Poznámka k začiatkom úzkorozchodnej železnice cukrovaru v Trnave

V tomto roku bola začatá projektová príprava úseku z cukrovaru Trnava do Dolnej Krupej s odbočkou k Malženiciam. Archívne dokumenty neposkytovali hodnovernú informáciu o existencii úzkorozchodnej železnice mimo areálu cukrovaru pred týmto rokom.

Boli tu však indície, ktoré zvádzali k myšlienke, že predsa len niečo „bolo“. Jednak to boli plány cukrovaru vyhotovené v niekoľkých exemplároch do 30. rokov 20. storočia, kde sa v priestore medzi administratívnou budovou a skladom č. I nachádzali splavy a od nich viedla podľa legendy výkresu úzkorozchodná železnica. Tá však bola kreslená len po križovatku dnešnej Hospodárskej, Šrobárovej a ulice Terézie Vansovej. Nakoľko všetky mne vtedy známe plány cukrovaru boli datované po roku 1920, dala sa úzkorozchodná železnica interpretovať aj ako stavba po roku 1918, kedy mal cukrovar platné stavebné povolenie na trať do Majcichova a Bieleho Kostola. Neskorší nález fragmentu situačného plánu z roku 1911 taktiež nepriniesol jednoznačnú odpoveď.

Výrez z plánu cukrovaru z roku 1925 s vyznačenou úzkorozchodnou železnicou. zbierka Tomáš Haviar

Ďalšou indíciou bola podkladová mapa pochádzajúca z tretieho vojenského mapovania v mierke 1 : 75 000, ktorá bola použitá v projekte úseku v smere na Dolnú Krupú. Tu je zakreslená vlečka zo železničnej stanice do cukrovaru. Koľaje však nekončia v cukrovare, ale stáčajú sa západným smerom po dnešnej ulici Terézie Vansovej. Končia na pozemku pred miestnou železnicou Trnava – Kúty. Ak bola železnica zakreslená už na mape použitej v roku 1921, musela teda existovať oveľa skôr.

Výrez zo situácie k technicko-policajnej pochôdzke z roku 1921 s vyznačenou úzkorozchodnou železnicou. zbierka Tomáš Haviar

Poslednou a najvážnejšou indíciou bola existencia pohľadníc, ktoré zachytávali okrem ústredných budov cukrovaru aj priestor pred ním. Na nich je zreteľná trať povedľa cesty, dnešnej ulice Terézie Vansovej. Datovanie pohľadníc sa pohybuje od roku 1905 do roku 1918 a je zrejmé, že ide o trať úzkorozchodnú.

Pohľad na cukrovar z roku 1914. V ľavej dolnej časti je viditeľné teleso úzkorozchodnej železnice. zbierka Tomáš Haviar

Útržkovitosť týchto informácii bez jednoznačného vysvetlenia dávala síce tušiť, že cukrovar naozaj používal úzkorozchodnú železnicu mimo areálu pred rokom 1916, no datovanie jej vzniku chýbalo. Spresnenie tejto informácie prišlo po vydaní knihy a to vďaka nálezu pána Miroslava Franka. Pri spracovávaní dokumentov o histórii cukrovaru sa mu podarilo nájsť doposiaľ neznámu technickú správu a časť projektu plavebného kanálu z roku 1902. Technická správa bola v maďarskom jazyku. Po jej preložení Gabrielom Kalapošom som našiel aj jej nemeckú verziu medzi dokumentmi, ktoré sme pri spracovávaní podkladov pre knihu nevedeli jednoznačne vyhodnotiť.

Cukrovar zriadil na pozemku s parcelným číslom 1870 v blízkosti cintorína a miestnej cesty na Kamenný mlyn sklad repy. Sem smerovala repa vypestovaná na západ od Trnavy. Privážali ju povozníci. Prečo ju umiestňovali práve sem a nie priamo do cukrovaru presne nevieme, ale pravdepodobne hlavným dôvodom boli poplatky za užívanie miestnych komunikácii a malý priestor pre skladovanie repy v cukrovare. Dúfajme, že ďalší výskum objasní aj túto otázku. Počas kampane bolo potrebné repu kontinuálne dodávať do výroby. Tejto potrebe najlepšie vyhovovala železnica. Tá bola aj postavená. Pavel Nagymihály, ako projektant väčšiny líniových stavieb cukrovaru, vypracoval vo februári 1902 projekt nového technického riešenia transportu repy. Princíp spočíval v stavbe plavebného kanála z parcely 1870, kde by do nových bazénov vtekala voda zo studní a podzemným kanálom by dopravovala repu do betónových splavov v cukrovare. Pri opise technického riešenia niekoľkokrát priamo spomína aj „existujúcu“ úzkorozchodnú železnicu. Vagóny s repou boli ťahané koňmi a prevážali repu do splavov v cukrovare. Z tohto bazénu sa repa privezená cez deň, v noci plavila do hlavnej budovy na spracovanie. Plavebný kanál mal kopírovať trasu úzkorozchodnej železnice, pretože táto ležala na pozemkoch cukrovaru pozdĺž dnešnej ulice Terézie Vansovej.

Situácia projektovaného plavebného kanálu s vyznačenou úzkorozchodnou železnicou vypracovaná Ing. Pavlom Nagymihálom vo februári 1902. zbierka Miroslav Franko, upravil Tomáš Haviar

Nález Miroslava Franka obsahoval aj časť plánovej dokumentácie, konkrétne situačný plán, kde okrem trasy plavebného kanála je zakreslená aj trasa železnice. Nie je však zakreslená kompletne, chýba zaústenie v cukrovare. Zakreslil aj výhybňu pred parcelou 1870. Trať je v pláne ukončená slepou koľajou. Ak spojíme už spomínaný plán cukrovaru a nájdenú dokumentáciu, získame plán celej trasy prvej úzkorozchodnej železnice mimo areálu cukrovaru. Plavebný kanál sa nakoniec nepodarilo postaviť, železnica ostala zachovaná.

Inou otázkou je datovanie výstavby. Tu nám zatiaľ chýba akákoľvek zmienka v historických dokumentoch. Vieme, že v roku 1902 už bola trať používaná. Pre odpor mesta Trnavy, a zvyšujúcu sa intenzitu na ceste pred cukrovarom musela byť zrušená a nahradená novou tzv. spojovacou traťou danou do užívania v druhej polovici roku 1924. Cukrovar však z parcely 1870 v roku 1921 začal stavať trasu v smere na Biely Kostol, ktorú od roku 1923 aj používal. Neoficiálne určite už skôr. V období do sprevádzkovania tzv. spojovacej trate bol pravdepodobne používaný najstarší úsek pre odvoz repy privezenej železnicou z Bieleho Kostola. Podľa pamätníkov tu premávala aj parná lokomotíva.

Pohľad na cukrovarský dvor v roku 1899, krátko po požiari cukrovaru. Šípkou je označená manipulačná železnica na odvoz surovín do vápenky a kotolne. MV ŠA Bratislava

Ostáva teda vyriešiť otázku výstavby skúmanej časti. Cukrovar bol napojený na železnicu pomocou vlečky od roku 1876. Pôvodne bola určená pre animálnu prevádzku. Jej prestavba na parostrojnú bola vykonaná v roku 1900. Dňa 20. 10. 1899 starý cukrovar vyhorel a začalo sa s rozsiahlou prestavbou, dokončenou taktiež roku 1900. Podľa zachovaných fotografii cukrovaru tesne po vyhoretí je zrejmé, že v areáli bola úzkorozchodná železnica zásobujúca pôvodnú vápenku kameňom a kotolňu uhlím. Trať bola zokruhovaná. Splavy, ku ktorým neskôr privážala úzkorozchodná železnica repu ešte pravdepodobne neexistovali. Je teda možné vysloviť predpoklad, že úzkorozchodná železnica k parcele č. 1870 bola postavená počas rekonštrukcie cukrovaru, kedy sa zvýšila jeho produkčná kapacita.

Pohľad na areál pôvodného cukrovaru spred roku 1899. Šípkou je vyznačený priestor, kde neskôr vznikli splavy na repu dovážanú úzkorozchodnou železnicou z parcely číslo 1870. zbierka Tomáš Haviar

Verím, že sa podarí nájsť v budúcnosti ešte presnejší dokument k datovaniu stavby. Vďaka dokumentom, ktoré znovuobjavil Miroslav Franko sa podarilo upresniť niektoré biele miesta v histórii. Pátranie sa však nekončí a ďalšie pripravované štúdie pravdepodobne ešte viac objasnia dejiny nielen železnice, ale aj cukrovaru.

Zakreslenie trasy medzi cukrovarom a parcelou č. 1870 do súčasnej mapy.