Koniec Pragotronov na Slovensku

 Stručná história hovorí, že pražská firma Jednotný čas, ktorej výrobné portfólio – ako napovedá jej pôvodný názov – tvorila časomerná technika, vznikla už v 19. storočí. Neskôr sa premenovala na Elektročas a okrem hodín určených pre stanice, úrady, školy a ďalšie miesta, začala v roku 1969 vyrábať informačné zariadenie s preklápacími listami – Signaltron, resp. Pragotron, ktoré sa ujalo nielen v Československu, ale aj v ďalších štátoch niekdajšieho Východného bloku – Maďarsku, Poľsku, NDR, ZSSR. Firma, ktorá toto informačné zariadenie vyrábala, následne aj na seba prevzala názov Pragotron, kým hodiny boli aj ďalej dodávané pod hlavičkou Elektročasu.

Pragotron na nástupišti v podobe, v akej sme ho mohli vídať na sieti ČSD > ČD / ŽSR po niekoľko desaťročí. (Štúrovo, 27.12.2004)

Československé štátne dráhy ich postupne aplikovali na svojich významnejších staniciach, kde bola potrebná dobrá informovanosť na veľkej ploche, o veľkom počte vlakov. Cestujúcim slúžili hlavne na poskytovanie informácií o očakávaných odchodoch a príchodoch vlakov, ich pristaveniu na konkrétne nástupištia alebo aktuálnom meškaní. Systém však našiel využitie aj na iných miestach – na mnohých autobusových staniciach, letiskách, v priemysle či skladovom hospodárstve. Ako hovorí literatúra [2], kuriozitou bolo využitie informačnej tabule od firmy Pragotron na zobrazovanie aktuálneho jedálneho lístka v jednom z pražských pohostinských zariadení.

Jedným z prvých zariadení tohto druhu na Slovensku bol informačný systém na bratislavskom letisku M. R. Štefánika, daný do prevádzky okolo roku 1970. Na slovenskej sieti železníc sa ako prvý objavil na železničnej stanici v Nových Zámkoch (podľa dostupných zdrojov sa tak stalo v septembri 1973), ktorá krátko predtým prešla komplexnou rekonštrukciu a dostala novú výpravnú budovu.

Zahraničiný zástupca a zároveň predstaviteľ novšej generácie, ktorý listuje zvlášť každý alfanumerický znak. (Budapest Nyugati pu., 10.11.2005)

Informačný systém v bežnej podobe pozostával z nasledovných častí:

Riadiace pracovisko
- ovládací pult (riadiaci stôl)
- zariadenie pre prepis informácií medzi jednotlivými tabuľami
- zariadenie pre automatický prepis informácií medzi jednotlivými riadkami tabule
- kontrolná tabuľa

Informačné tabule
- v staničnej hale, vo vestibule, v čakárni a pod.
(odchodová tabuľa)
(príchodová tabuľa)
(tabuľa o meškaní vlakov)
- v podchodoch
- na nástupištiach

Indikačné (listové) jednotky majú po 30 alebo 40 listov, pričom ich prvá poloha je štandardne bez textu a slúži na úplné vymazanie informácie. Listové jednotky sa vyrábali vo viacerých šírkach a výškach (8,5 cm, 11 cm, 15 cm), pre využitie v rôznych druhoch skríň. Najmenšie sa používali vo veľkých skriniach (odchody, príchody), kam bolo potrebné „vopchať“ veľký počet informačných riadkov. Naopak, najväčšie sa dávali do menších skríň, umiestnených vonku na nástupištiach.

Pohľad do vnútra listovej jednotky, kde je zreteľný kontaktný bubienok s "hrabličkami", ktoré slúžia pre vyhľadanie požadovaného listu. (zdroj: najd.cz)

Vo vnútri každej jednotky sa nachádza motorček na 110 V (u veľkých modulov motorčeky dva), kontaktný bubienok na vyhľadanie správneho listu, hriadeľ s listami – vyrobenými z plastu alebo hliníka – a DPS (doska plošných spojov) s diódami a relé. Pre každý jeden list existuje na kontaktnom bubienku jedinečná kombinácia kontaktov a vďaka tomu sa dá presne nalistovať požadovaná kartička. Relé svojim zopnutím pre zmenu určovalo, ktorý z údajov sa bude listovať.

Zobrazenie informácií sa deje centrálne z riadiaceho pultu, umiestneného spravidla v dopravnej kancelárii. Parametre: „kde zobraziť“ a „čo zobraziť“ zadáva pracovník obsluhy pomocou rotačných voličov a tlačidiel. Rotačnými voličmi zadá informácie o vlaku, pričom vždy jeden volič slúži na zobrazenie jedného údaju. Týchto údajov, a tým aj voličov, býva najviac osem: cieľová stanica, smer cesty, druh vlaku, čas odchodu / príchodu: hodina, minúta – zvlášť desiatky a jednotky minút, meškanie a číslo nástupišťa. Rotačný volič sa dá potom otočiť do jednej z 30, resp. 40 polôh, ktoré zodpovedajú počtu listov v listovej jednotke.

Tlačidlá na riadiacom pulte slúžia na výber konkrétnych tabúľ, na ktoré sa má informácia preniesť (odchodová, príchodová, na konkrétnom nástupišti, atď), ako aj na voľbu konkrétneho riadku, do ktorého sa má nalistovať. Ďalšie tlačidlá slúžia na samostatné ovládanie častejšie aktualizovaných údajov (meškanie, číslo koľaje), ako aj na ovládanie automatického vymazania a posúvania údajov medzi jednotlivými riadkami a tabuľami. Na riadiacom paneli sa spravidla nachádza aj snímač diernych štítkov.

 Riadiaci pult. (zdroj: najd.cz)

Totiž – aby obsluha všetky informácie o všetkých pravidelných vlakoch, ktoré v rámci platného GVD zostávajú nemenné, nemusela pokaždé zadávať ručne, prácu uľahčili a zrýchlili práve dierne štítky. Pre každý vlak sa na začiatku GVD vyrobí samostatný dierny štítok, ktorý potom stačí zasunúť do čítacieho zariadenia a systém automaticky zobrazí, čo treba.

Okrem toho pri zadávaní vlakov existuje ešte jeden „pomocník“ – kontrolná tabuľa na stene priamo v riadiacej miestnosti, na ktorej si obsluha môže hneď pohľadom overiť, či je zastrčená správna kartička a či funguje správne. Ukončenie procesu listovania alebo chyba v systéme je na riadiacom paneli signalizovaná príslušnou kontrolkou.

Príkazy putujú k listovým jednotkám do skríň po kábli. Tam zopnú relé v požadovanom riadku, relé vydá príkaz motorčeku, ktorý zabezpečuje preklápanie listov (pomocou ozubeného prevodu) a zároveň rotáciu kontaktného bubienka, takže spustí vyhľadávanie správneho listu. Zahnuté konce kontaktných plieškov v tvare hrablí počas rotácie kĺžu po povrchu bubienka s otvormi, kde v každej polohe vypínajú špecifickú kombináciu elektrických kontaktov. V momente, keď kontaktné pliešky nájdu polohu, v ktorej sa rozopne kombinácia pod napätím (zadaná rotačným voličom z riadiaceho pultu), relé sa v tom momente vypne, chod motorčeka zastaví a listovanie skončí na pozícii, akú chcela obsluha.

Aké dômyselné, v princípe jednoduché, ale funkčné. Vychádzajúce z podmienok danej doby, v ktorej išlo o pokrokový optický informačný systém. S použitím vtedy dostupných technických možností malo ČSD v rukách niečo prevratné. Z jedného miesta sa dali pohodlne obslúžiť desiatky informačných skríň a údaje v nich meniť podľa okamžitej potreby tak, aby boli vždy aktuálne. Cestujúci pritom dostal všetky potrebné informácie formou jasnou a zrozumiteľnou.

 Žartíky starnúceho "deduška". (Nové Zámky, snímka Dušan Ščepka)

Pragotrony končia nahradené svetelnými panelmi. (Bratislava-Nové Mesto, 9.12.2005)

Pravda, desaťročia prevádzky sa podpíšu na stave každého zariadenia, takže niet divu, že v novom tisícročí už nemali takú kondíciu, ako v tom minulom. Zastarali technicky, aj morálne. Vlastne sa už iba vyčkávalo na ich náhradu svetelnými panelmi, ku ktorej dochádzalo v rámci komplexnejšej modernizácie tej-ktorej stanice, a údržba sa obmedzila na výrobu diernych štítkov a udržanie zariadenia vo funkčnom stave.

Kontaktné bubienky a „hrabličky“ sa opotrebovali, a zvyšné časti mali tiež svoje problémy. Hoci obsluha na svojej kontrolnej tabuli vedela skontrolovať, že údaje na riadiacom pulte zadala správne, počas listovania na externých tabuliach sa listy často zasekávali alebo bubienok vybral celkom iný list. Obsluha to na diaľku nemala ako skontrolovať, respektíve, aj keď sa o probléme v danej listovej skupine vedelo, riešiť ho obsluha nedokázala, ak po zasunutí dierneho štítku sa chyba stále opakovala. Tak sme si mohli na informačných tabuliach neraz prečítať a v duchu sa pobaviť údajmi celkom nezmyselnými.

V júli 2014 sa novozámockej odchodovej tabuli už povážlivo krátil čas. (18.7.2014, snímka Dušan Ščepka)

A tu už prebieha výmena informačných tabúľ v podchode. (Nové Zámky, 6.8.2014, snímka Dušan Ščepka)

Rovnako aj ten najstarší, novozámocký, nás čoraz častejšie posielal do exotických destinácií. Trebárs namiesto do Nitry sme mohli cestovať do Mangalie, namiesto Komárna do Burgasu alebo ponúkal na výber vlak ČEDOKu, či náhradnú dopravu. Za daného stavu išlo už skôr o dezinformačný systém, ktorý mohol napáchať viac škody než úžitku, a ako taký bol aj on odsúdený na zánik. Jeho náhrada bola, celkom logicky, zapracovaná do plánu modernizácie stanice Nové Zámky, spustenej začiatkom roka 2014.

Po vyše 40 rokoch prevádzky, čo je pre takéto zariadenie v každodennom nasadení pekný vek, nalistoval posledné vlaky v roku 2014 a prenechal svoje miesto svetelnej generácii - potichu, bez veľkej slávy a pozornosti. Veľká odchodová tabuľa a tabule v podchodoch podstúpili výmenu za nové zariadenie v dňoch 4. až 7. augusta 2014. A úplný koniec nastal 8. decembra 2014 vo večerných hodinách, kedy boli demontované skrine Pragotronu na nástupištiach. Hneď nasledujúci deň sa na ich mieste ocitli svetelné panely, spustené do ostrej prevádzky dňa 10. 12. 2014. 

 Štúrovská odchodová tabuľa, fotografovaná počas snehovej kalamity v predposledný deň roka 2005.

Vyššie uvedené pre nás znamená dve veci. Po prvé - skončilo zariadenie, ktoré bolo ako prvé ssvojho druhu namontované na slovenských železniciach, a po druhé - po jeho odchode nám podľa všetkého zostáva funkčný systém Pragotron už iba v jedinej stanici, a tou je Štúrovo. A hoci v susednej Českej republike ešte týchto zariadení existuje viacero, u nás nadišiel čas rozlúčiť sa s nimi. Pretože nebude dlho trvať a do histórie odíde aj štúrovský Pragotron. Malo by sa tak stať už v súčasnom roku 2015...

Stanice na sieti ŽSR, ktoré mali informačný systém Pragotron (budem rád za doplnenie):

- Banská Bystrica
- Bratislava hl.st.
- Bratislava-Nové Mesto
- Bratislava predmestie ?
- Bratislava-Vinohrady
- Čadca ?
- Košice
- Nové Zámky
- Poprad-Tatry
- Štúrovo
- Trebišov
- Trenčín
- Trnava
- Vrútky
- Zvolen os.st.
- Žilina

Neoznačené snímky autor.

Literatúra:
[1] http://najd.cz/blog/2010/07/nadrazni-informacni-system-pragotron-signaltron/
[2] www.pragotron.sk
[3] http://cs.wikipedia.org/wiki/Pragotron