Rušeň číslo 765

22.1.2014 8:00 Eugen Takács

Pre Spojené štáty americké železnica znamenala omnoho viac, ako sme na to zvyknutí zo starého kontinentu. V USA bez železníc možno dodnes by nebolo nič, okrem prekrásnych prírodných útvarov, púšte, pralesu a Indiánov. Je smutné, keď dnešný turista v USA vo viacerých lokalitách už železnicu ani nenájde, a je ešte viac prekvapený, keď sa dočíta v rôznych prameňoch, že to mesto, v ktorom sa nachádza, by bez železnice ani neexistovalo.

Železnice pre Ameriku vyhrávali vojny, zakladali sídla, mestá a veľkomestá a prepravovali stá miliónov ľudí medzi pobrežiami. Parné lokomotívy boli pri zrode železníc, a na 150 rokov znamenali pokrok a pohyb na koľajach. Potom nastala zmena trakcie a hodné kapitalistickej spoločnosti parné lokomotívy zmizli zo dňa na deň, podobne ako niektoré stanice a železnice z veľkých miest.

V poslednom čase – ako sme už o tom písali aj na stránkach VLAKY.NET – niektoré parné mašiny sa dostali do pozornosti širšej verejnosti. Nedávno sme mohli čítať aj o tom, že Union Pacific inicioval obnovu obrovskej lokomotívy Big Boy, aby aj tak ukázali budúcim generáciám zenit železničnej histórie USA. Preskúmajme prečo je tá nostalgia po pare:

Tieto stroje boli snáď poslednými produktmi strojárskeho priemyslu, ktorých činnosť každý okoloidúci mohol z blízka skúmať, a ľudia v okolí týchto strojov cítili určitú väzbu na lokomotívu. Väčšina z nich venovala, ak nie celý, tak rozhodnú časť svojho života týmto strojom. K dnešným moderným lokomotívam už necítiť vôbec taký vzťah.

Parné lokomotívy koniec koncov boli nesmierne precízne stroje a napriek ich rozmerov precizita a technológia bola blízka švajčiarskym hodinkám, len na tých hodinách to len hodinár vidí. A ako každá precízna mechanika, hlavne taká otvorená, ako je to v prípade mechanizmu lokomotív, vyžaduje veľmi náročnú údržbu a tisícky ľudí denne pracovali v pozadí, aby tá jemná mechanika predviedla perfektnú prácu na nekonečných koľajach celého kontinentu.

Na rozdiel od Európy, kde posádka porúchaného stroja viac-menej aj peši dokázala zájsť do blízkej usadlosti, za oceánom neraz najbližšia obývaná oblasť je na 100 km a viac. Takže porucha mohla mať fatálne následky hlavne v takom preplnenom vlaku. Personál okolo lokomotív preto sledoval každý zvuk, každé chvenie, ako keď rodič sleduje bábätko. Viacerí romantici hovoria, že parná lokomotíva je najhumánnejším strojom, ako ktoré ľudstvo vôbec vyprodukovalo.

Armatúry na stanovišti 765 © Eugen Takács

Dámy a páni, členovia Fort Wayne Railroad Historial Society sa preto rozhodli prebrať rodičovské úlohy a obnovili stroj, ktorý dlhé roky hrdzavel na pomníku v meste, ktoré by tiež neexistovalo nebyť železnice. Štrnásť rokov pracovali úplne dobrovoľne z vlastných zdrojov na obnove tejto obrovskej lokomotívy. Ich cieľom je ukázať dnešným a budúcim generáciám niečo z ich osobných minulosti.

Obnovená lokomotíva od obnovy prepravila už viac ako 100 000 pasažierov, z ktorých určite zopár našiel lásku v kútiku srdca pre tie oceľové obry. Obnova lokomotívy je veľmi jednoduchý výraz, v skutočnosti bola prakticky znovu postavená. V USA je zvykom dávať lokomotívam mená, takže v prípade NKP číslo 765 hovoríme o lokomotíve typu Berkshire, s usporiadaním náprav 2-8-4, po našom 1-D-2, a tento typ bol prvý, ktorý dostal prívlastok Super Power, t.j. super výkon.

