Silvestrovská chvíľka poézie

31.12.2014 8:00

Je to už dané tradíciou, že posledný deň v roku býva, nazvime to, menej formálny, než tie ostatné. Srandičky a žartíky sú povolené, a dobrá nálada takmer prikázaná, bez ohľadu na to, akými prostriedkami bude dosiahnutá. Tak niet divu, že aj obvyklá ranná aktualitka popustí uzdu fantázii a inakosti ...

Železnice a vlaky sa nezriedka stali a stávajú inšpiráciou básnikov či prozaikov, skrátka umelcov, ktorí sa radi hrajú so slovíčkami. Nie je to nič nové. Dnes by sa však hodilo dať si básnické okienko tak trochu odľahčené. Skrátka, niekedy stačí nebrať život príliš vážne, ani tú našu starú-dobrú železnicu.

Šotúšov prvý traťový záber

Zákaz chodiť po trati,
poslúchnuť sa oplatí.

Poviem vám to polopate,
musel som si oprať gate.

Tam, na železničnom zvršku,
nabil som si pekne držku.

Stúpiac na extrement,
zákerný to element.

Vrtule, skrutky, matice,
banoval som velice.

Vie to proste u nás každý,
obsah spláchni len za jazdy.

Do prírody nech sa vráti
zásadne na šírej trati.

Vrtule, skrutky, šutre veľké,
ležím tam sťa na postieľke.

Vystrelo ma krížom, rovno,
oblečenie samé h....

Vstávalo sa veru ťažko,
cestou domov budem šaškom.

Nie je sranda fotiť vlaky,
je v tom isto fígeľ dáky.