Dráhu fotografovati a filmovati pouze úředně!

Niektoré podrobnosti sa dozvedáme vďaka písomnej otázke, ktorá bola vznesená na československé Ministerstvo železníc v roku 1922 - či ešte stále platí svojho času uverejnený zákaz fotografovania železničných objektov a zariadení. Ministerstvo železníc pri tejto príležitosti novým výnosom 6700 z 2.5.1922 oznámilo všetkým riaditeľstvám štátnych železníc (RŠŽ) zhruba nasledovné:

Na železniciach bolo fotografovanie vo vojnovom čase zakázané na rozkaz bývalého dozorného vojnového úradu (okrem iného zvláštnymi výnosmi Ministerstva železníc 19464 z 1.8.1915 a 33128 z 20.8.1916). Tieto výnosy sa po skončení vojny stali neplatnými v dôsledku nariadenia MNO č. 44 082/21, ktorým došlo k úplnej demobilizácii všetkej československej brannej moci. Zákaz fotografovania počas vojenských cvičení, dôležitých ciest generálneho štábu alebo iných významných inštruktážnych jázd, nariadený v roku 1913, zostal naďalej v platnosti.

Čo sa týka mierových pomerov, priamy generálny zákaz fotografovania na železniciach vydaný nebol. V tejto súvislosti sa poukazuje na ustanovenia paragrafov Štatútu pre štátnu železničnú správu (vyhláška Ministerstva obchodu a železníc z 19.1.1896), ktorými boli riaditeľstvá poverené zabezpečením železnično-policajnej služby v duchu predpisov Železničného prevádzkového poriadku, cisárske nariadenie z 16.10.1851. S pripomienkou, že vydávať príslušné povolenia na fotografovanie resp. filmovanie zo železničných pozemkov spadá výhradne do kompetencie riaditeľstiev. V záujme bezpečnosti fotografujúcich a filmujúcich osôb, ako aj z hľadiska bezpečnosti dopravy zvlášť, hlavne však so zreteľom na záujmy vojenské, má byť toto povolenie vydávané iba výnimočne, a to len do tej miery, aby neboli prezrádzané dôležité železničné stavby a železničné zariadenia. V pochybných prípadoch je potrebné vyžiadať si schválenie príslušným železničným traťovým veliteľstvom.

Dodáva sa však, že "čeliť fotografovaniu (filmovaniu) z pozemkov mimoželezničných ovšem nie je v moci železničnej správy. I keď aj tu je na zabránenie vyzvedačstvu naprosto nutné, aby bola podobným podozrivým prípadom venovaná patričná pozornosť zo strany železničných orgánov a také prípady aby boli okamžite hlásené nadriadenému úradu, četníctvu, resp. politickým orgánom na ďalšie konanie."

V novom výnose ministerstvo píše tiež: "Nariaďujem prednostom všetkých služobní, aby pri každom školení podriadeného personálu vždy znova poučovali, že cudzie osoby, či už civilné alebo vojenské, sa nesmú zdržiavať na železničných pozemkoch (§ 96 žel. prev. poriadku), tým menej kresliť, fotografovať alebo filmovať. Osoby, ktoré sa nemôžu preukázať vierohodným spôsobom, že majú povolenie zdržiavať sa a vykonávať nejakú činnosť na železničnom pozemku, treba zistiť a ak sa prípad zdá povážlivý, začať protokolárne vyšetrovanie. Zásadou nech je, aby pri podobných príležitostiach intervenoval sám prednosta služobne.

Technické a iné dáta umožňujú v mnohých smeroch posúdiť vojenskú výkonnosť určitej trate a môžu poškodiť ako vojenské, tak aj štátne záujmy. Poučte preto staničný a obzvlášť cestovný personál, aby štatistické dáta a údaje týkajúce sa vnútornej železničnej agendy neprichádzali verejne na pretras a na také otázky odpovedali len po zrelej úvahe. Na osoby javiace nápadný záujem o určité železničné zariadenia (kreslením, fotografovaním, otázkami atď.) nech zamestnanci upozornia svojich nadriadených."

V roku 1923 bolo iným výnosom ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (9.7.1923) povolené viacerým osobám filmovať krajinné krásy na Slovensku. Keďže filmovať vojenské objekty alebo tie, ktorých filmovanie si vojenská správa neželá, bolo týmto výnosom zakázané, požiadal hlavný slúžny okresného úradu Brezno, aby mu posádkové veliteľstvo v Banskej Bystrici oznámilo, či v breznianskom okrese prichádzajú do úvahy takéto objekty, aby o nich mohli byť vyrozumení četníci v okrese.

Veliteľstvo dalo obratom vedieť, že v oblasti Brezna im nie sú známe žiadne dôležité vojenské objekty. Mohlo by sa snáď jednať o železničné objekty (mosty atď.). Železničný traťový veliteľ sa vyjadril, že v tomto prípade sa jedná o objekty železničné a tak záležitosť postupuje v zmysle výnosu č. 6700 na vybavenie RŠŽ. Z vojenského hľadiska sa neodporúčalo dať povolenie na filmovanie železnice a železničných objektov (mosta, tunely atď.), nakoľko tieto by v prípade mobilizácie boli vojensky strážené.

Pred rokom 1918 bolo fotenie veľkou udalosťou a železnica na pohľadniciach vítaným námetom, takže na nich častokrát vidíme personál stanice vrátane prednostu - ktorý mal správne neskôr dbať na zákaz fotografovania - alebo aj koľajisko stanice - na čo boli úrady neskôr tiež obzvlášť citlivé. (Prešov, 1899, zdroj: profila.hu)

Prešlo niekoľko rokov a 11.9.1930 Ministerstvo železníc výnosom č. 27029 pripomína všetkým riaditeľstvám štátnych železníc, aby sa aj naďalej riadili starším výnosom Ministerstva železníc č. 6700 z 2.5.1922. Ministerstvo osobitne upozornilo na ustanovenie druhého odstavca, pojednávajúceho o ochrane vojenských záujmov, podľa ktorého nesmie byť vydané povolenie na fotografovanie (filmovanie) tých železničných objektov a zariadení, ktoré sú po stránke vojenskej dôležité; medzi ne patria aj objekty, ktoré sú predmetom vojenského stráženia. Pri vydanom povolení je nutné, aby fotografujúce osoby boli patrične strážené, prípadne, ak je to potrebné, aby boli osobitným železničným orgánom doprevádzané, a to z hľadiska nielen osobnej bezpečnosti, ale aj po stránke dozoru.

Dôvodom na pripomenutie otázok fotografovania bol snáď aj prípad zo 16. júla 1930. V tento deň sa v dopravnom úrade Ústí nad Labem hlásili u výpravcu dvaja muži od filmovej spoločnosti Elektra-Film. Preukázali sa povolením, ktoré predložili prednostovi stanice a oznámili, že chcú filmovať prácu posunu v niektorej časti zriaďovacej stanice. Prednosta stanice im kvôli ich osobnej bezpečnosti pridelil jedného zamestnanca železnice, ktorý potom vypovedal, že muži filmovali rušne vo výhrevenskom obvode, nakladanie uhlia na rušeň, rušeň prechádzajúci z výhrevenského obvodu na zriaďovaciu stanicu – všetko veľmi rýchlo - načo obaja muži náhlivo odišli do mesta.

Miestny traťmajster, ktorý na svojej obchôdzke filmárov stretol a pýtal sa ich na povolenie, vypovedal, že sa mu preukázali bielou legitimáciou, znejúcou na dvoch pánov bez uvedenia konkrétnych mien a s okrúhlou pečiatkou riaditeľstva štátnych dráh Praha sever. Povolenie malo značku L č. 067, režisér Elektra-Film, z 28.5.1929 – R.č. 2343/II/29. Riaditeľstvo štátnych dráh Praha sever neskôr na dotaz oznámilo Ministerstvu národnej obrany, že uvedené spisové číslo prináleží spisu, ktorý pojednáva o náhrade škody za úraz. Jeden z filmárov, ktorí boli vo veku asi 30 až 34 rokov, mal čierne oči, čierne vlasy, bez fúzov a opálenú tvár. Železničný traťový veliteľ veliteľstva Bratislava varoval, že z tohto prípadu je zrejmé, že bude potrebné vhodným spôsobom znova poučiť všetky pridelené služobne a traťový personál, aby sa do budúcna predišlo podobným neprístojnostiam. Pre prípad, keby sa páchatelia pokúsili aj v iných obvodoch o podobný čin, treba poučiť železničný personál a vyzvať ho na spoluprácu na zistení podvodníkov.

Ďalším výnosom č. 10981 z 2.4.1931 dáva Ministerstvo železníc na vedomie všetkým RŠŽ, aby sa pri vydávaní povolení na fotografovanie (filmovanie) riadili vyššie uvedenými výnosmi č. 6700/22 a 27029/30. Toto povolenie môže byť vydané iba vtedy, ak sa žiadateľ zaviaže nahradiť ČSD všetky škody spôsobené jeho ľuďmi na majetku železnice, uhradiť železnici všetky výdavky, ktoré by jej v dôsledku vydaného povolenia mohli vzniknúť a vzdá sa všetkých nárokov pri úraze alebo usmrtení osôb. Žiadateľovi nech je okrem toho uložená povinnosť, aby jeho ľudia dbali na dodržiavanie všetkých pokynov od zodpovedných pracovníkov ČSD a aby nijakým spôsobom nerušili železničnú prevádzku a služobné úkony zamestnancov železníc. Vstup na rušeň môže byť podľa ust. čl. 102 dopravného predpisu XIX povolený najviac dvom filmujúcim osobám. Na dodržanie uvedených záväzkov má byť od žiadateľa požadovaná primeraná kaucia, prípadne záručný list.

Začiatkom roku 1931 na Ministerstve železníc žiadal Karel Pečený a vydavateľstvo Filmového týdenníku Praha o vydanie generálneho povolenia na filmovanie v priestoroch ČSD vo veci výroby filmov pod značkou Elektra Journal . Vydanie takéhoto povolenia mu prirodzene Ministerstvo železníc odmietlo s odôvodnením, že toto spadá do právomoci príslušného riaditeľstva štátnych dráh a podotkli, že povolenie je možné vydať len na dobu časovo obmedzenú, tj. prípad od prípadu. Bude teda potrebné, aby si na filmovanie zo železničných pozemkov vyžiadali vždy povolenie u tých riaditeľstiev štátnych dráh, v ktorých obvode filmovanie zamýšľajú.

Výnosom č. 17496 z 8.6.1933 Ministerstvo železníc všetkým riaditeľstvám štátnych dráh ukladá, aby si pred vydaním povolenia na filmovanie na pozemkoch ČSD vyžiadali libreto (pozn. scénický námet, textová predloha) a scenár filmu. Treba totiž preveriť, či film - nech je akéhokoľvek druhu - nie je spôsobilý vzbudiť v divákoch-laikoch nesprávny a nepriaznivý názor na chod železničnej prevádzky a bezpečnosť cestovania po železnici, alebo či sa nepriaznivo nedotýka povesti verejných dráh. Opatrnosť sa žiada hlavne pri filmoch, v ktorých libretu prichádzajú železničné nehody. V takých prípadoch má riaditeľstvo povoliť filmovanie na železnici len výnimočne - a nikdy nie scény popisujúce železničné nehody alebo závady v prevádzke, ktoré nehode predchádzali.