Táto nová technológia vtedy znamenala pre americký lokomotívny priemysel významný míľový kameň, lebo znamenala obrovský pokrok v technológii využitia parnej energie v mašinách. Stroj vznikol v lokomotívke LIMA, kde pod vedením konštruktéra Williama E. Woodwarda vypracovali následníka už vtedy úspešného typu lokomotív 1-D-1 menom Mikado.

Zvýšili ohrievaciu plochu a k tomu potrebovali obrovské topenisko, pod ktoré potrebovali samozrejme ďalšiu podpornú nápravu v zadnom podvozku. Mikada počas prvej svetovej vojny ukázali, že nemajú dostatok sily a rezervy pre stále ťažšie a rýchlejšie vlaky, preto Woodward experimentoval s optimalizovaním výkonu kotla pre náročné požiadavky železníc, ktoré požadovali výkonovú rezervu aj pri najvyššej rýchlosti.

Prototyp, vtedy ešte označený kódom A-1, bol skúšaný v náročnom teréne spoločnosti Boston & Albany v oblasti Berkshire, na východnom pobreží USA, kde Mikadam pravidelne dochádzala para. Odtiaľ dostala sériová lokomotíva aj svoje meno. Železničná spoločnosť Boston & Albany bola nadšená s výkonom A-1 a LIMA okamžite získala objednávku na 45 kusov.

Výrobný štítok 765 © Eugen Takács

Ako náhle A-1 bola predstavená aj iným spoločnostiam, objednávkové knihy LIMY sa veľmi rýchlo plnili. Zoznam spoločnosti, ktoré nakúpili tieto stroje, je veľmi dlhý, prakticky každá významná spoločnosť vlastnila model Berkshire. LIMA ich vyrábala až do ukončenia výroby parných lokomotív, a aj ALCO prispelo niekoľkými sériami týchto strojov, tak sa stali tieto lokomotívy poslednými vyrábanými parnými lokomotívami na severoamerickom kontinente.

Spoločnosť Nickel Plate Railroad (NKP) po nákupe 80 takých lokomotív dokázala vyšplhať zo šedého priemeru na špičku amerických železničných spoločnosti. Získala obrovské zákazky na prepravu rýchlych nákladných vlakov. V 50. rokoch boli aj medzi personálom tieto stroje nesmierne obľúbené a v tých časoch veľmi často vyhrávali aj pred vtedy modernými viacdielnymi dieselovými lokomotívami. Rušne Berkshire by pravdepodobne ostali omnoho dlhšie v prevádzke, nebyť hospodárskej krízy na začiatku 50. rokov.

Fort Wayne v tých časoch mal nesmierne zaujímavú železničnú pozíciu. Mesto zaujímavým spôsobom križovali trate viacerých spoločnosti. Spoločnosť NKP mala stanicu priamo v strede mesta a de facto blokovala rozvoj mesta. Ich vlaky každú chvíľu blokovali vtedy rozvíjajúcu pozemnú komunikáciu, závory na každej ulici boli častejšie zavreté ako otvorené.

Spoločnosti v južnej časti mesta (PRR a Wabash RR) mali už vtedy trate nad úrovňou ulíc na estakádach, v strede mesta boj medzi mestom a NKP trval omnoho dlhšie, až na tlak verejnosti v roku 1947 boli vyčlenené pozemky pre estakády a nové trate boli dokončené v roku 1955. Oficiálnu zahajovaciu jazdu absolvovala tiež jedna lokomotíva z flotily Berkshire, s číslom 767. Zopár dní predtým však prvá lokomotíva, ktorá sa objavila na nových estakádach, bola práve 765.

S prestavbou železničného uzlu NKP postavila tiež nové depá a zrušila staré depo v strede mesta priamo za stanicou. V tomto depe skončili aj mašiny typu Berkshire, medzi inými aj č. 767 a 765. Tá posledná bola zakúrená poslednýkrát v roku 1958, keď potrebovali paru na vykúrenie porúchaného rýchliku neďaleko mesta. Všetky lokomotívy mali byť zošrotované až na č. 765. Tú mesto Fort Wayne, ktoré dlhé desiatky rokov bojovalo so železnicou, prebralo ako kultúrnu pamiatku.

