Wales (1)

Bez súbežnej angličtiny dvojjazyčne uvádzanej sa nepohnete nikam. Tým mienim jazykovo aj miestopisne. Jazyk siahajúci pred Stonehenge sa nepodobá akosi ničomu. V každom prípade je Cymru (t.j. vyššie spomínaný Wales) pôsobivá, jemne hornatá krajina v ktorej si príde na svoje aj našinec. Množstvo spolkov, prevádzkujúcich železnice rôznych rozchodov, sklonov a múzeá rozhodne poteší. Mnohé miestne trate, obsluhované momentálne Arriva Trains Wales, sú sami o sebe nesmierne "scenic". Do Liverpoolu sme opäť nepredpisovo prileteli, nemenovanou a neobľúbenou spoločnosťou, zato priamo z Bratislavy.

Na letisko John Lenon Airport. Miestnym autobusom na stanicu Liverpool South Parkway. Ďalej už predpisovo vlakom na Liverpool Lime Street . Túto koncovú stanicu môžete poznať zo starého obrázku otvorenia trate Liverpool - Manchester, hlavne jej zhlavie takmer v tuneloch. Než ma prišiel zrušiť usmievavý zamestnanec Network Rail z konca perónu súc ďaleko za núdzovopapierovým označením budúcej hranice pre verejnosť, stíham urobiť niekoľko snímok zhlavia a príjemne hustej dopravy v tuneloch.

Liverpool Lime Street Station © Tomáš Votava

Ďalej vyrážame do podzemia stanice na nástupište Merseyrail, odkiaľ ide aj náš spoj do Chester, kde prvú noc bývame. Kupujeme Explore North and Mid Wales Pass. Platí 8 dni na autobusy a v tomto období 4 dni na vlaky. A poskytuje zľavy na miestne atrakcie, vrátane malých vlakov. Dnes sa tu koná významný dostih, po ňom kontinuálne bežia MS vo fotbale a tak vyrážame do ulíc študovať miestne obyčaje. Vzhľadom k vyššieuvedeným dôvodom je mesto plné dám v róbach a pánov v oblekoch, pričom všetci viac či menej na šrot, miestami už ani dekór moc neudržiavajúc. Inak je Chester príjemné mestečko. Nasledujúci deň aj s našimi značne hmotitými kuframi vyrážame vlakom do Llandudno k miestnej pozemnej lanovke. Na stanici fotím vlak s dieselovou lokomotívou, čo znamená zvláštny, nostalgický, teda heritage, lokomotívu inak nestretnete, ak nemáte šťastie vidieť nákladnú vozbu.

Chester, už historická súprava © Tomáš Votava

Trať sa drží skoro neustále pobrežia, pri tesnom priblížení za protipríbojovým múrikom. Llandudno- Great Orme Tramway má dva úseky s prestupom a strojovňou uprostred, dolný prudší je vedený po uliciach a má vskutku električkový charakter. Je to zrejme jediná funiculare, ktorá sa dokázala zraziť akosi sama so sebou. A to dva razy. Miestny systém musí používať kvôli uliciam a priecestiam normálne železničné okolky a teda aj výmeny s pohyblivými jazykmi. Bez znalosti podrobností by som tu videl jedinú možnosť poslať pri chybe vozidlá proti sebe, čo sa na Hrebienku (a všade inde) pri vonkajšom dvojokolkovom kolese naozaj takmer nedá. V každom prípade je to zaujímavá jazda, hlavne v dolnom uličnom úseku, s dostatkom rôzne prudkých zákrut a stúpaní. V našom peknom počasí sú vozidlá slušne vyťažené.

Llandudno - Great Orme Tramway, výhybňa dolného úseku © Tomáš Votava

Ťahať kufre medzi stanicou a lanovkou je trochu na kondíciu, ale britský rail systém úschovne príliš nerieši a tak poteší aspoň možnosť nechať ich v pokladni lanovky. Po príjemnom zvezení pokračujeme ďalej aj s kuframi vlakom. Onedlho možno okolo stanice Llandudno Junction vidieť pôsobivý hrad Conwy so siluetou doplnenou o oceľový uzavretý most. Je to pôvodná konštrukcia od Stephensona, takže sa tam architektonicky proste musí hodiť. V Betws-Y-Coed sa nachádza Conwy Railway Museum aj s patričnými záhradnými traťami. Tak tu sme neboli, dokumentácia pochádza spoza okna vlaku. Vlak nás cez Gwydyr Forest Park dopraví do Blaneau Ffestiniog. Je to jedna z oblastí veľkoťažby bridlice, svojho času (a často doposiaľ) hlavnej strešnej krytiny v Anglicku. Prestupuje sa tu na Ffestiniog Railway, uvádzanej ako najstaršia železničná spoločnosť na svete s rokom založenia 1832.