V tejto súvislosti Ministerstvo železníc upozornilo na výnos z 20.4.1929 Úředného věstník min. žel., ktorým boli riaditeľstvá vyrozumené o pokynoch z Ministerstva vnútra četníckym staniciam ohľadne fotografovania železničných nehôd. Pokyny sa týkali toho, aby četnícke veliteľstvá pri vyšetrovaní nehôd nepodávali tretím osobám žiadne správy, ktoré by mohli byť použité pre verejnosť, a aby sa vôbec zdržali akýchkoľvek posudkov a dohadov o príčinách železničných nehôd, ktoré bez riadneho a úplného vyšetrenia veľmi často nevie ani skúsený odborník. Zároveň sa vyššie uvedeným četníckym staniciam dostalo upozornenia, že tendenčne spravenými fotografiami alebo dokonca súkromnými filmami býva verejnosť zbytočne znepokojovaná, a že týmito - agitačne využitými prostriedkami - býva často úmyselne zľahčovaná aj povesť ČSD ako takých. V tomto smere obdržali četnícke služobne rozkaz, aby bez súhlasu príslušného železničného orgánu bolo zásadne zabránené súkromnému fotografovaniu nehôd na železnici.

Fotenie železničných nehôd bolo v 1930tych rokoch vyslovene nežiaduce, ale zabrániť sa mu nedalo, najmä nie vtedy, ak sa fotilo z "pozemkov mimoželezničných". Jedna takáto snímka dokumentuje čelnú zrážku vlakov na trati Benešov u Prahy - Dolní Kralovice dňa 2.7.1932. (zdroj: webstránka mesta Vlašim)

Dňa 4.2.1935 Ministerstvo železníc tlmočí riaditeľstvám štátnych dráh oznam Ministerstva obchodu, že podľa uznesenia Filmového poradního sboru budú každý týždeň do československého filmového žurnálu zaradené snímky cudzinecky a turisticky propagačné a žiada, aby všetci československí záujemcovia a priatelia cudzineckého a turistického ruchu upozorňovali Ministerstvo obchodu, Oddelenie cudzineckého a turistického ruchu, na vhodné námety. Prejavuje tiež želanie, aby táto významná a nanajvýš propagačná príležitosť bola čo najúčinnejšie využitá.

Keďže je možné túto príležitosť využiť aj na propagáciu ČSD, hlavne čo sa týka všetkých nových zariadení pre bezpečnosť dopravy a kultúru cestovania, Ministerstvo železníc odporučilo, aby sa uvažovalo aj o týchto námetoch a aby popri zaujímavostiach týkajúcich sa priamej propagácie cudzineckého a turistického ruchu (významné národné slávnosti, objavy prírodné a vedecké, vykopávky a pod) boli včas oznamované tiež zaujímavosti zo železničnej služby. Oznámenie je potrebné vždy doplniť presným označením miesta a času (dňa, hodiny), kedy je možné natáčanie filmu uskutočniť.

Aj keď by sa podľa vyššie uvedeného mohlo zdať, že pomery sa uvoľňujú a konečne bude možné na železnici niečo solídne nafilmovať, Ministerstvo železníc „uvádza veci na pravú mieru“. Keďže sa vyskytli pochybnosti o výklade, so zreteľom na prv vydané smernice o povoľovaní fotografovania a filmovania železničných objektov a zariadení, Ministerstvo železníc 22.5.1935 prípisom zas upozorňuje riaditeľstvá štátnych dráh, že pri oznamovaní zariadení a objektov, ktoré sa majú filmovať pre propagačné filmy, musí sa postupovať presne podľa výnosov č. 6700/22, 27029/30 a 10981/31. Pred oznámením musí byť získaný súhlas vojensko-železničných úradov. Otázkou je - koľko zaujímavého, okrem mostov, tunelov a zariadení v staniciach, sa potom na železnici dalo nafilmovať.