765 v kukuričnom poli, typickom pre štát Indiana © Eugen Takács

Mesto v skutočnosti chcelo lokomotívu s číslom 767, ako symbol víťazstva nad NKP, ale mašina s č. 765 z roku 1944 bola v omnoho lepšej vonkajšej kondícii. Riešenie bolo jednoduché, vymenili tabuľky a v roku 1963 vystavili v centrálnom parku 765 ako lokomotívu 767. Lokomotíva sa stala symbolom rušného obchodného centra mesta a roky tam lákala miestnych obyvateľov ako aj turistov z celého sveta.

Samozrejme ako inde, aj tu lokomotíva na piedestáli chátrala a mesto nevedelo zabezpečiť ani len riadnu vonkajšiu údržbu. Preto v roku 1972 záujemcovia o zachovanie NKP 765 založili spolok Fort Wayne Railroad Historial Society za účelom údržby a zachovania ich pomníku. V prvom rade sa rozhodli, že lokomotíva nemôže ostať pod voľným nebom, preto pripravovali projekt na prevoz stroja do priestorov budúceho železničného múzea.

Spoločnosť Wabash RR zásobovala obrovské vojenské sklady na okraji mesta. Keď vojaci tieto sklady opustili, naskytla sa príležitosť na ich prevzatie pre účely železničného múzea. Koľajová spojka existovala a prázdne hangáre boli viac ako dostatočné na tieto účely. Členovia Fort Wayne Railroad Historial Society začali pripravovať transport lokomotívy. Roky pred transportom začali premazávať ložiská a zohnali koľajnice na prechodné spojenie pomníku s traťou NKP.

Počas prevozu však lokomotíva na zle položených koľajniciach vykoľajila, čo v amerických pomeroch znamenalo priamo katastrofu. Zariadenie zvané silent watchman (tichý strážca) bolo napriek 16 ročnej nečinnosti stále funkčné a okamžite signalizovalo vykoľajenie. Z miesta vykoľajenia mašinu museli ťahať opačným smerom na bývalé trate Norfolk&Western, ktoré našťastie bolo medzitým začlenené do NKP. Lokomotíva na estakáde konečne na druhý deň dorazila do priestorov historického spolku.

Až tu padlo rozhodnutie, že k historickým vozidlám spolku bude najvhodnejšia práve lokomotíva 765. Bývalý kotliar NKP Joe Karal sa prihlásil, že je ochotný dať kotol lokomotívy do poriadku. Práce začali v roku 1975, Joe rozobral prakticky celý kotol, každé potrubie bolo preverené, očistené, a čo bolo treba, vymenil. V roku 1978 absolvovali tlakovú skúšku.

Na jeseň roku 1978 bola lokomotíva zakúrená. V septembri roku 1979 lokomotíva absolvovala vlastnou silou slávnostnú jazdu z príležitosti 35. narodenín. Historická nezisková spoločnosť Fort Wayne Railroad Historial Society sa tak stala prvou takou inštitúciou, ktorá v USA vlastnila prevádzkyschopnú parnú lokomotívu pre hlavné trate.

Po niekoľkých testovacích jazdách v roku 1980 začala lokomotíva prepravovať muzeálne vlaky pre širokú verejnosť. V roku 1982 dokonca bola prenajatá železničnej spoločnosti Southern RR na 22 jázd po ich tratiach, takže po dlhých desaťročiach opäť vlak na čele s parnou lokomotívou zavítal do takých miest, ako sú New York, Cincinnati, Chicago, Buffalo atď. Dokonca hrala rolu aj vo viacerých filmoch. Za 14 rokov druhého života NKP 765 prešla 52 000 míľ na koľajniciach USA.

V roku 1993 sa mašina vrátila do dielne, aby sa dostala do lepšej kondície, než v akej bola pri zrode vo fabrike LIMA. V roku 2006 sa vrátila na koľaje v perfektnom stave. Autor článku mal možnosť vidieť ju v činnosti, dokonca jazdiť v jej „kuchyni“ a bol veľmi prekvapený vymoženosťami tejto obrovskej mašiny. Počas poslednej opravy vymenili všetky ložiska na valivé, takže má dnes predpoklady na dlhý život vo farbách Fort Wayne Railroad Historial Society. Prajeme jej veľa úspechov.

Odkazy: