Moja prvá smrteľná mimoriadnosť

Mojím primárnym plánom v minulý víkend bolo prejsť všetky zostávajúce trate k baltickému pobrežiu, t. j. na Hel, do Łeby a Mielna Koszalińskiego. Kúpený som mal Bilet podróżnika, ktorý za 104,- zlotých (cca 26 €) dovoľuje absolvovať jazdu všetkými rýchlikmi TLK v 1. triede od piatku 19:00 do pondelka 06:00. K tomu treba zarátať lístok na všetky osobné vlaky s výnimkou dopravcu Koleje Mazowieckie a Szybka Kolej Miejska v Trójmieście a Warszawe, keďže vlaky TLK do Mielna a na Hel, resp. do Łeby nedochádzajú, resp. dochádzajú v pre mňa nevýhodných časových polohách. Cena je skutočne ľudová, a síce 45 zlotých (cca 11 €), platnosť o hodinu dlhšia ako v prípade TLK (v piatky od 18:00). Výhodou je predĺženie platnosti lístkov v prípade predĺžených víkendov. Tu však veľký pozor, Veľký piatok a 24.12. je v katolíckom Poľsku normálnym pracovným dňom!

Čudák v stanici Gdańsk Oliwa © Róbert Žilka

V sobotu ráno som sa teda tradične na bicykli pobral na poznaňskú hl. stanicu, kde na mňa už čakal vlak TLK Bałtyk s odchodom 06:25 do konečnej stanice Gdynia Główna (príchod 10:38). Tam som mal mať prestup na vlak TLK Gwarek skutočne turistickej relácie Gdynia Gł. – Koszalin – Szczecinek – Poznań – Kluczbork - Katowice (odchod 10:43). Ďalší prestup mal byť na stanici Lębork, kde som mal mať hodinu a pol na návštevu mesta so zachovalými historickými mestskými hradbami. Do konečnej stanice Łeba som sa mal pobrať klasickým szynobusom Przewozov Regionalnych (odchod 12:57, príchod 13:41).

Na pláne bola taktiež spiatočná cesta s odškrtnutou predposlednou neprejdenou prímorskou trasou do Mielna Koszalińskiego (Regio odchod z Łeby 13:48 - príchod Lębork 14:32, TLK Rybak odchod 14:42 do Koszalina - príchodom 16:09, Regio Koszalin odchod 17:20 - Mielno príchod 17:35, Regio Mielno odchod 19:00 - Koszalin príchod 19:16, TLK Gryf Koszalin odchod 19:41 - Białogard príchod 19:57, TLK Bryza Białogard odchod 20:32 - Poznań príchod 00:24).

Lębork © Róbert Žilka

Iste sa pýtate, prečo píšem v minulom čase so slovíčkom “mal”? Prečo plán teda vôbec nevyšiel podľa predstáv? Obrovskou chybou sa ukázalo to, že som si v internete pozeral spojenia na aktuálny deň, teda ešte v júni. Toto v Poľsku nefunguje, keďže zmena GVD nastáva 6 krát ročne a spojenia do turistických destinácií jazdia prevažne len sezónovo. Preto už dávno (cca rok 2007) zrušili niečo ako sieťový CP. Pozor si taktiež treba dávať na prípoje. Ak je na prestup menej než 10 minút, prípoj nie je zaručený. Toto šialené pravidlo funguje aj v prípade vlakov toho istého dopravcu. Opačným paradoxom je predpis, podľa ktorého vlaková čata zo stanice odchádzajúceho vlaku musí stáť v otvorených dverách vozňa dovtedy, kým posledný vozeň súpravy neopustí nástupište, kontrolujúc, či niekto ešte nedobieha na vlak.

TLK Bałtyk šiel celú svoju trasu načas, no na moje zdivenie pri “námatkovej” kontrole cestovného poriadku cez aplikáciu Bilkom sa ukázalo, že v Gdyni prípoj do Lęborka a Łeby vôbec nie je! Hútal som, aký alternatívny plán by som vymyslel. Našťastie (ale len moje) sa ukázalo, že vlak TLK Wydmy (po poľsky duny, keďže v Łebe sa nachádzajú pohyblivé piesočnaté duny v Słowińskom národnom parku) z Raciborza do Łeby má meškanie 135 minút. Nikdy som nebol prívržencom mobilných aplikácií v telefónoch, ale tentoraz som vďaka nim hravo našiel alternatívne riešenie.

Bezplatná aplikácia Infopasażer ukazuje v reálnom čase polohu všetkých vlakov osobnej dopravy s pravidelnými časmi a aktuálnym meškaním. Vyhľadávanie funguje tak, že treba vyhľadať žel. stanicu (uzlová) a zvoliť odchod/príchod. Výsledkom bolo, že zmeškaný TLK z Raciborza (neďaleko hraničného prechodu Chałupki) do Łeby šiel cca 8 minút za nami po tej istej trase. Škodoradosť nikdy neumiera, a tak som sa rozhodol predčasne prestúpiť v Gdańsku na tento vlak, čím odpadol jeden prestup. Súprava so 14 vozňami prišla s hrmotom do stanice Gdańsk (naďalej v rekonštrukcii), sadol som si do obstarožného vozňa 1. triedy.

V Gdyni sa prvých 8 vozňov odvesilo, druhá časť pokračovala po len pred 3 týždňami zmodernizovanej trati na polostrov Hel (trať zrekonštruovaná, stanice a nástupištia čiastočne, cestujúci vystupujú na niektorých staniciach do staveniska). Našich 8 vozňov si muselo kvôli nezmyselnému obehu počkať cca 25 minút na druhý el. rušeň tej istej série EP07, aby v stanici Lębork nasledoval ďalší preprah na 2 rušne nezávislej trakcie SM42 v Poľsku prezývané łajka. 

SM42-058 a SM42-700 po preprahu v stanici Lębork © Róbert Žilka

32 km dlhá nezelektrifikovaná trasa do Łeby je doslova posiata nechránenými železničnými priecestiami s max. rýchlosťou 10 km/h. To, čo sa dialo na nich je na zamyslenie. Vodiči prechádzali pred 400-tonovou súpravou snáď aj na vzdialenosť 10 m. Asi by som nechcel byť v Poľsku rušňovodičom. Treba si snáď so sebou nosiť vajíčka/paradajky/plnenú papriku (výber podľa individuálnych preferencií) a obhádzať nimi tie nevychované tvory s krížikmi pod spätnými zrkadlami. Trať je pomerne bohatá na strmé stúpania (sklonovníky v Poľsku však nehľadajte), odhadom aj okolo 20 promile, čo bolo na rýchlosti aj cítiť. Príkladom môže byť čas jazdy bez zastavenia vlakmi TLK 52 minút vs. szynobusmi Regio s časom 44 minút a 6 zastávkami. Staručké (ale vzorne udržiavané) posunovacie rušne sa horko-ťažko za priecestiami rozbiehalo na 40-50 km/h.

Pred jedným z priecestí na šírej trati © Róbert Žilka

Vrátim sa ešte okľukou k už skôr vzniknutému meškaniu vlaku. Pred stanicou Myszków údajne demoralizovaná mládež položila na trať niekoľko pneumatík, čo pri náraze súpravy poškodilo vzduchojemy na rušni, a tak si cestujúci museli takmer 2 a pol hodiny počkať na ďalší. Pripomínam, že nehoda sa stala krátko po polnoci a vo vlaku cestovali prevažne mladí a rodini s deťmi cestujúci k moru.

Čo čert nechcel, za stanicou Garczegorze zhruba v tretine trasy už na pomery tejto lokálnej trate rozbehnutá súprava prechádzala nechráneným železničným priecestím bez bodového obmedzenia rýchlosti v miernom pravotočivom oblúku. Nanešťastie som sa práve nepozeral z okna, súprava začala intenzívne brzdiť. Dievča, čo sa pozeralo z okna zakričalo, že nám vpadlo do cesty auto. Z 5. vozňa toho veľa vidieť nebolo, tak som si priblížil situáciu za priecestím aparátom a naozaj! Auto zakliesnené pod rušňom, nárazníkom rušňa zošrotovaná ľavá predná časť vozidla. Vodič musel byť rozdrvený nárazom! Hoci vlak šiel v miernom stúpaní len cca 50 km/h, starší VW Passat kombi bol tlačený vlakom ešte dobrých 100 m.

