Semmering 2007 - 2014, 2. časť

 
Auto sme v jedno slnečné májové ráno r. 2011 zaparkovali v okresnom meste Neunkirchen, v automate sme si zakúpili lístky do stanice Semmering a vzápätí sme sa viezli regionálnou poschodovou súpravou City Shuttle, známym ako „Wiesel- Lasica“ (https://www.google.sk/images?rlz=1T4GGLR_enSK264SK265&q=wiesel+city+shuttle&hl=sk&sa=X&oi=image_result_group&ei=XhWsVM3GKIbyUKXXgrAL&ved=0CBMQsAQ) po Payerbach- Reichenau. Ide o dve rôzne obce, stanica sa nachádza v katastri Payerbachu, odkiaľ v lete premáva úzkorozchodná muzejná železnička cez Reichenau skoro až po údolnú stanicu kabínkovej lanovky na Rax.

                                                                                                         
5.7. 2011- st. Payerbach- Reichenau: súprava City Shuttle "Lasička" tu končí, prestupujeme © Juraj Földes

Nasledoval prestup na pristavenú elektrickú jednotku r. 4020 ÖBB (http://de.wikipedia.org/wiki/%C3%96BB_4020), ktorá nás doviezla cez 14 tunelov a nespočetné mosty do stanice Semmering.

5.7. 2011- Breitenstein: v regionálnej elektrickej jednotke r. 4020 ÖBB © Juraj Földes
 
Tieto jednotky boli odvtedy nahradené jednotkami Talent, jazdiace v dvojhodinovom takte, ktoré tu spolu s českými a rakúskymi súpravami Railjetu s Taurusmi (http://www.oebb.at/de/Services/Zuege_und_Ausstattung/Unsere_Zuege/OeBB_railjet/)  v hodinovom takte dominujú v osobnej doprave. V tomto roku pokračujú denne cez Semmering vrcholovým tunelom už len dva páry regionálnych vlakov do Mürzzuschlagu. Je to zrejme aj dôsledkom/odrazom nízkeho dopytu, keď ceny PHM klesajú a cestovné rastie. Na cestách za turistikou sme sa vo vlakoch zatiaľ po každýkrát viezli až príliš pohodlne, v poloprázdnych súpravách.
 

29.8. 2014- Semmering: Rakúsky Railjet v atypickom nátere © Juraj Földes

Po krátkej zastávke v Info-Centre (http://www.semmeringbahn.at/informationszentrum.php), priamo v staničnej budove sme sa vybrali po asi najkrajšom úseku dobre značeného chodníka „Bahnwanderweg“ smerom na Breitenstein (asi 10 km- 3-4 hod. čistého času). Doporučuje sa vhodná turistická obuv, chodník je ale slušne udržiavaný. Trasa vedie striedavo pod a nad traťou, tak aj „dole kopcom“ sme absolvovali trochu stúpania. Prešli sme okrajom obce popod golfové ihrisko do údolia dolného Adlitzgraben, ktorú trať križuje rovnomenným viaduktom (Fleischmannovým mostom).

5.7. 2011- Semmering- Breitenstein: viadukt cez Adlitzgraben (Fleischmannbrücke) © Juraj Földes

Chodník po Breitenstein nás zaviedol aj k známemu viaduktu nad Kalte Rinne - je murovaný, ako všetky ostatné, prevažne z miestneho kameňa, poschodový, dlhý 184 m, v oblúku a v spáde. V literatúre sa spomína, že je navrhnutý v „benátskom štýle“. Ďalší viadukt Krausel - Klause je už blízko cieľa etapy, stanice Breitenstein, ktorá leží pomerne vysoko nad stredom obce. V ten deň sme už do stanice Klamm- Schottwien (6 km) ďalej nepokračovali, zábery z pokračovania trasy sú v galérii k 1. časti.

5.7. 2011- Semmering- Breitenstein: viadukt nad Kalte Rinne © Juraj Földes

Nakoľko je Semmering vlakom, aj autom dobre dosiahnuteľný bol pre nás východiskom niekoľkých poldenných, alebo aj celodenných túr - ako na Pinkenkogel od Südbahnhotela (v r. 2014 sa chata na kopci ešte opravovala), s výhľadmi do údolia Adlitzgraben so železnicou, a s akustickým podfarbením prechádzajúcich vlakov. Na južnejší Hirschenkogel vedú okrem kabínkovej lanovky aj turistické chodníky a odtiaľ sa dá sa ďalej pokračovať hrebeňovkou na Sonnwendstein nad pútnickým Maria Schutz alebo na Stuhleck.

