KRŽZ Varín – Vrútky ako téma diplomovej práce

1.2.2015 8:00 Peter Bado

KRŽZ Varín – Vrútky ako téma diplomovej práce

Nepretržité výluky spojené s komplexnou rekonštrukciou železničného zvršku v úseku Varín – Vrútky patrili k tým zásadnejším na sieti ŽSR v roku 2014. Nakoľko je tento medzistaničný úsek jedným z najdlhších a súčasne najzaťaženejších, ich vplyv na dopravu bol pomerne značný. Prirodzene sa tak natíska otázka – mohli byť práce vykonané rýchlejšie?

Odpoveď je jednoznačná – mohli, avšak jednoznačná je i podmienka tohto urýchlenia – zvýšenie ceny. A pretože hľadanie odpovede na otázky „o koľko/za koľko“ sa ukázalo dostatočne zložité na to, aby mohlo byť predmetom zadania diplomovej práce (DP), bola táto zadaná ...

 

Pretože komplexná odpoveď by predsa len vysoko prevyšovala samotný rámec diplomovej práce, bolo nutné zadanie redukovať. Táto redukcia spočívala najmä vo výbere iba prvej traťovej koľaje a obmedzenie iba na práce na železničnom zvršku. Ďalej bolo nutné stanoviť okrajové podmienky, ktoré predstavovali také mantinely, aby spracovávané varianty boli porovnateľné. K ním možno zaradiť podmienku použitia mechanizácie dostupnej iba na území Slovenska a Česka a prevzatie dĺžky prác na ostatných objektoch zo skutočného harmonogramu stavby. Práca bola zadaná na Katedre železničných stavieb, Fakulty stavebnej ČVUT v Prahe, jej téma znie Technologický postup rekonstrukce železničního svršku koleje č. 1 v úseku Varín – Vrútky a jej riešiteľom bol Bc. Lukáš Klíma.


Na rozdiel od skutočnosti v DP neboli uvažované stroje používané mimo SR/ČR
© Ing. Jaroslav Svoboda

Prvotným predpokladom, ktorý bolo potrebné potvrdiť alebo vyvrátiť, bola úvaha, že variabilným nasadením kapacít zhotoviteľa je možné skrátiť výlukové časy, avšak za cenu zvýšenia nákladov. Cieľom bolo porovnať rekonštrukciu prevedenú s ohľadom na minimalizáciu nákladov, bez ohľadu na časovú náročnosť a s ohľadom na minimalizáciu výlukových časov, bez ohľadu na náklady. Každý zhotoviteľ však prirodzene uprednostňuje vlastné technológie, ktoré môžu byť diametrálne odlišné. A teda to, čo je pre zhotoviteľa „A“ drahé, môže byť pre zhotoviteľa „B“ lacné a naopak. Túto skutočnosť však nebolo možné objektivizovať a tak bol zvolený „imaginárny“ zhotoviteľ, ktorý bude využívať potrebnú mechanizáciu bez ohľadu na jej prevádzkovateľa. Tento použitý model výsledok síce čiastočne skresľuje – nebolo možné použiť synergický efekt a vnútropodnikové ceny mechanizácie, no je rovnaký pre oba posudzované varianty a tak pre daný účel plne vyhovujúci. V rámci diplomovej práce boli vypracované grafické technologické postupy a kalkulačné vzorce pre práce rozdielne v posudzovaných variantoch. V práci nebolo, až na nevyhnutne nutné prípady, uvažované s prácou v noci. Tá síce ponúka ďalšie časové rezervy, avšak prináša so sebou ďalšie zvyšovanie nákladov v súvislosti s BOZP a striedaním sa nie len osádok špeciálnych vozidiel, ale i technikov a ďalších pracovníkov - čo je okruh otázok na samostatnú tému.


