Zabudnuté lokálky II: Radnická lokálka a unikátna stanica na Šumave

17.1.2015 8:00 Michal Čellár

Miestna trať na východním okraji krajského mesta Plzeň, ktorej prvý úsek vznikol ako odbočka z hlavnej trati Viedeň - Cheb, vďaka nálezisku nerastných surovín, jednu generáciu pred vznikom miestnych tratí, a druhý kratší úsek bol postavený už ako lokálka. A stanica na Šumave, ležiaca presne na hranici s Bavorskom, na ktorej sa odrazila zložitá minulosť rozdelenej Európy a dnes je symbolom jej zjednotenia.

Radnická lokálka (Chrást u Plzně - Stupno - Radnice)

Prvý úsek z Plzne do Stupna bol postavený jako odbočka z hlavnej trati Viedeň - České Budějovice - Cheb, ktorú postavila spoločnosť Dráha cisára Františka Josefa I. Dôvod výstavby tejto odbočky bolo nálezisko na povrchu ťažiteľného hnedého uhlia. Prevádzka na trati Plzeň- Stupno začala v roku 1863. O presne 30 rokov neskôr bol daný do prevádzky druhý úsek od stanice Stupno do Radnice. Počas výstavby druhého úseku bola stanica Stupno vybudovaná ako úvraťová, aby bolo potreba vybudovať čo najmenej umelých stavieb.

Miestnu trať po 120 rokoch čaká predlženie do zastávky Ejpovice, kvôli preloženiu hlavnej trati Praha - Plzeň, ktorá bude vedená dvoma 4500 m dlhými tunelmi okolo dediny Chrást u Plzne. Súčasná trať smerom na Plzeň bude prestavená na cestu pre cyklistov a úsek do Ejpovic bude prestavený na jednokoľajnú neelektrifikovanú trať.

08.06.2014 Stanica Chrást u Plzně, ©Michal Čellár

Trať začína na stanici Chrást u Plzeň, ktorá leží na hlavnej trati č. 170 Praha - Plzeň - Cheb. Stanica je v súčasnosti v stave, ako v roku 1965, kde bola hlavná trať elektrifikovaná. V stanici bude po dokončení preložky hlavnej trate zmenené koľajové usporiadanie a nebudú tu už osobné vlaky zastavovať. Hned za priecestím na Plzenskom zhlaví sa nachádza prvá zastávka Chrást u Plzne obec, ktorá sa o pár mesiacov zmení názov na Chrást u Plzne. Tvorí ju len tabuľa s názvom zastávky. Trať prechádza cez obec zárezom a po 2 kilometroch nasleduje Chrást u Plzně zastávka, kde je sa nachádza jednoduchý prístrešok. Za zástavkou trať prekonáva údolie rieky Klabavy po „Eifelovom moste“, ktorý ho podľa legendy postavil a je vysoký 38 m a 190 m dlhý. Tento most bol najskôr postavený ako drevený, podľa amerického vzoru. Potom poslúžil ako lešenie pre stavbu oceľového mostu na kamenný pilierov, ale boli použité Sifkovnove nosníky, ktoré museli po 30 rokoch výmenné za iné, lebo boli hrozilo prelomenie nosníka a jeho zrútenia. Potom trať po úbočí Korečného potoka cez zastávky Sedlecko, Střapole, Všenice a Dolní Stupno trat vchádza do jedinej medziľahlej stanice Stupno.

08.06.2014 Stanica Stupno, ©Michal Čellár

V tejto úvraťovej stanici, kde v súčasnosti tu nemá službu žiaden dopravný zamestnanec, vlak urobí úvrať pomocou troch samovratných výhybiek. Je to jediná zastávka, ktorá nie je na znamenie, tak tu vlak pár minút čaká na pravidelný odjazd a rušnovodič sa musí ohlásiť do stanice Chrást u Plzně, vďaka čomu sa prepne odchodové návestidlo na zelenú.

08.06.2014 Stanica Radnice, s motorovou jednotkou 814-914 ČD, ©Michal Čellár

Potom trať obrovským oblúkom prejde na druhú stranu malého kopca. Tu sa nachádza zlom nivelety a trat po úbočí údolia Radnického potoka cez zastávky Bezděkov u Radnic a Břasy klesá na konečnú stanicu Radnice. Staničná budova, postavená jako typická budova pre miestne trate prešla v poslednom čase rekonštrukciu, ale je uzamknutá.

Pripravil som schématický plán železničnej trate Chrást u Plzne - Stupno - Radnice:

Radnická lokálka (po kliknutí sa otvorí PDF)

Súčasná prevádzka na trati je tvorená motorovou jednotkou 814-914 prispôsobenú pre samoslužný systém, ktorú občas nahradí motorový voze 810. Všetky vlaky majú prípoj v stanici Chrást u Plzeň do krajského města Plzeň, kam cestuje väčšina ľudí.

Železničná stanica Železná Ruda-Alžbetín/Bayerisch Eisenstein

Na vrchole Šumavy sa nachádza unikátna stanica Železná Ruda-Alžbetín/Bayerisch Eisenstein, kde presne stredom staničnej budovy prechádza štátna hranica. Stanica bola postavená v roku 1877 spoločnostou Plzensko-březenská dráha na najkratšej spojnici Mníchova a Prahy. Trať bola pôvodne plánová jako dvojkoľajná, o čom svetčí neďaleký Špičácky tunel, ktorý bol postavený pre dve koľaje, ale nikdy tam nebola položená. Kvôli plánovanej silnej doprave bola staničná budova tak veľkoryso postavená, ale hlavnou traťou do Bavorska sa stala trať cez Furth in Wald, ktorá neprekonáva horský masív Šumavy a zo stanice Železná Ruda-Alžbetín/Bayerisch Eisenstein sa stala stanica na konci miestnej trati.

Po 2. svetovej vojne sa československá časť ocitla v prísne stráženov pohraničnom pásme, kde bol vstup verejnosti prísne zakázaný. Na bavorskej strane naďalej vlaky premávaly až po železnú oponu. Aký strašný pocit museli mať cestujúci na bavorskej strane, keď vystúpili s vlaku a pár metrov od nich ich bolo zadrôtované územie, kde ich pozorne pozorovala pohraničná stráž Československa. Preto tam postupom rokov už nik nechodil a bavorská strana sa rozhodla, že v decembri 1991 bude osobná doprava zastavená. Dva roku predtým sa stal zázrak v hodine dvanástej pre túto stanicu, keď padol komunistický režim v Československu a tým bola zrušená železná opona, ktorá na tak dlho rozdelila Šumavu na dva svety. Oživil sa turistický ruch v pohraničí a bavorská strana zrušila rozhodnutie o zrušení osobnej dopravy. Potom začala rekonštrukcia stanice pre novú dobu, ktorá skončila v roku 1997. V bývalom depe na nemeckej strane je dnes múzeum miestnej dráhy.

V súčasnosti tvoria osobnú dopravu na českom území osobné vlaky do Klatov, z ktorých väčšina pokračuje do krajského mesta a 2 páry rýchlikov do Prahy. Na nemeckej strane prevádzkuje osobnú dopravu súkromná spoločnosť Waldbahn s vozidlami RegioShuttle. Vlaky zastavujú na svojej časti stanici, predo musia cestujúci prejsť pár metrov cez hranicu, ktorú dnes pripomína len rozdielny povrch na nástupišti.