Miesto tragickej nehody © Róbert Žilka

Z vlaku vyskočili dvaja chlapi bežiac vodičovi na pomoc, vlakvedúci reval, nech nikto nevystupuje. Niektorí nepočúvli, šiel som aj ja. Nemal som žalúdok fotiť tragédiu z blízka, z úrovne 2. vozňa súpravy som zachytil dymiace auto a zhrozených rušňovodičov (SM 42 nemá viacčlenné riadenie). Priecestie bolo pomerne prehľadné, pred používanou koľajou bola ešte ďalšia nepoužívaná (rozobraná) staničná, čo by dalo šance na zastavenie auta. Ľudia však tvrdili, že vodič najskôr pred priecestím trochu pribrzdil, ale potom opäť zrýchlil s cieľom to ešte stihnúť, čo ho však stálo život.

Privolaná sanitka prišla do 10 minút, nasledovali ju hasiči, posledná prišla okresná polícia z neďalekého Lęborka. Záchranári sa pokúšali vodiča ešte oživiť, avšak bezvýsledne. Lekár konštatoval smrteľné zranenia. Pripomínam, kabína bola rozdrvená pravým nárazníkom rušňa. Poškriabaný nárazník rušňa bol jediným poškodením súpravy, takže tá bola aj naďalej plne prevádzkyschopná. Paradoxom na celej situácii bolo, že na priecestí, kde k nehode došlo, prechádza podľa miestnych zhruba 1 auto za 10 minút. 300 m za stanicou je ďalšie kríženie s hlavným cestným ťahom k moru, kde sú takisto len značky STOP, vlak spomaľuje na 10 km/h.

Miesto tragickej nehody © Róbert Žilka

Miesto nehody zabezpečila polícia. Ostávala otázka, čo s cestujúcimi, ktorých bolo okolo 200-250. Sprievodkyňa informovala všetkých, že treba rátať so zdržaním cca 2-4 hodiny. Na miesto nehody totiž musel ešte prísť súdny znalec (po poľsky prokurator). PKP Intercity sa ukázal byť pružným dopravcom a vyšiel v ústrety cestujúcim zabezpečením bezplatnej NAD. Väčšia časť cestujúcich docestovala do cieľa individuálne, keďže neďaleko stanice bola aj autobusová zastávka so spojmi do Łeby. Medzitým prišla na miesto televízia, urobila dokumentáciu a potom na internete zavesili správu, že “vlak relácie Lębork - Łeba mal nehodu, vodič auta nežije”. Na miesto nehody zakrátko prišla aj príbuzná obete. Ten pohľad plačúcej ženy bol srdcervúci a nikomu ho neprajem.

Dosť čo súprava z Raciborza mala jednu nehodu v Sliezsku, pre druhú nakoniec do svojho cieľa vôbec nedošla. Po cestujúcich, čo si počkali takmer hodinu, prišli 2 náhradné autobusy. Na počudovanie sa všetci aj s rezervou zmestili do prvého z nich. Druhý autobus sa tak otočil a vrátil späť naprázdno. Čo som si počal so svojím plánom ja? Chcel som počkať, kým odpracú auto z trate, nech už tu nie som zbytočne a dokončím aspoň celú jednu trať. No súdny znalec neprichádzal, slnko začalo poriadne piecť, ešteže fúkal vietor. Tak som predsa len (aj keď s nechuťou) nasadol do NAD zn. Setra do Łeby, ktorý sa po rozbehu z križovatky cca 200 metrov za stanicou pokazil!!! Vodič skúšal zhruba 40 minút znovu nakopnúť motor. Cestujúci začali v prehrievajúcom sa autobuse bez klimatizácie hundrať (pripomínam najmä rodiny s malými deťmi) na neschopnosť vodiča. A funkčný druhý autobus s klimatizáciou bol nenávratne preč. Tento deň bol asi božím trestom pre cestujúcich.

Moja trpezlivosť sa vyčerpala, opustil som ostentatívne autobus a vydal späť do vlaku, v ktorom bola už len vlaková čata. Medzitým prišla súdna znalkyňa, spísali s účastníkmi (živími) protokol o nehode, zmerali vzdialenosti, vykonali dokumentáciu, označili číslami dôkazový materiál, upozornil som ich ešte na tabuľku s EČV po druhej strane súpravy, ktorú som si najskôr odfotil ja. Nedotkol som sa jej. Hasiči pre prípadné ďalšie komplikácie nechali jednu svoju jednotku pri súprave. Potom prišiel ešte pohrebný voz. Tu to už bolo skutočne trpké a na ďalšie fotky som už vôbec nemal chuť.

Čakanie na ďalší dej som si krátil debatou o železnici u nás a v Poľsku so sympatickou sprievodkyňou v tesne preddôchodkovom veku. Na počudovanie sa oproti plánu pokračovania jazdy do Łeby súprava po vyše 3 hodinách státia vybrala rušňami vzad do Lęborka. Veľmi zaujímavá situácia bola na priecestiach. Vlakvedúci vysielačkou z “prvého” vozňa diktoval rušňovodičom na koľko vozňov sme vzdialení od priecestia. Pred každým priecestím súprava zastavila, mladý vlakvedúci vo výstražnej veste cestnú dopravu zastavoval so zručnosťou dopravného policajta. Prezradil mi, že za 5 rokov služby už mal 11 takýchto situácií. Ľudia pri trati s otvorenými ústami pozerali na vlak idúci “spätným chodom”, deti hrajúce sa pri trati kričali: “Zajebali pociąg! Zajebali pociąg!”.

Riadenie cestnej dopravy vlakvedúcim © Róbert Žilka

Do stanice Lębork sme prišli okolo 16:10, tak som si pozrel mesto, keďže podľa informácií vlakvedúceho auto ešte z priecestia nebolo odpratané (hasiči s potrebnou technikou boli na inom výjazde). O 18:20 som mal ísť vlakom TLK do Białogardu a tam prestúpiť na iný TLK do Poznaňa. Plány zamiešal pol dňa uväznený szynobus (trať je jednokoľajná, s jednou výhybňou) prichádzajúci z mojej cieľovej Łeby, ktorý ešte robil posledný obeh k moru a späť až do Gdyne, kde som mal hodinu a pol na návštevu mesta. Toto som si nemohol nechať ujsť, tak som predsa aspoň polovicu (1 trať) svojho sobotňajšieho plánu zrealizoval, čo však bolo vykúpené pomerne neskorým príchodom do Poznaňa o 02:44.

„Szynobus“ SA103-011 v stanici Łeba © Róbert Žilka

V TLK Rozewie relácie Hel - Gdynia – Bydgoszcz – Poznań – Wrocław - Jelenia Góra som sám v kupé 1. triedy vozňa na úrovni našich starých Áčiek na širokých mäkkých sedadlách takmer celú cestu prespal, aby som na v nedeľu novučičkou súpravou TLK Mieszko (medzi iným s hermeticky uzavretými mechmi medzi vozňami, dotykovo ovládanými displejmi s teplotou, osvetlením a reproduktormi a elektricky ovládanými sedadlami) odviezol tou istou trasou do Gdynie a potom ďalej na polostrov Hel. To sa aj podarilo a prežili to tentokrát všetci.

Prenajatá 754.025 v čele EIC „Jantar“ Hel - Warszawa © Róbert Žilka

P.S.: Nie je náhodou teraz ten čas, kedy okuliarniky z Českej republiky zavítali po raz prvý k Baltickému moru? 754.025 odvádza svoju službu na prémiovom EIC Jantar v traťovom úseku Gdynia-Hel a späť.

Úvodná snímka: Návrat z miesta nehody © Róbert Žilka