Ako v septembri 2010 vpadli Nemci na Slovensko

8.4.2014 8:00 Helmut Böhme

Ako v septembri 2010 vpadli Nemci na Slovensko

V lete roku 2010 vzniklo medzi mnou a dvomi kamarátmi „sprisahanie“, podstatou ktorého bola invázia na Slovensko. Objektom nášho útoku boli síce železničné koľaje (a všetko súvisiace), ale my sme sa vydali na východ tak trochu nepatrične autom. Navyše so železničiarom, ktorému to cestné vozidlo patrilo, za volantom. Tretí člen nášho komanda bol vtedy študent, dnes už má inžiniersky diplom.

 

 

 


Zoznámili sme sa cez fórum nemeckých fanúšikov východoeurópskych železníc. Jeden je, ako som sa už zmienil železničiar, druhý bol vtedy ešte študentom, teraz už je diplomovaný inžinier. Železničiar nás zobral so sebou svojím autom a tak sme 3.9.2010 tým tak trochu neprimeraným spôsobom vyrazili.

Najprv sme bez plánu zastavili v Čechách a na Morave u železničných staníc a fotili to, čo sme tam práve stretli. Napríklad vlak s rušnom radu 714 v Sadové ...


Osobák v stanici Sadová (3.9.2010) © André Albrecht

… alebo muvku, ktorá práve odchádza, zatiaľ čo dve 753.7 čakali na ďalšie výkony.


Libuň (3.9.2010) © Helmut Böhme

Vtedy ešte premávali osobné vlaky z Moravan až do Borohrádku, ako sme zaznamenali v stanici Holice.


Holice (3.9.2010) © Helmut Böhme

Pretože sme v diaľke počuli trúbenie, predpokladali sme, že sme práve zmeškali Mn do Borohrádku a prenasledovali sme ho, až sme ho v cieľovej stanici skutočne zastihli.


Manipulák v Borohrádku (3.9.2010) © André Albrecht

Náhodou sme vo Vysokom Mýte zastihli obsluhu vlečky.


Vysoké Mýto, vlečka u hlavnej cesty (3.9.2010) © André Albrecht

Ďalej sme fotili na lokálkach v Litomyšli …


Litomyšl (3.9.2010) © André Albrecht

… a v Lanškroune.


Lanškroun (3.9.2010) © André Albrecht

Potom sa náš vodič ponáhľal, lebo chcel za každú cenu vyfotiť, ako elektrická lokomotíva na trati zo Šumperka do Zábřehu na Moravě ťahá za sebou motorový vlak.


„Hybridný“ vlak u Zábřehu na Moravě (3.9.2010) © Jörg Flecks

Vo Valašskom Meziříčí kamaráti vpadli bez ohlásenia do depa, nikto ich ale odtiaľ nevyhodil.


Depo Valašské Meziříčí (3.9.2010) © André Albrecht

Ja som ostal na druhej strane, kde na bolo na súprave historických vozidiel napísane, že ju dajaký spolok chce zrekonštruovať.


Valašské Meziříčí, historické vozidlá (3.9.2010) © Helmut Böhme

Potom sme sa už ponáhľali do Košíc, lebo sme mali dohodnuté prenocovanie u svokry a nechceli sme tam prísť až dakedy po polnoci. Nasledujúceho dňa sme sa vydali ďalej na východ, a to do Bánoviec nad Ondavou, kde končí elektrifikácia a kde sa vtedy prepriahalo (čo sa teraz už koná v Trebišove).

Na pracovnom vlaku ŽSR som pozdravil starú dobrú známu z NDR, typickú zástupkyňu radu V100, z ktorej niekoľko exemplári bolo dodaných aj do vtedajšej ČSSR pod označením T 476.1 (dnes 745).


Pracovný vlak v Bánovciach nad Ondavou (4.9.2010) © Helmut Böhme

Kamarát sa viac zaujímal o motorové rušne z produkcie ČKD.


„Okuliarnik“ a „bardotka“, Bánovce nad Ondavou (4.9.2010) © André Albrecht

V Bánovciach sme prekvapení zistili, že tam manipuluje Mn, ktorý by tam v sobotu vôbec nemal jazdiť, a že sa vzďaľuje smer Veľké Kapušany. Tak sme ho prenasledovali a zastihli na stanici Hatalov, kde odstavil dva vozy na vlečke.


Hatalov (4.9.2010) © André Albrecht

Samozrejme nás aj zaujala širokorozchodná trať, a tak kamaráti urobili inšpekciu depa v Maťovciach …


Depo Maťovce (4.9.2010) © André Albrecht

… a vlak na Ukrajinu sme fotili samozrejme zachytili tiež, ...


