo ma dosť mrzelo. Tak som sa aspoň pokúsil si vybaviť vstup do rušňového depa. A podarilo sa. Sprievodca po skanzene zavolal vedúcemu a ja som celý natešený už šiel po úzkych koľajniciach železničky do depa.

Koľajnice vedúce k depu s parnými lokomotívami (foto: Lukáš Patera)

Koľajnice ma správne naviedli až k depu, kde som obdivoval aj točňu pre lokomotívy, ktorá je postavená tesne pri plechovej budove depa. Točňa pochádza z Radošiny a je z roku 1908. Za okamih už prišiel k depu na starom traktore aj správca. Odomkol mi depo a ja som sa schuti vrhol aj s fotoaparátom na tie mašinky.

Ako hlavný rušeň, ktorý ma v depe zaujímal bola Kolbenka U 36.001 z roku 1949. Ide o československú lokomotívu značky ČKD typu CP 760/90. Jej výrobné číslo je 2495. Pre zaujímavosť uvediem, že lokomotíva s nasledujúcim výrobným číslom 2496 bola vyrobená už v roku 1950 a jazdila na úzkokoľajke Roztoky – Markušovce. Obe lokomotívy boli vyrobené hneď po sebe, kým jedna v roku 1949, druhá v roku 1950. Lokomotíva U 36.001 má pekný zelený kabátik s červeným linkovaním. Atypický je komín, ktorý nie je klasický baňatý, ale rovný. Lokomotíva bola do skanzenu dovezená z pamätníka pred SOU železničiarskym v Bratislave- Vajnoroch. Do roku 1981 jazdila v Železiarňach Podbrezová pod číslom 7. Lokomotíva bola po generálke sprevádzkovaná dňa 17.8.1989.

 
Lokomotíva U36.001 od firmy ČKD- hlavný predmet môjho záujmu na NPŽ (foto: Lukáš Patera)

Druhá parná lokomotíva je dvojnápravová U 25.001 z roku 1951, je to typ ČKD BS-80. Jej rám je červený, kotol čierny a búdka tmavozelená. Na boku má tabuľku s číslom 13. Lokomotívu skanzen získal z Kráľovodvorských železiarní a lokomotíva bola po generálnej oprave sprevádzkovaná v roku 1987. Jej maximálna rýchlosť je 35 km/h a vyzbrojená váži 13 t.

 
Lokomotíva U25.001 od firmy ČKD typ BS-80 (foto: Lukáš Patera)

A ako posledná lokomotíva je U 35.901 Križko typu R III C v zelenej farbe, ktorá bola vyrobená firmou Krauss v Linzi v roku 1918. Jazdila v Moravských šamotových a lupkových závodoch v Mladejove. Rušeň bol v roku 1987 dopravený do múzea v „neopraviteľnom“ stave. Len vďaka obetavosti Doc. Ladislava Križana, CSc. zo SVŠT Bratislava sa ho podarilo zrekonštruovať do prevádzky schopného stavu. Lokomotíva nesie teda jeho familiárnu prezývku, pretože záchranca lokomotívy sa jej sprevádzkovania nedožil.

 
Lokomotíva U35.901 Križko vzadu v depe (foto: Lukáš Patera)

Okrem týchto parných krásavíc som si pozrel aj dieselové lokomotívy, ktorých majú v depe dve. Prvá z nich je BNE 60 a je natretá zelenou farbou. Druhá lokomotíva je natretá červenou farbou, no jej typ sa mi nepodarilo zistiť.

Nakoniec prehliadky depa mi správca otvoril kryty týchto dieselových lokomotív a ja som si pozrel motory. Baterka na foťáku už dožívala a preto som rýchlo fotil, čo sa dalo aj nedalo. Našťastie som ešte stihol odfotiť kotol a jeho trubky na lokomotíve U 36.001. Správca mi totiž otvoril kotlové dvere (dymnicu) a ja som si pofotil trubky. Tých bolo celkom 82 kusov. Potom som sa mohol vyšplhať aj hore na Kolbenku a odfotiť si depo zhora.

 
Pohľad na depované parné a dieselové lokomotívy z Kolbenky (foto: Lukáš Patera)

V závere som sa odviezol na traktore z 50. rokoch spolu so správcom do areálu skanzenu, kde sa nachádzali ďalšie lokomotívy. Našiel som tam dieselovú lokomotívu BNE 50 a množstvo vozňov. Medzi nimi bol aj vozeň z úzkokoľajky Ružomberok – Korytnica. Jeden z vozňov v areáli skanzenu prevážal aj partizánov počas SNP. Bol to vozeň „Saling“ z Dobroče. Okrem nich sa na koľajach nachádzajú aj repné a oplenové vozne z rôznych kútov Slovenska.

 
A na záver som sa aj trocha pohral so závorami (foto: Lukáš Patera)

Tu som sa rozlúčil so správcom depa, ktorému som poďakoval a on odišiel na staručkom traktore za svojou prácou. A ja plný nadšenia som sa pustil do fotenia vozňov, pokým baterka na foťáku stačila. Našťastie, nesklamala ma a ja som stihol sa na záver odfotiť pri spúšťaní starých železničiarskych závor na priecestí. To bolo vždy mojím malým detským snom.

Aj keď dnes som si pozrel len lokomotívy, dúfam, že raz sa mi podarí sa na tejto železničke aj previesť. Prajem železničke a jej vedeniu veľa šťastných návštevníkov a lokomotívam veľa pary a uhlia.

Nech to para tlačí!