Coed Glan-yr-Afon, F&WHR © Tomáš Votava

Toho času po spojení Ffestiniog & Weslh Highland Railway F&WHR. Pôvodne táto 21 km železnica používala kone pre ťahanie vozíkov hore a späť sa jazdilo samospádom čo sa ešte sporadicky pri výročiach predvádza. Neskôr boli zadovážené dnes používané obojsmerné Fairlie lokomotívy na rozchode 597mm, ktoré zvládajú ťahať efektne dlhé súpravy. Vozový park sa hromadne deklaruje ako tretia trieda, ale aj prvej tu jesto. Na miestnom rozchode netreba očakávať príliš rozsiahle interiéry a ani niesu. Všetko má rozmer tak pre detičky, napriek tomu sa v III. class tvrdošijne hlása usporiadanie sedadiel 2+1.

Blaneau Ffestiniog, jemne vyšší cestujúci na dolnom schodíku vozňa F&WHR
© Tomáš Votava

Aj naše dva veľké kufre treba do vlaku niekam odborne "umiestniť". Trať má okolo stanice Dduallt jedinú sľučku z roku 1975 pomocou ktorej sa obchádza vodná nádrž Tanygrisiau. Teleso je vedené veľmi často medzi múrikmi oddeľujúcimi ho od pozemkov okolo. Nebránia vo výhľade, ale sú značne blízko od okna a jazdíme serióznymi 35 km/h. V Minffordd prebieha križovanie- opäť treba dávať pozor pri vykláňaní, súprava je vedľa nás zhruba na 50 cm. Onedlho míňame depo pri plytkej zátoke Glaslyn a po kilometrovej hrádzi nasleduje Porthmadog Harbour Station, konečná. Stanica je spoločná pre železnicu Ffestiniog aj pre Welsh Highland po spojení oboch železníc.

Porthmadog Harbour Station, pohľad od Boston Lodge, F&WHR © Tomáš Votava

Pre dnes cestovania stačí a chce to už len prechádzku s kuframi do hotela naprieč Portmadog-om. Nasledujúci deň sa opäť začína pomocou Standard English Breakfast, teda vajíčko, fazuľa, párok, pečená slanina, rajčina, hríby. Ctíme tradíciu. Nie, že by sa nedalo objednať iné, ale toto je dobré, škoda planých experimentov. Vyrážame veľmi britským poschodovým autobusom s prestupom v Caernafon do Llaberis. Treba podotknúť, že pilotov fy. Arriva Buses obmedzenia rýchlosti nechávajú chladnými a to aj v prípade, že by značky boli v míľach za hodinu. Asi sa tým vyrovnáva vykecávanie pri predaji lístkov. Pristávame pri nástupišti Llanberis Lake Railway, 4km železnice 597 mm rozchodu okolo jazera Llyn Padarn. Pôvodne končila ďalej od cesty v Gilfach Ddu, slúžila tiež na odvoz bridlice a pred zrušením r. 1961 mala rozchod 1219 mm.

Lanberis Lake Railway, konečná v Lanberis © Tomáš Votava

Celá spiatočná jazda trvá približne hodinu a vedie skoro neustále pri brehu jazera. Železnica vlastní štyri stroje vzorného stavu, rýchlosti tu dosahované sú veľmi bezpečné, jazda kľudná až relaxatívna. Po jej absolvovaní sa presúvame cez cestu do stanice Snowdon Mountain Railway a vyzdvihujeme si objednané lístky na parnú trakciu, záujem je totiž značný. Sme na jedinej britskej ozubnicovej železnici na najvyšší vrch v Anglicku ak vynecháme Škótsko a to ctihodných 1080 m vysoký, preto v miestnom souvenirshope majú tričká typu „Zdolal som Snowdon“ a „Bližšie ku hviezdam“. 7,6km trať má 800mm rozchod, dvojitú ozubnicu Abt väčšinou v ochrannom žliabku, hodnotu sklonu som vypátral 1:5,5 a na trati sú tri výhybne.

Stanica Lanberis, Snowdon Mountain Railway © Tomáš Votava

Uvádzajú sa štyri parné lokomotívy v prevádzke (SLM Winthertur), tri v rekonštrukcii a štyri dieselové (Hunslet). Lokomotíva pred sebou sunie vozeň s oknami väčšinou neotvoriteľnými. Železnica celkovo nemá inde používané otvorené vozne, zrejme pre drsné „vysokohorské“ podmienky. Hlavne v prudkých úsekoch pri plnom zábere lokomotívy je jazda kolísavá až nekľudná, každý záber piestu je pekne cítiť. Pomerne rýchlo trať opustí zeleň v údolí a šplhá sa po trávnato-kamenistých lúkach k vrcholu. 950 m výšku zdolávame za 45 minút. V spodnej tretine sa koná rozháňanie ovečiek, ktoré majú trať za výhodnú skratku a nutnosť utiecť pred pomalým vlakom moc nechápu. Na vrchole je k dispozícii reštaurácia, panoramatický rozhľad, čajky a turisti.

Konečná (t.j. Summit) Snowdon, vľavo diesel Hunslet, vpravo parná SLM © Tomáš Votava

Máme tu približne 30 minút na vyhliadku a svoj spoj treba stihnúť, do iného sa asi nedostanete. Dolu zjazdujeme o niečo menšou rýchlosťou s tromi križovaniami a šťastlivo dorážame ponad jediný miestny viadukt do Llanberis. Naspäť ideme rovnakou trasou s menšou prestávkou v Caernafon a na dnes stačí. Ďalší deň cestujeme opäť do Caernafon, tentokrát však už predpisovo vyššiespomínanou Welsh Highland Railway. Trať má 40 km a rozchod 597 mm ako v celej F&WHR. Stanica Porthmadog Harbour je spoločná pre obe železnice. Okrem krásnej krajiny sú najväčšou atrakciou tejto železnice Garratove lokomotívy z južnej Afriky. Tieto, na svoj rozchod mohutné 67 tonové stroje vzbudzujú rešpekt a ťah v stúpaniach pôsobí značne isto.

Garrat No.143, Porthmadog Harbour Station, F&WHR © Tomáš Votava

Vlaky majú 10 dosť obsadených vozňov a treba ich dostať cez vrchol stúpania v 197m neďaleko Rhyd Ddu, kde sa križuje s protispojom. Taktiež o zákruty našťastie nie je núdza, možnosť nasnímať si lokomotívu svojho vlaku tu je často. Vlak má na jednu prvú triedu, kuchynský vozeň aj polootvorený vozeň, čiže naše miesto. Dokonca tu operuje aj bufetový vozík a to je pri šírke vozňov, uličiek a kľukatosti trate naozaj zaslúžený bočný príjem. Keby som zostručňoval, okrem celej trate by som na pozeranie vyzdvihol tunely Aberglaslyn a jazero Cwellyn. V Dinas, pôvodnej konečnej traktorový nakladač doplní uhlie Garratovi č.143 a zvyšok trate je vedený po bývalom traťovom telese súbežne s cyklotrasou. Taktiež konečná Caernafon je fotogenické mestečko s neprehliadnuteľným hradom. Eventuálne doterajšia konečná, spomína sa snaha predĺžiť trať po Bangor, čím by F&WHR napojila všetky koncové body na bežnú železničnú sieť. Normálnerozchodná trať tam ostane kedysi viedla. Späť nejdeme týmto vlakom, nechávame si čas na prehliaddku mesta a berieme druhú súpravu o štyri hodiny neskôr.

Garrat č.87 vchádza do Caernafon © Tomáš Votava

Večer, po absolvovaní oboch smerov, ideme z Porthmadog na večeru do Criccieth, vedľajšej obce na trati do Pwlhelli. Žiaľ, len linkovým busom, tento úsek Cambrian line je vo výluke kvôli renovácii dreveného mostu pri Penrhyndeudraeth. Tu je vhodná chvíľa pre jazykové okienko- na večeru sme šli do „Kriket, plís“ aj preto, že lístok do „Pwlhelli“ si nedokážeme kúpiť, teda vysloviť. Ak si však chcete šplhnúť u barmana, vyslovte pivo „Celtica“ nie britsky „Seltika“, ale po našom- „Keltika“. Pochvala vás neminie. A popolník welšsky je zrejme „Blwch llwch“. Záverom tejto časti musím spomenúť ešte doobeda navštívené Welsh Highland Heritage Railway museum v priestoroch bývalého depa a stanice WHR. Nachádza sa neďaleko normálnerozchodnej stanice Porthmadog V areáli je cca 1,2 km trate, ktorou sa odveziete na koniec a späť do stredu , kde sa nachádzajú haly s expozíciou.

Welsh Highland Heritage Railway Museum, Porthmadog © Tomáš Votava

Koľajisko je napojené na konci pozemku na trať WHR momentálne vedúcu do Porthmadog Harbour. Táto trať sa neďaleko servisnej brány do areálu križuje s klasickou traťou, kríženie 1435/597 mm sa tak často nevidí. Podľa povesti WHHR múzeum nemalo až tak dobré vzťahy s pôvodnou F&WHR, obe ustanovizne napriek prepojenému koľajisku nemajú žiadne spoločné aktivity. Keď si odmyslím skoro povinnú súbežnú 184mm železničku, ťažisko expozície je v halách. Možno vidieť množstvo fotografií, náradia, artefaktov, pôvodný vozík pre koníka ťahača, peknú flotilu lokomotív rôznej zachovalosti a napodiv aj tri lokomotívy Faur, za ktorými inak netreba jazdiť až do GB. A vyzdvihnem aj neuveriteľne dobre literatúrou zásobené informačné centrum, kde sme si pri svojej návšteve opäť nechali kufre, opúšťajúc touto návštevou Porthmadog.

Vzhľadom na tesný „cestovný poriadok“ vlaku v múzeu sa od expozície ku vstupu nechávame odviezť záhradnou železnicou skôr, než by bol odchod regulárneho vláčiku a ideme jazdiť do ďalšej časti.