Predpokladaná závislosť času a nákladov © Bc. Lukáš Klíma

Vo variante zameranom na minimalizáciu nákladov sa ako najefektívnejšie ukázalo nasadenie jednej čističky na odťaženie štrku a to najskôr v úseku „tunely – Vrútky“ (úsek 1), jej otočenie na triangli vo Vrútkach a nasadenie v úseku „most cez Váh – Varín“ (úsek 2). Koľajový rošt je znesený jedným pokladačom PKP 25/20i v smere Vrútky – Varín (pozn. – v skutočnosti boli použité pokladače PKP 25/20.1i v úseku 1 a súčasne PKP 25/20H v úseku 2). Pre pokládku roštu je zvolená technológia oddelenej pokládky roštu s využitím PTH 350 najskôr v úseku 1 v smere od Varína a následne v úseku 2 v smere od Vrútok. Na rozdiel od skutočnosti, kde pokládka prebiehala v rovnakom zmysle plynulo, je kladenie podvalov zvolené každý druhý deň s ohľadom na možnosť zásobovania podvalmi bez ich medziskládky (pozn. – v skutočnosti bola medziskládka podvalov vo Vrútkach i Žiline-Tepličke). V úseku „most cez Varínku – Varín“ je rošt zriadený klasickou montážou v osi (rovnako ako v skutočnosti). Zaštrkovanie, úprava GPK a zriadenie BK prebiehajú štandardne, navrhuté sú ASP 400.1, 08-16 a 08-475/4S. Dynamický stabilizátor, ako posledný stroj v linke, je naplánovaný na 71. deň a výsledná cena prác odlišných od porovnávaného technologického postupu je 18 172 900,00 Kč (cca 660 000 Eur).


V skutočnosti, na rozdiel od DP, ťažila čistička i časť železničného spodku © Peter Bado

Vo variante zameranom na minimalizáciu výlukových časov sú na odťaženie štrkového lôžka navrhnuté dve čističky pracujúce súčasne od seba - od tunelov v smere na Vrútky a Varín. Pre znesenie koľajového roštu sa i v tomto variante ukázalo ako postačujúce použitie jedného pokladača a to v smere od Vrútok. Pre pokládku roštu je zvolený stroj SVM 1000 CZ, nasadený najskôr v úseku 1 od Varína a následne v úseku 2 od Vrútok. Pre úpravu GPK sú navrhnuté ASP 09-32 a 09-16/4S s väčším počtom vozňov na zaštrkovanie. Dynamický stabilizátor, ako posledný stroj v linke, je naplánovaný na 60. deň a výsledná cena prác odlišných od porovnávaného technologického postupu je 25 159 302,00 Kč (cca 915 000 Eur).Pre porovnanie, po zohľadnení prevedených korekcií, bol v skutočnosti dynamostabilizátor nasadený 65. deň výluky. Je však nutné podotknúť, že uvedené dni nie sú poslednými dňami výluky, nasledujú dokončovacie práce a práce na zabezpečovacom zariadení a trakčnom vedení. Tie sú však v oboch variantoch zhodné.


Ekonomický variant uvažoval so strojom PTH 350 © Peter Bado

Hoci výsledok práce nemožno paušalizovať, nakoľko každá stavba má svoje špecifiká (tu napr. blízkosť pomerne veľkých staníc s možnosťou otáčať technologické linky na „triangli“) a s ohľadom na vyššie uvedené okrajové podmienky, je možné konštatovať, že určitá závislosť medzi voľbou technológie, nákladmi a časom existuje. V tomto prípade sa jedná o skrátenie výluky o  cca 15 %, resp. o nárast nákladov o cca 10 % (pokiaľ ako referenčnú vezmeme skutočnú cenu, ktorá bola cca 70 mil. Kč, resp. cca 2,55 mil. Eur). Je teda predmetom diskusie, či preferovať hľadisko časové alebo ekonomické, či vyššie náklady na realizáciu budú kompenzované ušetrenými nákladmi plynúcimi z výlukovej činnosti (únik tržieb za použitie dopravnej cesty, NAD, odklony, ...). V odbornej verejnosti prevláda názor, že najnižšia cena by nemala byť jediným kritériom pre výber zhotoviteľa. Pokiaľ kvalitu vezmeme ako štandard, tak práve časové hľadisko otvára priestor na uplatnenie síce drahších, ale progresívnejších postupov. Pre úplnosť je potrebné dodať, že v prípade tejto stavby bol okrem ceny hodnotiacim kritériom aj výlukový čas, a to v pomere 70:30.


Posúdenie prác na objektoch mimo zvršku neboli predmetom DP © Peter Šoltys

Odkazy:

  1. Web Katedry železničních staveb FSv ČVUT
  2. Železničná trať Žilina – Košice - Wikipédia
  3. Výluka na trati Vrútky - Varín/II. etapa na webu ŽSR
  4. Traťové stroje na výlukách KRŽZ Varín - Vrútky na webu Tratovestroje.NET 

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy