Tvorcovia sme dvaja, ja a Gabriel Hazák. Ja mám teraz 21, študujem odbor Multimediálne technológie na elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity a točeniu sa venujem niekedy od prvej triedy na strednej, kedy sa u nás v rodine kúpila prvá kamera, ešte na MiniDV pásky. Ja som si kameru hneď privlastnil a začal natáčať úplne všetko, hrozne ma to začalo baviť. Môj prvý dokument bol o Banskej Bystrici a prírode okolo a keď sa na to teraz pozriem s odstupom času, bolo tu strašné. Potom na 18ku som dostal takmer poloprofesionálnu kameru a začal som sa natáčaniu venovať ešte viac.
Gabriel tento rok skončil strednú a chcel ísť tiež do Žiliny na mediamatiku, nakoniec však ostal na výške v Banskej Bystrici. Nápad na tento dokument vznikol v mojej hlave niekedy na jar 2013 a začal som hľadať niekoho na post redaktora/komentátora a zhodou okolností mi práve vtedy Gabo písal ohľadne iného filmu. Vysvetlil som mu, čo by som od neho potreboval, a on súhlasil. Materiály na nete som našiel celkom rýchlo, no tak isto rýchlo som medzi nimi našiel aj veľa rozporov v rokoch, menách aj udalostiach. Takže moje ďalšie kroky smerovali za niekým kompetentnejším.
Dvadsaťdva tunelov (dokument) © Martin Potančok
S malou dušičkou som napísal mail do ŽSR s prosbou o spoluprácu a na moje veľké prekvapenie mi prišla takmer okamžite kladná odpoveď. Týmto chcem zároveň veľmi pekne poďakovať pani Ivane Kaprálikovej za komunikáciu a poskytnutie kontaktov. Nasledovala návšteva Múzejno-dokumentačného centra v Bratislave a niekoľko hodinové študovanie materiálov v archívoch. Taktiež chcem poďakovať Mgr. Petrovi Kallovi za sprístupnenie týchto archívov a poskytnutie historických fotografií.
Nasledovalo nakrútenie rozhovorov so strojmajstrom SPD Zvolen (ZSSK), predsedom Rady Federácie strojvodcov Slovenskej republiky Petrom Dubovským, ktorý sa so mnou podelil o zážitky a cenné mnohoročné skúsenosti z jazdy po tejto trati. Rozhovor mi po niekoľkých minútach prehovárania poskytla aj výpravkyňa zo stanice Čremošné pani Alena Piškiová. Nie všetko však išlo tak hladko, rozhovor mi prisľúbil aj pán Ladislav Kmeť, autor knižky o tejto trati, avšak ku stretnutiu už nedošlo, keďže mi prestal dvíhať telefón. V tom čase už bol začiatok leta a začali sme pracovať na tej najdôležitejšej časti, na scenári.
Dohodli sme sa, čo z toho kvanta informácií je zaujímavé, čo tam dáme a čo nie. Vypracoval som približnú osnovu čo kam dáme, technický scenár a spoločne sme potom dorobili literárny scenár. Natáčať sme začali v polovičke augusta. Prvý týždeň bol fakt makačka, trať je v podstate celá postavená na riadnom kopci a natáčali sme každý deň od rána do večera. To boli práve tie najväčšie 35 stupňové horúčavy a už vyštverať sa hore na trať dalo zabrať a potom ďalšie kilometre a kilometre po trati, tieklo z nás cícerkom. Obdivujem aj Gaba, že v takej horúčave bol schopný si zapamätať a potom na kameru rozprávať toľko textu.
Trať č. 170, Banská Bystrica - Horná Štubňa (záznam z jazdy vlaku) © Martin Potančok
Samozrejme sa nám nevyhli ani celkom vtipné situácie, napríklad keď si o nás traťový personál myslel, že sme teroristi a zavolali na nás železničnú políciu. Vtedy som tam ale nebol s Gabrielom, ale s kamarátom Igorom, keďže sme vtedy potrebovali natočiť len nejaké ilustráky a sám som sa do tunelov neodvážil. Samozrejme my sme sa o tom, že nás naháňajú policajti, dozvedeli až po tom, čo nás našli na tretí pokus v stanici Harmanec Jaskyňa, kde sa nás výpravcovia snažili „nenápadne“ zdržať a navrhli nám, či si nechceme natočiť prehadzovanie výhybiek.
Našťastie nás to stálo len pokutu 10 € za vstup do koľajiska. Spolu natáčanie zabralo 15 dní vrátane jazdy v rušni s kamerou, za čo som taktiež vďačný Petrovi Dubovskému za vybavenie povolenia. Natáčanie bolo za nami a nasledovali hodiny a hodiny postprodukcie, úprav, nahrávania komentárov a strihania, výsledkom čoho je tento 20 minútový dokument. Avšak keby som tam mal dať úplne všetky informácie, ktoré som o tejto trati získal, myslím že by mi nestačilo ani 40 minút.
Dodatok editora:
Trochu iné spracovanie príbehu tohto zaujímavého a nepochybne uznanie zasluhujúceho dokumentu nájdete na internetovej
stránke BBonline.sk. Príspevok začína základnými údajmi o trati samotnej:
O výstavbe železničnej trate spájajúcej Banskú Bystricu a Turiec sa rozhodlo v roku 1935 a samotná výstavba začala o rok neskôr. Súčasne tu niekedy pracovalo 12-tisíc robotníkov. Presne 35 ich pri výstavbe prišlo o život. Trať bola dokončená na konci roka 1940, čo bola na tú dobu rýchla doba výstavby. Viacej informácií o trati nájdete samozrejme tam, kam si pre nich išiel aj sám autor - napríklad
vo Wikipédii.
(-zz-)
Úvodná snímka pochádza z dokumentu „Dvadsaťdva tunelov“