Žeby aj tejto snímke rušňa 423.025 s personálom, ktorá vznikla v stanici Bánovce nad Ondavou a očividne v období I. ČSR, predchádzal celý úradný postup, nariadený výnosmi Ministerstva vnútra? (zdroj: profila.hu)

Môžeme si uviesť aj celkom konkrétny príklad, ako takáto žiadosť o propagačnú filmovú snímku na železnici vyzerala a ako vlastne nakoniec dopadla. "Filmové studio při svazu filmové výroby v Republice československé Praha-Barrandov", listom z 25.7.1936 žiadalo Riaditeľstvo štátnych železníc Bratislava o vydanie povolenia na filmovanie. Ministerstvo obchodu totiž na základe vyhlášky poverilo štúdio natočením filmu "Investice na Slovensku (Moderní Slovensko)". Natáčaním filmu bol poverený Ivan Kovačevič, ktorý chcel do filmu zaradiť z investícií v oblasti ČSD nasledovné objekty:

1. Slovenskú strelu (nasadenú do prevádzky práve v r. 1936), a síce a) detail znaku na vozni, b) pri Bratislave na trati Praha – Bratislava celkový pohľad na idúci vlak, c) z predného stanovišťa Slovenskej strely vjazd do tunela pred bratislavskou stanicou.
2. Pohľad na Bratislavu z trate Bratislava – Žilina.
3. Viadukty na trati Červená Skala – Margecany.
4. Nové investície podľa želania Riaditeľstva štátnych dráh v Bratislave.

V žiadosti o povolenie filmovania a natočenia uvedených scén si dovolilo na záver poznamenať, že príslušné povolenie od Zemského vojenského veliteľstva (ZVV) už obdržali. Pod žiadosťou figuruje rukopisná poznámka niektorého z úradníkov, že „pro odpověď si přijde zástupce firmy 7.VIII.36“.

Železničné traťové veliteľstvo (ŽTV) Bratislava vyjadrením dňa 6.8.1936 iba všeobecne poukázalo na ustanovenia výnosov č. 6700 a 27029, kde sú podmienky pre vydávanie povolení na filmovanie a aj bezpečnostné opatrenia. Čo sa týka trate Červená Skala – Margecany navrhlo ŽTV prenechať rozhodnutie Riaditeľstvu štátnych dráh a ŽTV Košice. Bod 4 „Nové investície podľa želania RŠD Bratislava“ bol podľa železničného traťového veliteľa príliš všeobecný a preto sa k nemu nemohol vyjadriť. Navyše k poslednej vete podotkol, že podľa jeho telefonického zistenia ZVV Bratislava žiadne povolenie na filmovanie nevydalo, ale stanovilo, že ak firma dostane povolenie od Riaditeľstva štátnych dráh Bratislava, aby predložila bezpodmienečne film na cenzúru na ZVV Bratislava. Proti snímkam ad. 1 veliteľ nemal žiadne námietky s poznámkou, že informácia, o ktorý tunel sa jedná, nech je radšej vo filme vynechaná.

Žiadosť o povolenie bola nato z Dopravného oddelenia II odstúpená Oddeleniu V, pričom v odstúpení Dopravné oddelenie nezabudlo uviesť, že z rozhodnutia pána prezidenta sa povolenie smie žiadateľovi vydať iba vtedy, ak sa preukáže originálom poverenia Ministerstva obchodu, ktoré vo svojej žiadosti cituje. Ak žiadateľ splní podmienky, navrhlo Oddelenie II nevydať žiadateľovi písomné povolenie, aby toto nemohlo byť v budúcnosti zneužité, ale dojednať s ním iba zmluvu ústnu. Ak potom oznámi dobu a miesto filmovania Oddeleniu V, vyšle toto doprevázajúceho úradníka a ten zariadi všetko potrebné. Samozrejme, filmujúci bude musieť byť sprevádzaný železničným úradníkom, aby tento dbal o bezpečnosť a dozeral, aby sa filmovalo len to, čo je povolené, aby žiadateľ nahradil prípadné škody, atď.

Slávna Slovenská strela na snímke z 1930tych rokov, ktorá sa celkom prirodzene stala objektom záujmu fotografov a filmárov. Úradnou cestou to však nemali jednoduché...

K jednotlivým bodom žiadosti sa Oddelenie II. vyjadrilo nasledovne:
1. a)-b) áno, c) áno, ale iba smerom od Lamača, čo s ohľadom na nočnú dobu príchodu Slovenskej strely sotva bude možné,
2. – 4. nie.

Vtiera sa otázka, na ktorú sa však odpoveď nedozvieme - aké vojenské alebo iné tajomstvá by prezrádzal napríklad obyčajný pohľad z traťových koľají v smere od Žiliny na mesto Bratislava? V záhlaví písomnosti nachádzame ešte rukopisnú poznámku: „Žadatel si pro povolení dosud nepřišel, patrně oň více nestojí“ – s dátumom 4.11.1936. Ak sa neprihlásil, za daných okolností sa mu niet čo čudovať.

Fotografovať železnice a na železnici (ale nielen tam) sa vždy dalo buď s povolením alebo bez neho. Strastiplnú cestu k jeho získaniu sme si už načrtli. Ak by sme to však skúsili bez neho, opäť by nešlo o žiadne žarty. Presvedčíme sa trebárs v Oznámení o závadách pri vlaku 96 dňa 8.6.1937, kedy sprievodca vlaku hlásil (v pôvodom znení, bez úprav) nasledovné:

„U vlaku 96 videl som cestujúceho s fotografickým aparátom jak bol vystrčený von oknom. Medzi stanicami Piešťany – Brunovcamy. Jak sme vyjely von zo stanice Piešťan cestujúci bol obrátený k letišty, jak sme prejely letiště cestujúci sa obrátil do zadu z aparatom.
Jak som prišel k cestujucemu tak som ho upozorňil že jeto zakazane cestujuci my povidal že to neveděl na to som upozornil predneho sprievodčiho Černeho aby to hlasil v Novom Meste n Vahom Vypravčiemu vl. Keď sme prijely do Tren. Teply tam čakal četnik tedy som mu ukázal cestujuceho četnik cestujuceho vyzval aby išel snim do Trenčina na to sa cestujuci nachňeval a začal my vychrožovať žalobu a ešte pritom použil hrubych slov že so vol.“

Na povolenie sa pokúsili v obvode ČSD filmovať aj ďalšie spoločnosti. Takou bola „Avantgardní artistická filmová industrie“ z Prahy XI žiadosťou zo dňa 3.8.1937. Spoločnosť bola poverená výrobou kultúrno-propagačného filmu Kremnica a okolie, Banská Bystrica, Banská Štiavnica. Filmovanie bolo povolené Ministerstvom národnej obrany so súhlasom Generálneho sekretariátu a Ministerstva verených prác. Spoločnosť teda poprosila o láskavé povolenie filmovať na trati Vrútky – Kremnica – Banská Štiavnica. Keďže spoločnosť s filmovaním už začínala, snažne poprosila o rýchle vybavenie žiadosti. Je zaujímavé, že spoločnosti bolo povolenie bez zásadných výhrad vydané, a najmä rýchlosť vybavenia - 5.8.1937.

RŠŽ sa vyjadrilo, že vzhľadom na povolenie vydané Ministerstvom národnej obrany nemá námietok proti filmovaniu krajiny, príp. úsekov trate od Hornej Štubne do Hronskej Breznice a Banskej Štiavnice. Okrem všeobecných podmienok, ako je zakúpenie cestovných lístkov, záväzku nahradiť prípadné škody, dbať pokynov zamestnancov, nerušiť prevádzku a pod., jedinou skutočne obmedzujúcou podmienkou bolo, že jednotlivé scény sa môžu natáčať len v prítomnosti zástupcu príslušného veliteľstva sboru a zástupcu RŠŽ. Na druhej strane táto podmienka znamenala, že spomenutý zástupca povolil len to, čo on sám chcel. No a samozrejme záverečná podmienka - predložiť film na cenzúru. Spoločnosť s podmienkami súhlasila a termín filmovania bol stanovený na 9.8.1937.

Ďalšou spoločnosťou, ktorá chcela filmovať na železnici, bola spoločnosť Lloydfilm, Praha. Plánovala natáčať scény pre film Hordubalové, nakrúcaného podľa románu Karla Čapka, v réžii Maca Friča a Karla Hašlera. Išlo najmä o scény z idúceho vlaku na trati Banská Bystrica – Tisovec. Mali to byť pohľady z vlaku na ubiehajúcu krajinu, zábery vlaku idúceho horskou krajinou a odchod vlaku z "malej horskej staničky" v Rohoznej. Žiadosť bola na Ministerstvo železníc doručená 5.8.1937.

RŠŽ Bratislava uvedenej spoločnosti vydalo dňa 27.8.1937 povolenie na filmovanie krajiny na trati Banská Bystrica – Tisovec z idúceho vlaku, príchod a odchod vlaku v Rohoznej, ako aj staničnú budovu tejto stanice za predpokladu, že na snímke nebude viditeľné označenie (teda názov) stanice. Ďalej nasledujú už obvyklé formulky o zodpovednosti, nerušení prevádzky, cenzúre atď.

"Strategický" objekt v "staničke" Rohozná sme si dovolili vyfotografovať aj my, dňa 2.5.2010. V súlade s nariadením ale radšej budeme rešpektovať podmienku, aby jej názov nebol na fotografii viditeľný :) 

Lloydfilm povolenie snímať krajinu z okna idúceho vlaku teda dostal a na jeho základe sa pán Hašler 6. septembra 1937 vybral filmovať. Samozrejme, že jeho "špionáž" nemohla zostať nepovšimnutá a správa o "nekalej činnosti" sa hneď dostala aj k vlakovému revízorovi Čechovi. Ten o 12:16 h posiela veľmi súrny telegram Oddeleniu V na RŠŽ Bratislava, že vlakom 4004 cestuje Karel Hašler z Banskej Bystrice do Brezna a s kamerou filmuje z vlaku krajinu. Nadiktoval aj číslo povolenia, ktoré však nemalo žiadne razítko, ani dátum. Upokojujúcu odpoveď dostal revízor obratom. „Povolení k filmování bylo uděleno a Karel Hašler je oprávněn filmovati krajinu z jedoucího vlaku a scén v Rohozné“. No, ešteže tak...

Opäť si ale netrúfame posudzovať, čo také mohlo brániť bežnému snímaniu staničných budov a zároveň nevadilo, že je vystavené oku každého z cestujúcich. Železničné stanice chcela fotiť aj Slovenská rada pre cestovný ruch, keď sa rozhodla vydať Sprievodcu Slovenskom. Požiadala preto o povolenie na fotografovanie na železniciach. Veliteľstvo VII. sboru proti fotografovaniu hradov a železničných staníc nemalo námietky s podmienkou, že na fotografiach nebudú zachytené zároveň objekty dôležité pre obranu štátu. Čo sa týka fotografovania železničných staníc, nesmú byť viditeľné názvy fotografovaných staníc a nesmie na nich byť zachytený celkový počet koľajníc v stanici. Zaujímavé je porovnať si uvedené pokyny napríklad s pohľadnicami železničných staníc, vydávaných v starších obdobiach.

Ako sme si teda ukázali na príkladoch, každá doba má svoje špecifiká a naopak, viaceré sa ani po desaťročiach priveľmi nemenia. To, čo nám dnes príde samozrejmé, však často muselo prejsť dlhým vývojom. Môžeme konštatovať, že obyčajný fanúšik železnice to mal pred 80 rokmi (ale ešte aj omnoho neskôr) neľahké, ak si uzmyslel vo vlaku a na staniciach niečo zapisovať, zakreslovať, či nebodaj fotografovať. Na strane druhej, cestičky ku cieľu sa vždy našli a vďaka nim vznikol nejeden vzácny záber.