Maťovce, širokorozchodný vlak (4.9.2010) © Helmut Böhme

... dokonca aj vo forme obrázkov pohyblivých:

Trebišov - Maťovce (4.9.2010) © Helmut Böhme
 
Potom sme sa presunuli na sever do Strážskeho. Vtedy práve chodili odklony do poľského Łupkówa. Výpravca nám oznámil, že toho dňa tam už nič nepôjde a čo bude nasledujúceho dňa, to vraj sám nevie.
 

Strážske (4.9.2010) © Helmut Böhme
 
Tak sme pokračovali do Humenného.
 

Humenné (4.9.2010) © Helmut Böhme
 
Tam som okrem iného zbadal aj jednu čudnú výhražnú tabuľku. Neviem, načo tam a v okolí vyvesili taký nezmysel, nakoniec o niekoľko rokov tam už nič podobné nebolo.
 

Zákaz fotografovania a filmovania, Humenné (4.9.2010) © Helmut Böhme
 
Až do tmy sme ešte trochu sledovali prevádzku v stanici Slanec, kde bola nablízko vystavená rosnička, ktorú podnik vtedy už nepotreboval a chcel ju predať.
 

Slanec, „rosnička“ (4.9.2010) © Helmut Böhme
 
Príbuzní tam majú záhradu, tak som pozeral, či tam náhodou sú, ale nikoho som nenašiel. Zároveň som si spomenul, že malá Jarmilka, teraz moja manželka, ako dieťa si hrala príliš blízko u širokorozchodnej trati a škrtol o ňu nákladný vlak. Vraj jej iba trochu bolela hlava, a tak to ani neohlásili ako nehodu.
 
Nasledujúci deň bolo daždivé počasie, a tak kamaráti chceli odo mňa návrh, čo by sme mohli podnikať. Nenapadlo mi nič lepšieho než výlet do Maďarska, a tak sme vyrazili do Turne nad Bodvou, odkiaľ odbočuje devastovaná trať do stanice Tornanádaska, z ktorej kedysi dokonca vychádzala vlečka do slovenského kameňolomu.
Niekoľko rokov predtým som si trať už prešiel pešky a keď som sa v daždi vrátil na ceste do Turne, zastavil ochotný Slovák s autom a zobral mňa so sebou až do Moldavy nad Bodvou. Pritom mi rozprával, že dajaký súkromník chcel na trati obnoviť osobnú prevádzku, potom to ale vzdal. Snáď práve preto je trať na maďarskej strane až po štátnu hranicu v takom perfektnom stave. Dokonca je tam priecestie so svetelnou signalizácii, aj keď cez ne nikdy žiadny vlak nepremáva.
 

Náš gumokol a Bzmot (5.9.2010) v stanici Tornanádaska © Helmut Böhme
 
Kamarát žasol na tým, že po príchodu motoráku dokonca v nedeľu naviazal na vlak autobusový spoj do okolia. Náš vtedajší vodič má okrem fotografovania ešte koníček zbierať čísla rušňov, čo sa nachádzajú v depách, a tak samozrejme nás viezol cez kopec do Plešivca a utiekol do depa.
 

Plešivec (5.9.2010) © André Albrecht
 
A vtedajší študent si radšej vyfotil rýchlik do Zvolena a vtedy ešte premávajúci vlak do Muráňa. Potom sme sa vrátili do Maďarska, kde sme blúdili po meste Miskolc, až sme konečne našli stanicu Tiszai pu.
 

Tiszai pályaudvar Miskolc (5.9.2010) © Helmut Böhme
 
Potom sme ešte navštívili múzejnú železnicu Lillafüred.
 

Úzkorozchodka Lillafüred, konečná Garadna (5.9.2010) © Helmut Böhme
 
Na to sme sa presunuli do Sátoraljaújhely ...
 

Sátoraljaújhely (5.9.2010) © André Albrecht
 
... a potom cez Slovenské Nové Mesto a Michaľany do depa Haniska pri Košiciach. Kamaráti museli samozrejme zasa vniknúť do depa.
 

Depo Haniska pri Košiciach (5.9.2010) © Helmut Böhme
 
Potom už bola tma a išli sme skoro spať, lebo ďalší deň sme vstávali veľmi ráno a smerovali sme cez Strážske a Humenné do Łupkówa. Bohužiaľ toho dňa žiadny vlak do Poľska neišiel. Tak sme si aspoň pozerali trať a vysvetlenie u Łupkówského tunela o histórii trate.
 

Nápis v azbuke na Łupkówskom tuneli (6.9.2010) © Helmut Böhme
 
Nato sme sa rozhodli smerovať do Stakčína, kde mal popoludní premávať manipulák, ten ale buď nepremával, alebo už bol preč. Za to sme iný stretli v úseku Medzilaborce – Humenné, v stanici Koškovce.
 

Koškovce, manipulák (6.9.2010) © André Albrecht
 
V Humennom sa náš študent s nami rozlúčil a vrátil sa do vlasti. Na druhý deň chcel môj kamarát navštíviť depo v Košiciach. Prihlásili sme sa u strojmajstra, ktorý dokonca hovoril po nemecky a povedal, že sme dobre urobili, lebo majú práve návštevu z Bratislavy. Ináč to vraj vôbec nie je problém, stále ich navštevujú dajakí fanúšikovia bez ohlásenia. Tak nám pridelil strojvodcu, ktorý nás tam hodinu prevádzal a všetko nám ukázal.
 

Depo Košice (7.9.2010) © Helmut Böhme
 
Potom sme išli cez Dargovský priesmyk do Sečoviec, kde sme stretli manipulák s 721.120.
 

Sečovce, 721.120 (7.9.2010) © Helmut Böhme
 
U Čeloviec sme vlastne chceli fotiť širokorozchodný vlak, žiadny ale neprišiel. Tak sme sa museli uspokojiť s 20 minút zmeškaným normálnorozchodným vlakom, pri čom nás pobavilo, že výpravca predtým tvrdil, že sám nevie, koľko minút vlak mešká. 
 

Čeľovce (7.9.2010) © Helmut Böhme
 
Počas obeda v staničnej reštaurácii v Michaľanoch dorazila zasa ta 721.120 a z Čiernej nad Tisou čmeliak, ktorý potom prevzal nákladné vozy a ktorého sme sledovali až do Slovenského Nového Mesta. Za Michaľanmi som chcel fotiť ručne ovládané závory, závorárka ale dala dôrazne najavo, že si nepraje byť fotografovaná. Asi dokonca zavolala policajtov, čo nám potom prišli oproti, ale nás neotravovali.
 

Slovenské Nové Mesto (7.9.2010) © Helmut Böhme
 
V Slovenskom Novom Meste nás zasa buzeroval výpravca, aj keď sme stáli dosť ďaleko od koľají a prevádzku vôbec neohrozovali. Najradšej by som mu povedal, keď cíti potrebu sa rozčuľovať, nech ide na priecestie. Tam je totiž zvykom prechádzať koľaje, keď závory sú zatvorené, čo je veľmi nebezpečné najmä keď ide vlak z Čiernej nad Tisou a strojvodca v oblúku nemôže včas zbadať osobu v koľajisku. Ale asi o tom vedia a stále nahlas trúbia.
 
Pretože maďarský vlak, ktorý sme chceli zachytiť, už odišiel, prenasledovali sme ho až do Sátoraljaúhely.
 

Sátoraljaúhely (7.9.2010) © Helmut Böhme
 
Potom sme sa presunuli naspäť na slovenskú stranu a išli sme do Čiernej nad Tisou.
 

Čierna nad Tisou (7.9.2010) © Helmut Böhme
 
Tam sme videli akýsi neverejný vlak osobnej dopravy, asi smerujúci do Čopu. Už sme chceli ísť domov, ale na ceste sme zbadali vlak z Ukrajiny, u ktorého práve prebehlo pasové a colné odbavenie u pohraničného bodu. Tak sme čakali, až sa vlak dal do pohybu a chceli sme ho vyfotiť. Vtom prišlo z pohraničného bodu auto s pasovými a colnými byrokratmi, čo trúbili a zlostne na nás kukali. Tak sme najprv išli preč, keď som ale vidiel v zrkadle, že sa ti cvoci vzdialili do stanice, kamarát cúvol a vlak sme predsa len vyfotili.
 

Vlak z Ukrajiny (7.9.2010) © Helmut Böhme
 
8. septembra už prišiel deň nášho návratu do Nemecka. V Čadci sme museli bohužiaľ zistiť, že manipulák z Rajca, ktorý sme chceli zdokumentovať na trati, už dorazil do svojho cieľa.
 

Čadca, „čmeliak“ a hytlák (8.9.2010) © Helmut Böhme
 
Pretože do stanice Čadca ústi trať z poľského Zwardońa, zavítajú do nej aj poľské jednotky a toho dňa tam bola kvôli napäťovej výluke aj bardotka ČD.
 

Čadca, ED72 a „bardotka“ (8.9.2010) © Helmut Böhme
 
Potom sme fotili aj v stanici Skalité, kde sa prepriahajú poľské rušne na nákladné vlaky.
 

Skalité (8.9.2010) © Helmut Böhme
 
Na ceste sme samozrejme fotili ešte viac, tie fotky som ale momentálne akosi nenašiel, tak iba len toľko, že sme nakoniec v stanici Zittau chytili posledný vlak smer Drážd'any, pri ktorom som sa rozlúčil s kamarátom, ktorý sa vrátil domov do Hirschfelde.
 
Moji kamaráti sa o svoje prežitky z „invázie“ podelili s prípadnými záujemcami aj na internetu:

Úvodná snímka: Slovenské Nové Mesto (7.9.2010) © Helmut Böhme

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský