Košice v premenách času
Nedávno som tu mal uverejnenú podobne pomenovanú reportáž o Zvolene. Bola to reportáž robená z núdze, v časovej tiesni. Keď som si ju po čase prečítal, zamyslel sa nad témou, napadlo ma, že takýchto tematických historicko - dokumentárnych reportáží sa dá urobiť aj viac. Zvlášť teraz, v období môjho šotoušského pôstu. Málo totiž cestujem, zdravotné problémy ešte celkom nepominuli a dni sú krátke.
Tak som začal uvažovať o vhodnej téme a dospel som k záveru, že urobím reportáž o svojej „domovskej“ stanici. Železničnú stanicu Košice poznám dobre. Dlhé roky som cestoval denne vlakom do zamestnania. Hoci som vlakom cestoval do roboty už od roku 1970, fotografovaniu vlakov som sa začal venovať až v polovici deväťdesiatych rokov. Často som mal potom fotoaparát so sebou a odfotil v stanici rušeň, ktorý ma zaujal a ktorý som potreboval do zbierky. Rozmýšľal som, ako usporiadať fotky v priloženej galérii. Či podľa druhov rušňov, či podľa dátumov, či podľa akcií na ktorých som fotil. Akcií bolo málo.
Viac som fotil len tak náhodne, alebo som sa vybral zo stanice do depa, pofotil nejaké stroje a išiel domov. Preto sú moje fotky v galérii s rôznymi dátumami počnúc prvou fotkou z roku 1995 a poslednou urobenou v súčasnosti. Padlo rozhodnutie, že fotky usporiadam podľa dátumu vytvorenia od najstaršej po najnovšiu, bez ohľadu na typ rušňa. K niektorým fotkám, alebo skupinám fotiek, pridám komentár. Keďže tých fotiek je veľa, rozhodol som sa, že reportáž bude mať dva diely. Prvý diel bude o fotení a fotkách v stanici a druhý dielo bude o depe. Začnem ale veľmi krátkou históriou železničnej stanice Košice. Prvý vlak prišiel do Košíc 5.7.1860.
1870 - Košice: Dobová fotografia prvej stanice s dreveným prístreškom; zdroj: Facebook
Oficiálne otvorenie trate Miškolc – Košice bolo 14.8.1860. Tiská železničná spoločnosť postavila v Košiciach koncovú stanicu. Prvé tri koľaje pri staničnej budove boli zastrešené dreveným prístreškom. Podobné drevené prístrešky boli aj v iných staniciach v Uhorku. Prvá staničná budova s komplexom ďalších objektov bola dokončená v roku 1871. Drevená časť s prístreškom nad koľajami neskôr vyhorela a viac už nebola obnovená. Košicko – bohumínska železnica prišla do Košíc 1.9.1870. V roku 1873 priviedla svoje koľaje do Košíc aj Uhorská severovýchodná železnica a v roku 1890 začali premávať vlaky aj na trati Košice - Turňa s odbočkou do Nižného Medzeva.
Vtedy už začala byť staničná dvorana primalá. Nestačili ani prízemné prístavby na oboch stranách staničného bloku. Preto bolo rozhodnuté postaviť novú stanicu. Projekt zverili Jozefovi Hubertovi. Ten prebral sloh i jednotlivé prvky francúzskych renesančných zámkov. Jozef Hubert vytvoril v roku 1896 krásne dielo v romantickom, pseudogotickom slohu, ktorého hlavnými prvkami boli veže, štíty a vežičky, zdobené oblúkovitými vlysmi. Rímsy a obruby okenných a dverných otvorov boli zdobené romantizujúcimi tehelnými, kamennými, alebo štukovými prvkami. Košická železničná stanica patrila spolu s miškolcskou a ľvovskou stanicou k veľkolepým realizáciám železničnej architektúry na východ od Budapešti.
1906 - Košice: Dobová fotografia z knihy „Železnice na starých pohľadniciach“, autor P.Šimko
Táto krásna stanica však padla za obeť socialistickej megalománii (táto veta vyjadruje osobný názor autora). Začiatkom sedemdesiatych rokov túto krásnu historickú stanicu zbúrali a postavili novú, modernú. Dnes už ani táto nevyhovuje, preto sa celá staničná budova prerába. Opäť môj osobný názor, že súčasná rekonštrukcia nezvyšuje kapacitu stanice, čo sa týka vybavenia cestujúcich. Boli upravené a trochu skultúrnené len priestory pri pokladniach. Bola opravená dlažba na prvom nástupišti, zmodernizovaný informačný systém a to je všetko. Všetko ostatné, čo sa robí teraz na stanici, je len rozširovanie obchodných priestorov.
Staničná hala sa mení na obchodný dom. Ale to je len môj názor. Niekto povie, že je to správne. Nikomu pritom nevadí, že nie je dokončené druhé nástupište, tretie nástupište a dokonca ani to štvrté, ktoré bolo v pláne, ale zabudli ho už pri výstavbe postaviť. Veď vtedy ani to tretie nedokončili a nedokončené je už štyridsať rokov. Starú stanicu si pamätám. Dodnes mám v nose pach naolejovanej drevenej podlahy v hale (ale aj smradľavé záchody). Tá hala mi pripadala, akoby som bol v divadle. Toľko stručne z histórie. Nebudem veľa písať, poďme k fotkám. Na začiatku vás ale musím poprosiť, aby ste na moje fotky pozerali s určitou mierou tolerancie.
1963 - Čermeľ: Autor reportáže © Ondrej Krajňák
Keď som začínal fotiť rušne, fotil som ich pre seba, do mojej zbierky. Ani vo sne ma v tých začiatkoch nenapadlo, že raz budem fotky niekomu posielať na výmenu, že raz budem fotky vystavovať na internete. Nemal som žiadne skúsenosti s fotením rušňov. Často som fotil len rušeň, nie celý vlak. Ani to som nevedel, z akého pohľadu a uhla sa má fotiť. A tiež mi bolo jedno, či je čelo nasvietené, alebo nie je. Stretol som zaujímavý rušeň, tak som si ho odfotil, aj keď stál v protisvetle, lebo som potreboval jeho fotku. Nakoniec, niekedy aj zle osvetlený rušeň môže byť zaujímavý. Aj v súčasnosti sa stane, že sfotím nejaký stroj aj vtedy, keď nie je dobre nasvietený.
A to z prozaického dôvodu. Jedná sa buď o stroj ktorý je pre mňa zaujímavý a hrozí, že ho tak skoro nestretnem a tiež aj kvôli dokumentovaniu. Ak chcem robiť z nejakej výpravy niekedy aj reportáž, musím zdokumentovať občas aj nevhodne postavený objekt. Ale to vlastne všetci poznáte z vlastných skúseností, tak prečo vás tu vôbec školím, že? Tak poďme k fotkám. Svoju prvú fotku v Košiciach som urobil 12.3.1995. Fotil som vtedy gorilu 350 006-3 (001). Nech vás neprekvapí, že ďalšia fotka je tu s dátumom 17.2.1997. Neznamená to, že som dva roky nefotil. Fotil som. Len som fotil málo, fotil som len to, čo som potreboval.
15.8.1998 - Košice: 498.104 © Ondrej Krajňák
Fotil som mimo Košíc. Ale tu sa zastavím na chvíľu a spresním, že do galérie som zaradil fotky, ktoré som fotil v Košiciach. To znamená, že nie len na stanici Košice, ale aj v depe, aj na zastávkach Košice predmestie, Ťahanovce, a dnes už nejestvujúcej zastávke Šebastovce a tiež v dvoch staniciach, ktoré patria územne do mesta Košice a to sú stanice Barca a Krásna nad Hornádom. Rozhodol som sa, že keď už píšem o fotení v Košiciach, tak že sem zavesím aj zopár mojich fotiek z Košickej detskej historickej železnice. V minulosti sa táto úzkorozchodná (1 000 mm) železnica volala Košická pionierska železnica.
Patrila do siete tratí ČSD a v cestovnom poriadku bola označená ako trať 44 g. Má tri stanice: Čermeľ (v minulosti Črmeľ), Vpred a Alpínka (v minulosti Pionier). Myslím, že patrí ku Košiciam, tak som si dovolil vložiť sem niekoľko obrázkov z nedávnej minulosti a zo súčasnosti. Staré zábery z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov – teda z čias jej najväčšej slávy, žiaľ, viac nemám. O svojom pôsobení na Košickej pionierskej železnici som tu už zverejnil samostatnú reportáž. Ako som už v úvode napísal, fotky sú radené podľa dátumu zhotovenia. Výnimkou sú fotky z malej železničky. Tie budú v závere galérie.
23.9.2012 - Čermeľ: Parná „Katka“ posunuje © Ondrej Krajňák
Na fotkách 004 - 008 sú rušne odstavené na prvom nástupišti. Bola to akcia Dni Košíc. Vtedy sa zrejme ešte nerobilo Prebúdzanie Katky, tak sa železnice prezentovali počas Dní Košíc aspoň takouto skromnou prehliadkou vozidiel. Na obrázkoch 011 až 013 sú dva parné rušne a pomaranč. Bolo to 15.8.1998. V roku 1998 prebiehali v republike na mnohých miestach oslavy 150 rokov železníc na Slovensku. Ja som bol pozrieť na oslavy v Poprade. Domov som sa priviezol historickým vlakom, ťahaným albatrosom. Ak sa dobre pamätám, tak ten štoker na fotke č. 012, bol v Prešove. Kade premával v ten deň pomaranč, to neviem.
K fotke č. 021 poviem, že ten parný rušeň 310 433 s jedným vagónom je fotený v Košiciach na Hlavnej ulici pred dopravnou priemyslovkou.. Vedľa neho stojí otvorený vagón konskej električky, ktorý ťahá po koľajniciach živý kôň. Istý čas táto atrakcia v Košiciach fungovala. Tieto dopravné prostriedky sa dostali do centra mesta kvôli oslavám Dní Košíc. Neviem, ako sa dostali s tým rušňom do mesta, ale po koľajách je len jediná možnosť. Z Hanisky pri Košiciach cez železiarne. Zo železiarní vedie koľaj na električkovú trať. A druhá možnosť trajler a žeriavy. Ale to nepredpokladám. Bolo to za čias, keď primátorom bol neskorší prezident Rudolf Schuster. On organizoval takéto pompézne oslavy.
8.5.1999 - Košice: 310 433 na Hlavnej ulici © Ondrej Krajňák
Na fotke č. 026 je papagáj fotený v Košiciach 23.9.2000. Konala sa nostalgická jazda z Košíc do Prešova a späť, tak som sa bol povoziť. Na fotke č. 086 je okuliarnik 754 017-2. Chcem len pripomenúť, že tento rušeň už neexistuje. „Preslávil“ sa vážnou nehodou v Jesenskom 28.6.2002. Rušňovodič zomrel počas jazdy, nespomalil pri vchode do odbočky a v sto kilometrovej rýchlosti naletel na výmenu postavenú do odbočky. Prevrátil sa na bok, prevrátený pokračoval ešte vyše sto metrov po zemi a všetko demoloval. Poškodený bol na zrušenie.
Na fotke 094 sú tri vlaky. Pre detailistov uvádzam, že vľavo stojí eso 363 145-4 s vlakom 7205 do Miškolca, v strede je gorila 350 014-7, ktorá práve došla z Bratislavy s vlakom IC 501 Tatran. Vpravo je peršing 163 102-7 s osobným vlakom Os 8907 do Humenného. Fotka číslo 152 vznikla 13.9.2003 pred Barcou na výhybkách na spojku do Krásnej nad Hornádom. Vyfotený vlak s okuliarnikom 754 073-5 prichádza po spojke z Krásnej nad Hornádom. Je to ojedinelá záležitosť. Táto spojka medzi traťou 190 a 160 sa používa len pre nákladnú dopravu. Tento vlak bol výnimkou.
13.9.2003 - Barca: 754 073-5 © Ondrej Krajňák
Bol to mimoriadny vlak z východu Slovenska, ktorý smeroval do Rožňavy a viezol pútnikov na stretnutie s pápežom Jánom Pavlom II. Po tejto spojke som sa raz mimoriadne viezol aj ja. Nepamätám dátum, ale raz po dennej zmene sme sa viezli z Hanisky do Košíc. Keďže v Barci bola menšia nehoda, pustili nás cez spojku do Krásnej a z Krásnej do Košíc po trati 190. Na snímke číslo 159 je rušeň 724 935-2 (ex T 448 0935) , ktorý patrí U. S. Steel Košice. V Krásnej nad Hornádom absolvoval TBS po rekonštrukcii. Na snímkach číslo 167 - 169 sú dvojice es, fotené takmer na rovnakom mieste, ale vždy s asi mesačným odstupom.
Keďže som z práce z Hanisky pri Košiciach dochádzal vlakom, tento vlak som tam stretával každý deň. Bol to osobný vlak 7203 do Miškolca. Vlak tvorili dva vagóny a ťahali to vždy dva rušne. Nikdy som neskúmal prečo. Ale zaujímavý vlak to bol. Na snímkach 175 a 176 odchádzajú historické vlaky z osláv. Nepamätám, či v roku 2006 to už nieslo názov Prebúdzanie Katky, alebo sa to cirkusovanie v depe volalo inak. Na fotkách 186 a 187 je rušeň 751 125-6 a 750 365-9. Okuliarnik na rýchliku R 801 Poľana zrejme zvädol, tak ho do Košíc s hodinovým meškaním dotiahla berta.
29.8.2013 - Košice: 751 125-6 ťahá rušeň 750 365-9 od R 801 „Poľana“ © Ondrej Krajňák
Čo dodať na záver? Nie sú to až také staré, vyslovene historické fotky, ale myslím si, že aspoň niekoho z návštevníkov magazínu VLAKY.NET potešia.
Úvodná snímka: 350 019-6 na čele vlaku IC 500 Tatran dňa 13.8.2001 © Ondrej Krajňák
Galéria
Súvisiace odkazy
- Rušňové depo Košice pod drobnohľadom, 8.3.2015 8:00
- TEŽ v premenách času, 23.12.2014 8:00
- Rušňové depo Košice v premenách času, 14.12.2014 8:00
- Zvolen v premenách času, 22.10.2014 8:00
- Spomienky na moje železničné detstvo, 7.10.2012 8:00