Cesta do Peenemünde

Najprv som chcel cestovať 6. februára, potom sa ale objavila správa, že toho dňa medzi Angermünde a Prenzlau bude NAD kvôli zneškodnení bomby. Tak som to skúsil na piatok 7.2., kde mi ale na vybrané spoje vyšla úžerná cena 126,40 €. Podráždené som volal zákazníčkou linku, ako to môže byť, veď' voľná jazda by mala byť za 0,00 € ?! Nevedeli, prepojili mi na BahnBonus-Service, kde tiež nevedeli, čím to je a prepojili mňa naspäť na všeobecnú linku, kde prišli na to, že také voľné jazdy sú limitované a pre ten spoj proste neexistujú.

Skúsil som iný spoj v apríli k Bodamskému jazeru a mohol som sa presvedčiť, že tam voľná cesta ozaj existuje. No nič, čakal som na sobotu, kedy existuje bežná ponuka Schönes Wochenendticket za 44 €. Kde sú tie časy, kedy to ešte stálo 5 alebo neskôr 15 € ... Štartoval som električkou linky 7 a v Dresden-Klotzsche som prestupoval do S-Bahnu, aby som vyhol opitej mládeži, čo sa zo zastávky Dresden-Industriegelände pravidelne vracia domov z diskotéky. Nasledovali ďalšie prestupy v Dresden-Neustadt a Coswig u Drážďan.

Prekvapilo ma, že z Coswigu išla klimatizovaná poschodová súprava, ktorá k tomu ešte mala aj v druhej triede zásuvky a automat na nápoje a malé občerstvenie. V Elsterwerde nasledoval prestup do ošklivej staršej neklimatizované súpravy, ktorá ide ako vytrvalec až do Stralsundu, čo jej trvá viac ako 5 hodín. V Züssow som prestupoval do motorového vozu GTW Stadler spoločnosti Usedomer Bäderbahn. Také vozidlá sa objavili už aj v Českej republike Za NDR bolo treba medzi zastávkami Wolgast Hafen a Wolgaster Fähre šliapať asi 600 m pešo, medzitým sa tam ale vzchopili a vybudovali železničný most. Cestu som zaznamenal: 

Zinnowitz Ferkeltaxen a V100

Peenemünde - konečná

Replika V2, vľavo jej predchodkyňa V1

 

Mňa samozrejme zaujala elektrická motorová jednotka, ktorú vidieť na snímke v pozadí, ktorá je konštruovaná podobne ako Berlínska S-Bahn. Vo voze je výstava o podrobnostiach tých vozov. V nej je výstava o konštrukcii, prevádzke a ďalších podrobnostiach tých vozidiel.

 

Cestovný poriadok vlakov do Peenemünde

 

Bolo ich viac a ako ukazuje cestovný poriadok, bola premávka tej dráhy, aj keď nebola verejná, v dopravnej špičke pomerne hustá.

 

Dobová snímka vlaku u stanice Karlshagen

 

Predchádzajúca snímka ukazuje súpravu smerujúcu z Karlshagen do Zinnowitz. Keď hrozili letecké útoky, musel strojvodca vypnúť štandardné osvetlenie jednotky a používať iba maskovací reflektor uprostred. 

 

Čelo jednotky s maskovacím reflektorom

 

V roku 1943 hodil anonym do poštovnej schránky britského veľvyslanectva v Oslo upozornenie na to, že v Peenemünde musí byť dačo tajného, čo súvisí so zbrojením. Nebrali ho ale vážne a až v roku 1944, keď aj britské lietadlá tam objavili dačo podozrivého, rozhodli sa spojenci objekt bombardovať.

 

Bombardovaním zničené elektrické jednotky

 

To odniesla aj väčšina vlakových súprav, ako ukazuje dobová snímka. Pritom som krútil hlavu nad vystavenou správou von Braunovej sekretárky, že keď bol ten nálet, tak v prvej rade nemyslela na to, ako si zachrániť život, ale vedomá si svojich povinností, utekala s vojakom do horiacej budovy, aby vyniesli trezor s tajnými konštrukčnými dokladmi rakety V2. Bombardovaní zničené elektrické napájanie trate už neobnovili a za časov NDR po nej chodili vlaky v motorovej trakcii.

 

Povojnový osobný vlak medzi Karlshagen a Zinnowitz

 

V objekte je aj elektráreň, ktorú potrebovali najmä k výrobe pohonnej hmoty pre rakety V2. Uhlie pre jej vykurovanie privážali loďami a vykladali žeriavom, ktorý sa zachoval aj do súčasnosti.

 

Uholný žeriav

 

Zaujímavé bolo aj to, že fašisti v roku 1945 navozili do elektrárne množstvo trhavín a prikázali majstrovi vyhodiť ju do povetrí. Ten si ale večer urobil prechádzku, aby zistil, či dakde sú jednotky SS alebo iní fanatici, ktorí by ho mohli obviniť zo sabotáže a zastreliť. Nikoho nenašiel, tak proste nič neurobil a keď areál obsadila Červená armáda a pýtala sa, kde sú nemecké vojaci, tak im povedal, že tam už žiadni nie sú a ukázal im sklad trhavín, za čo dostal pochvalu. Za NDR fungovala ta elektráreň až do roku 1991 a dodávala elektrinu do verejnej siete.

 

Súčasný stav elektrárne

 

V 16:00 hod. sa múzeum zatvorilo a pretože v ňom bol automat na kávu a občerstvenie pokazený, bol som rád, že mám vlastné zásoby z Lidlu so sebou. Predsa len som si však chcel dať poriadnu kávu a domáci koláč, čo miestny penzión s kaviarňou Eiszeit sľuboval na internete, lenže oproti idúci turisti mi povedali, že je zatvorený. To bol aj ďalší penzión a rybia reštaurácia u prístavu pre zmenu obsluhovala iba uzatvorenú kartársku spoločnosť. Otrávené som utekal na vlak o 16:30 hod. do Zinnowitzu, kde je rekreačné stredisko priamo u Baltského mora a nechýba ani veľký výber hotelov a reštaurácií.

 

Po večeri som išiel vlakom domov. Vedľa mňa sedel dajaký Japonec, ktorý ukázal sprievodkyni vytlačený cestovný poriadok a pýtal sa anglicky, ako sa dostane do Drážďan.Pani si najprv zúfala, že uplynulo veľa rokov, čo mala v škole angličtinu, potom sa jej ale predsa len podarilo vykoktať, že vlak končí v Elsterwerde a musí sa tam prestúpiť. Ten človek ale asi aj tak nepochopil, a tak ostal sedieť, keď všetci v Elsterwerde vystúpili, a gánil. Tak som mu ukázal rukou, že nech vystúpi tiež a že jeho prípoj už stojí u druhého nástupišťa. Konečne pochopil.

 

V 1:30 hod. som bol doma a bol som rád, že bola nedeľa a mohol som sa vyspať. Ďalšie fotografie z toho výletu nájdete v mojej  internetovej galérii.

 

Odkazy:

1. Peenemünde – Wikipedie
2. Willkommen in Peenemünde - rázcestie k zaujímavostiam lokality
3. Kde vznikaly Hitlerovy zázračné zbraně aneb smrt létala z Peeneműnde - iDNES.cz
4. Historisch-Technisches Museum Peenemünde
5. zdroje pod odkazmi v texte

Úvodná snímka: Vonkajšie exponáty múzea v Peenemünde

Upravil a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský