Semmering 2007 - 2014, 1. časť

My sme sa prvýkrát cez Semmering viezli linkovým autobusom ČSAD do Udine v lete r. 1977 (foto sa nezachovalo) a potom sme sa sem od deväťdesiatych rokov dostali už oveľa častejšie. V zime hlavne na lyžovačku a od jari do jesene na turistiku.


Keď som tento článok začal písať bolo snehu na lyžovanie príliš málo, tak som hľadal vo  svojom digitálnom archíve a našiel som zábery od roka 2007. Výber z nich nájdete vo fotogalérii, tu v 1. časti zo zimného polroka.
Letné zábery sa chystám zaradiť do pokračovania. Novšie obrázky sú technicky trochu kvalitnejšie, úmerne pokroku, aj počtu megapixelov vo vrecku.

Dostať sa na stanicu Semmering sa dá aktuálne (2015) z Bratislavy v ranných hodinách s prestupom na Railjet vo Viedni za dve aj pol hodiny, naspäť iba o pár minút pomalšie. Z Břeclavi bez prestupu ešte rýchlejšie (2 hod. 18 min.), ibaže nie ráno. Zo stanice situovanej pred vrcholovým tunelom (896 m.n.m.) sa buď vydáte peši hore do sedla - tu nájdete za hlavnou cestou údolnú stanicu kabínkovej lanovky na Hirschenkogel (1 360 m), alebo sa  môžete pustiť po turistickom chodníku „Bahnwanderweg“ (http://www.semmeringbahn.at/bahnwanderweg.php) (nie v zime - keď je uzávera) pozdĺž trate do údolia na sever, resp. východ.

Orientačne je zo stanice Semmering asi 9 km po Breitenstein, 15 km po Klamm - Schottwien a 21 km do Payerbachu /alebo 23 km do Gloggnitzu/. Dá sa ísť aj opačným smerom - cez horský prechod na západ, na štajerskú stranu cez Steinhaus - Spital am Semmering po Mürzzuschlag. Atraktívnejšia je prvá, dolnorakúska alternatíva - túto sme my prešli (čiastočne) už dvakrát, na etapy, vzhľadom na zaujímavejšie vedenie trate, a prírodné krásy.

Oficiálne je turistický chodník od 1. novembra do konca apríla uzatvorený. Týka sa to hlavne neprístupnosti Info-centra na stanici Semmering a železničného múzea v Mürzzuschlagu (http://www.suedbahnmuseum.at/german/home/). Pri budove stanice Semmering je voľne prístupný Ghegov pamätník a technická pamiatka - modrý motorák 5144.01 ÖBB z roku 1951, prerobený z predvojnového riadiaceho vozňa a súčiastok r. VT 44 BBÖ/ DR (http://de.wikipedia.org/wiki/%C3%96BB_5144).

O samotnom skoro 42 km úseku železničnej trate (ÖBB č. 500 http://www.semmeringbahn.at/), ktorá slúži spoľahlivo už 160 rokov ako hlavná trať do Grazu a ďalej smerom k Stredozemnému moru sa už toho aj na týchto stránkach popísalo veľa a nechcem toho príliš opakovať - voľne citujem Markusa Hehla z uvedenej literatúry:
Duchovným otcom technického riešenia stavby bol rodený Benátčan Carl Ghega, ktorý predtým pochodil aj Ameriku.  Jeho plány boli povolené v revolučnom roku 1848, bezodkladne vysúťažená a stavba bola dokončená už v roku 1854.

Pracovalo tu súčasne až 10 000 robotníkov rôznych národností monarchie, z ktorých 1 048 tu aj zomrelo - hlavne na choroby, ale aj v dôsledku úrazov. Vzniklo 15 tunelov s celkovou dĺžkou 4,5 km, 11 veľkých železničných mostov a vyše sto výlučne kamenných mostov, resp. priepustov. Súčasnými kritikmi napádaná koncepcia trate - adhézna, s maximálnym sklonom do 2,5 %, bez úvratí, bola ocenená už po skúšobných jazdách prototypov lokomotív na dokončenom úseku trate r. 1851 a Carl Ghega bol povýšený do stavu rytierskeho. Pravidelná nákladná preprava bola na trati povolená 15.5. 1854, osobná o dva mesiace neskôr.
To bol zároveň aj začiatok masovej turistiky v regióne. Na čele s cisárskym dvorom tu trávila vtedajšia smotánka rada čas a vyvolala tým intenzívny stavebný boom. Počnúc 2. svetovou vojnou a nasledovnou sovietskou okupáciou zrejme navždy skončili časy luxusnej turistiky. Südbahnhotel (z r. 1882) stojí s opravenou strechou zatiaľ prázdny, modernizovaný Grandhotel Panhans a viacero ďalších menších secesných stavieb ešte stále žije a sú aj využívané.
Mnoho objektov je však stále na predaj a čaká na investorov, hoci aj z východu.

Po časoch intenzívnej automobilizácie a súvisiacej výstavbe rýchlostných ciest prichádza už naprostá väčšina návštevníkov na gumených kolesách s lyžami, snowboardami, sánkami, od jari potom s horskými bicyklami alebo s turistickou výbavou a mnoho z nich ešte v ten deň odchádza aj domov.
Trať železnice cez Semmering je od r. 1998 zapísaná ako technická pamiatka v svetovom zozname UNESCO. Pozitívne sa zrejme hodnotila harmónia techniky a prírody a aj prvenstvo vo svojej kategórii.

Fanúšikovia železníc, pokiaľ sú aj milovníkmi hôr, resp. naopak, to majú v poslednom čase trochu ťažšie. Pribudli síce Railjety v hodinovom takte, tieto zastavujú iba v staniciach Semmering a Mürzzuschlag , ubudli regionálne vlaky, ktoré končia každú druhú hodinu zo strany Payerbach - Reichenau v stanici Semmering. Na Südbahne, Južnej dráhe, vedúcej cez Semmering, na rozdiel od Westbahnu, z Viedne smerom na Linec, sa zatiaľ v pravidelnej osobnej doprave súkromníci neobjavili, rozdiel je tu samozrejme aj v parametroch a voľnej kapacite týchto tratí.

Častou prestupnou, alebo východiskovou stanicou bol aj pre nás Payerbach - Reichenau. Tu končia všetky poschodové push-pull súpravy City Shuttle („Lasička“) od Viedne, ďalej ich nepustia výškové obmedzenia pod vrchným vedením (elektrifikácia sa datuje z r. 1955). Pri budove stanice sú hneď tri pamätníky - parný rušeň 95.112 ÖBB (ex. r. 82 BBÖ, http://de.wikipedia.org/wiki/BB%C3%96_82), úzkorozchodná elektrická lokomotíva z dnešnej muzeálnej trate do Höllentalu medzi Payerbachom a Hirschwangom a vyradená kabína lanovky Raxseilbahn na úbočí masívu Raxu (http://www.raxalpe.com/sk/rax-seilbahn-home2).

Do Spitalu am Semmering, odkiaľ vychádza sedačková lanovka na Stuhleck (http://sk.bergfex.com/semmering-stuhleck/), na obľúbené a aj našincami hodne využívané  zimné stredisko (1 783 m.n.m.) sa v rozumnom  rannom čase vlakom už nedoveziete. 
Zo stanice Semmering (http://sk.bergfex.com/semmering-hirschenkogel/) treba zase šľapať na kopec asi pol hodinu - auto sa však dá zaparkovať priamo pri údolnej stanici horských dopravných prostriedkov.

V r. 2014 ešte prebiehala modernizácia trate spojená s výlukami, bola spustená aj vzhľadom na pomalé a neisté začiatky budovania úpäťového tunela medzi stanicami Gloggnitz a Mürzzuschlag (dokončenie 2025-?).
Viac o novom tuneli, ale aj o zubačke na Schneeberg, nájdete v pokračovaní.

Použitá literatúra: Markus Hehl- Alpenbahnen, s. 10-17, in: EK-Special 70, Freiburg 2003