Z Čelákovic do Čelákovic za 12 hodín

Čelákovice majú síce iba tri smery, kam sa vlakom vydať, avšak blízke prípojné väzby ponúkajú prakticky nekonečné množstvo riešení. Zvolil som odchod 6:34 smer Praha. Po prestupe na Vysočanoch do CATky vystupujem na „hlaváku“, kde mám zhruba hodinu čas. Dopredu som neštudoval, čo ma tam bude čakať - veď to by bolo, keby tu nebolo čo fotiť. A tak chodím a cvakám čo vidím. Prvým nečakaným prekvapením bol zvláštny vlak AŽD, o ktorom tu už bola samostatná reportáž. Druhým bola súprava dvoch zamračených s „modrými patry“, ktorá bola ale pristavená keď som sa už chystal nastúpiť do môjho vlaku a tak ma zastihla na fotenie nepripraveného.

Byť mladší, tak by som sa ešte zapotil a riskol by som tie 4 minúty do odchodu prebehnutím podchodu na vedľajšie nástupište, ale ... Nasadám teda do humanizovaného „Béčka“, ako som len bol rád, a vyrážam rýchlikom do Plzne, kde prestupujem na „kývadielko“, ktorým sa dokývam až do Františkových Lázní. Regionovou sa vraciam do Chebu, kde stíham pofotiť dva nemecké stroje a nasadám na rýchlik do Prahy cez Ústí nad Labem, kde z neho vystupujem. Opäť som vďačný za „janozovské B“, tentoraz však k mojej radosti radené na koniec vlaku. Do Českej Lípy a ďalej Nymburka ma vezú vlaky v réžii motorákov 854.

 

Do Nymburka som prišiel už za tmy © Peter Bado

 

A napokon „mestský slon“ ma bez jednej minúty po dvanástich hodinách necháva tam, kde ma ráno nabral. Celá cesta prebehla presne podľa plánu. Meškanie, ak bolo, tak do 5 minút, vo všetkých vlakoch bolo teplo, čisto, na záchodoch tiekla voda, bolo mydlo i toaletný papier s utierkami. Nepodarilo sa mi síce odfotiť všetko, čo som mal v úmysle, napr. v Plzni nebol čas na plecháče a kvôli počasiu nemalo cenu ani fotiť severočeské hnedouhoľné bane, niektoré fotky bohužiaľ nevyšli, ale i tak môžem s výletom vysloviť maximálnu spokojnosť.

 

184-ka bohužiaľ iba takto © Peter Bado

 

Možno si na záver položíte otázku, prečo takáto reportáž z cesty, ktorých členovia VLAKY.NET klubu absolvujú ročne stovky. Pravda je taká, že nebyť VLAKY.NET, tak cestu by som síce podstúpil tak ako tak, avšak nefotil by som všetko, „čo má oceľové kolesá“. To je prvý dôvod – v poslednom čase prakticky stále poloprázdny zásobník reportáži. Druhý je celkom prozaický. Nie každý má možnosti cestovať do týchto miest a snáď ho poteší pár záberov z končín, ktoré nepozná. Tak ako tak sľubujem, že nabudúce to bude opäť niečo tradičného - stavbárskeho alebo archívneho ...