Jarný deň na koľajach

V ten deň som sa skoro ráno vybral autom do Košíc. Na sídlisku som sa zastavil pre brata a spolu sme pokračovali na stanicu. Neďaleko stanice som zaparkoval a kúsok sme prešli peši k našej prestavbou strašiacej stanici. Kúpili sme si lístok a šli sme na perón. Náš vlak R 602 Čingov stál pri druhom nástupišti. Vlak odišiel načas. Cesta ubehla bez nejakých zvláštností. Pri prechode popod Tatry sme mali krásny pohľad na naše slnkom zaliate veľhory (foto 01). Do Vrútok sme dorazili krátko pred deviatou hodinou.

Náš vlak Os 7507 do Hronskej Dúbravy cez Kremnicu mal mať odchod až o 11.20, takže sme mali vyše dve hodiny na prehliadku stanice a nejaké fotenie. Ako prvý mi padol do objektívu trolejársky motorák MVTV 02-14 (02). Na vzdialenejšej koľaji stál pracovný vlak s rušňom 730 617-8 (03) a vedľa stál odstavený aj 742 310-6 (04). Potešil som sa aj prasiatku 702 619-8 (05), ktoré som v okolí Vrútok už videl viackrát, ale vždy len z rýchlika. Teraz som si ho mohol odfotiť pri prejazde po stanici. Po prvej koľaji prešiel okuliarnik 754 055-2 (06). Bagetu 913 004-8 som fotil, ale som ani neskúmal, kam mala namierené.

754 055-2 prechádza po prvej koľaji © Ondrej Krajňák

O 9.20 dorazil z Bratislavy zmeškaný rýchlik R 601 Horalky Sedita s rušňom 361 105-0 na čele (08). Až po jeho odchode vypravili Zr 1845 do Zvolena, ktorý mal mať odchod už o 9.13, ale čakal na ten zmeškaný rýchlik z Bratislavy. Zr 1845 ťahal rušeň 757 008-8 (09). Na prvej koľaji nám zapózoval na chvíľu aj 757 002-1 (10). Odfotili sme si aj novým lakom sa blýskajúci snehový pluh KSP 411 v.č. 0092 (11), ktorý počas poslednej zimy určite nemal veľa roboty. Posedeli sme chvíľu v staničnej krčme zvanej Výhrevňa pub a potom sme vyšli na odstavné koľaje napravo od staničnej budovy, kde stáli dve vlakové súpravy už aj s rušňami na čele (12).

Pri pohľade na fotografiu vľavo stála súprava zoradená z vozňov Bdtmee. Tieto vozne nemáme radi, pretože sa v nich nedajú otvoriť okná. Súprava stojaca vpravo, bola radená z vozňov Bdtee. Tieto vozne majú klasické sťahovacie okná. Začalo nám vŕtať v hlave, ktorý z týchto dvoch vlakov nás povezie. Radšej by sme sa viezli vo vozňoch so sťahovacími oknami. S takýmito myšlienkami v hlave sme sa motali po stanici, keď v tom vyšiel z dopravnej kancelárie výpravca. Keď som ho zbadal, hneď som ho spoznal. Pred tridsiatimi rokmi sme spolu navštevovali kurz v Ústave podnikovej výchovy ČSD v Gelnici. Aj som sa prihovoril.

Dvojica „okuliarnikov“ čaká vo Vrútkach na svoje úlohy © Ondrej Krajňák

Prehodili sme pár slov. Potešil nás informáciou, že nás povezie vlak s vozňami, ktoré majú sťahovacie okná. Po tomto krátkom rozhovore sme sa vybrali k našej súprave. Vtom sme spozorovali, že cez stanicu prechádza pekné špeciálne vozidlo firmy ELTRA, ktoré zrejme slúži pri opravách trolejového vedenia (13, 14). Po jedenástej som vyfotil aj zmeškaný osobný vlak 8717 s rušňom 163 104-3 na čele a už sme sa pobrali k našej súprave zoradenej z vozňov so sťahovacími oknami, ktorej čelil môj obľúbený okuliarnik 754 003-2 (16).

Pohli sme sa z Vrútok načas. Cesta ubiehala v pohode. Sedeli sme v poslednom vozni, aby som mal výhľad aj na trať cez okno zadných prechodových dverí. V Diviakoch sme sa stretli s vlakom 7528, tak som si ho z okna vyfotil. Na čele bol okuliarnik 754 036-2 v retro nátere. Musím povedať, že ak nie sú tieto stroje v pôvodnom nátere, takže ich radšej vidím takto, než v tom novom červenom „kabáte“ (17). V tejto stanici som ešte v rýchlosti fotil aj traťový stroj, zrejme čistička koľajového lôžka (18). Potom už nasledovala zaujímavá stanica Horná Štubňa (19).

Duo „somárikov“ s nákladným vlakom v Hornej Štubni © Ondrej Krajňák

Horná Štubňa je zaujímavá tým, že trať číslo 145 do Prievidze vychádza zo stanice na sever, akoby do Vrútok, ale potom sa oblúkom a cez tunel otočí na juh a pokračuje do Prievidze. Za zmienku stojí i to, že pred touto stanicou, pred zastávkou Horná Štubňa zastávka, odbočuje trať číslo 170 do Zvolena. Znalci to tu určite poznajú, takže tieto čiastočné informácie o tejto zaujímavej trati uvádzam pre tých čitateľov, ktorí do týchto krásnych končín stredného Slovenska ešte nezablúdili. Odporúčam im, aby tak urobili čo najskôr, kým nebude neskoro. V Hornej Štubni stál nákladný vlak v čele s dvojicou rušňov 736 009-2/012-6 (20, 21).

Potom nasledovalo fotenie z okna. Tie impozantné pohľady na krásny kraj sú neopakovateľné. Tunely striedajúce mosty a nadjazdy, či dedinky v údolí (22 - 30). V Kremnici nastúpilo zopár ľudí. Aj keď je táto stanica dosť ďaleko od centra mesta, záujem o zvezenie vlakom tu ešte je (31 - 33). Potom nasledovalo opäť fotografovanie z okna. Hlavy sme mali vystrčené po celú cestu. Je to úžasný pocit sledovať z vlaku tak krásnu krajinu (34 - 38). Na burinou zarastenej zastávke Jastrabá dokonca nastúpil jeden cestujúci. No a tak sme došli do stanice Hronská Dúbrava (39).

Zastávka Jastrabá © Ondrej Krajňák

Do oka mi hneď padol pracovný vlak s rušňom 730 621-0 na čele (40 - 42). Zaujímavosťou tohto vlaku je to, že na tom istom mieste a bez známok toho, že by zmenil svoju polohu, tu stál i 10. mája, keď sme absolvovali narodeninovú jazdu do Banskej Štiavnice. Takže od roboty sa asi nepretrhne. Naše trate sú asi vo výbornom stave, keď takéto stroje nemajú desať dní čo robiť. Môžeme si zatlieskať. V stanici sa na chvíľu zastavil i nový rušeň 757 004-7 (43). Na opačnej strane budovy stojí zaujímavá krčma s názvom Slopaj. Pre českých priateľov to hneď preložím - znamená to chlastej. Trefné pomenovanie krčmy (44).

Náš osobný vlak do Banskej Štiavnice mal mať odchod z Hronskej Dúbravy o 13.24, ale nestalo sa tak. Tento motoráčik prichádza zo Zvolena. Nedošiel načas, nakoľko musel uvoľniť cestu iným, neplánovaným vlakom. Cez Hronskú Dúbravu najskôr prefrčal zmeškaný R 812 Sitno s plecháčom 242 235-0 na čele (45). A za ním Ex 220 Fatra zo Zvlena do Prahy, ktorý mal ísť po trati číslo 170 cez Harmanec, ale v búrke tam popadali stromy, tak ho poslali cez Kremnicu (46). Pri tomto vlaku sa trochu zastavím.

Ex 220 „Fatra“ vchádza do Hronskej Dúbravy © Ondrej Krajňák

Určite vzbudzuje pozornosť zloženie medzinárodného rýchlika. V opravách k cestovnému poriadku sa pri tomto vlaku píše toto: „V období od 1.IV do 26.VIII je vlak v úseku Vrútky – Žilina nahradený autobusovou dopravou. V žst. Vrútky je tiež možný prestup na vlak 608.“ Takže asi preto ťahá len tri vagóny. Náš motoráčik (47) dorazil zo Zvolena až po trinástej hodine. Tak sme doň nastúpili a pokojne cestovali do Banskej Štiavnice (48). Meškanie vlakov nám ale skrátilo náš pobyt v tomto krásnom, starobylom baníckom mestečku. Plánovali sme sa tu naobedovať.

A keďže hlad je veľký nepriateľ človeka, rozhodli sme sa do centra mesta, vzdialeného od stanice viac ako dva kilometre, presunúť čo najrýchlejšie. Zavolali sme si taxík. Nechali sme sa odviezť na námestie k Trojici. Tu sme sa najprv dobre najedli v príjemnej reštaurácii a potom sme pomaly kráčali dole mestom a pod zamračenou oblohou sme fotili kultúrne pamiatky (50 - 55). Veľa času sme nemali, ale pomalým krokom by sme na stanicu stihli dôjsť k nášmu vlaku. Lenže prudký dážď opäť zmenil naše plány. Skryli sme sa pod striešku a opäť zavolali taxík.

Výpravná budova stanice Banská Štiavnica © Ondrej Krajňák

Odviezli sme sa rýchlym povozom na stanicu a tu sme počkali na náš motoráčik, ktorý nás mal odviezť do Hronskej Dúbravy. Lenže ani tento vlak neprišiel do Hronskej Dúbravy načas. Vlaky meškali po celý deň. Búrka v okolí Banskej Bystrice narobila v noci veľkú šarapatu. Náš vlak 6116 mal odísť o 16.02, odišiel však s takmer pol hodinovým meškaním. Takmer všetky miesta na sedenie v motoráčiku boli obsadené. A takmer všetci cestujúci mali záujem prestúpiť v Hronskej Dúbrave na vlak Os 5763 do Zvolena, s odchodom z Hronskej Dúbravy o 16.32.

Vlakvedúca nášho motoráčika volala niekam, aby nás v Hronskej Dúbrave osobný prípojný vlak počkal. A stalo sa tak. Pokojne sme prestúpili a pokračovali do Zvolena. Nám toto meškanie už teraz nevadilo. Vo Zvolene sme mali dosť času na náš ďalší prestup. Do Košíc sme pokračovali vlakom R 815 Domica s odchodom o 19.13 zo Zvolena, takže sme si v pohode poprezerali stanicu, urobili sme niekoľko záberov (56 - 70) a presne o 19.12 v súlade s cestovným poriadkom sa pohli na cestu k domovu. Cesta ubehla pokojne a my sme mali dosť času na zhodnotenie výletu.

Úvodná snímka: Martinské zhlavie stanice Kremnické Bane © Ondrej Krajňák