 
30.8. 2014- Semmering: trať v Adlitzgrabene © Juraj Földes

Na konci leta 2014 sme sa zase vybrali autom cez Gloggnitz do hôr, hlavnou cestou č. 27 smerom Payerbach. Za odbočkou na zámok sa už jazdilo po krátkej preložke cesty popod budúcu novú trať do Mürzzuschlagu, ktorá obíde Semmering, aj Payerbach. Počas výstavby tunela môže úsek medzi stanicou a budúcim severovýchodným portálom slúžiť ako železničná vlečka. Tu prípravné práce, začaté v r. 2012, pokročili relatívne ďaleko, s razením tunela v niekdajšom kameňolome sa má začať najskôr na jar 2015. Tunel sa má stať súčasťou rakúskej časti koridoru Balt- Adria medzi Gdaňskom a Ravennou (http://www.oebb.at/infrastruktur/de/5_0_fuer_Generationen/5_4_Wir_bauen_fuer_Generationen/5_4_1_Schieneninfrastruktur/Suedstrecke/index.jsp), skráti cestovanie rýchlikom asi o 30 minút, navrhovaná rýchlosť je 230 km/h. Súčasťou tohto koridoru sú o.i. aj nová viedenská hlavná stanica a Koralmbahn medzi Grazom a Klagenfurtom.

7.1. 2015- Plánik aktuálnej varianty úpäťového tunela Gloggnitz- Mürzzuschlag- z web-u ÖBB

Na základe viacerých štúdii v r. 1950 - 1980 sa prvé detailné plány nového tunela zverejnili r. 1983. Vypracovaných bolo 5 variánt, napokon sa vybral „Pfaffensattel“, nazvaný podľa horského priechodu medzi Hirschenkoglom a Stuhleckom (http://de.wikipedia.org/wiki/Semmering-Basistunnel).
Ide o relatívne dlhšiu trasu (27,3 km), ktorá v menšej miere ohrozuje režim podzemných vôd a chránené krajinné celky, pričom svojou väčšou dĺžkou výškove umožňuje pri priemernom sklone 0,83% napojenie na stanicu Mürzzuschlag pred zhlavím od Semmeringu.
Rada ministrov a parlament dali po ďalšej príprave projektu zelenú ešte v roku 2005. Projektovanie a povoľovanie/schvaľovanie stavby trvalo sedem rokov, ale ani po ich uplynutí sa ešte všetci odporcovia projektu nevzdali. Naposledy začiatkom r. 2014 bolo úspešne napadnuté rozhodnutie o posúdení vplyvov na životné prostredie, čo zastavilo výstavbu asi na pol roka. ÖBB medzitým už v tichosti prepísalo termín plánovaného dokončenia z 2024 na 2025.
 

29.8. 2014- Fröschnitzgraben pod Stuhleckom: prípravné práce na šachte © Juraj Földes
 
Pri jazde medzi Steinhausom a Pfaffensattel bolo v lete 2014 vidieť nedávno rozbehnuté prípravné práce okolo budúcej šachty, z ktorej sa má raziť tunel obidvomi smermi. My sme pokračovali na vrchol Stuhlecka. Popri lesnej ceste zo sedla na chatu už dozreli brusnice a čučoriedky. Sedačková lanovka, ktorá končí pod vrcholom, je určená len pre lyžiarov a v lete nechodí. Na chate ale bolo aj tak akurát plno a z kuchyne bola počuť maďarčinu. Inak v okolí Semmeringu žijú aj potomkovia niekdajších staviteľov trate a budov na Semmeringu z rôznych kútov bývalej monarchie, ktorých pôvod prezrádzajú priezviská, reč už len výnimočne. Spolu s novšími prisťahovalcami a turistami - aj zo vzdialenejších krajín - sa tu nachádza celkom pestrá etnická a kultúrnu zmes.

29.8. 2014- Stuhleck: turistická chata funguje aj v lete © Juraj Földes

Na jar roku 2009 sme si ešte v Bratislave zakúpili Niederösterreich Card (http://www.mycentrope.com/sk/home/1426/niederoesterreich-card-uzite-si-po-cely-rok-vylety-all-inclusive) ale za rok sme stihli navštíviť len relatívne malú časť vyše 300 atrakcií v cene karty - medzi iným sme sa zase odviezli aj zubačkou Schneebergbahn (http://www.schneebergbahn.at/) na rovnomennú horu. Kým nezľavnený spiatočný lístok stál napr. v sezóne 2014 35 € (príplatok na paru +8 €), Niederösterreich Card bude na r. 2015 za 54 € a platí okrem tejto zubačky aj na cestovanie ďalšími 5 nostalgickými/turistickými vlakmi, na vstup do železničných múzeií vo Schwechate a Strasshofe a na spiatočné cesty kabínkovými lanovkami na Rax a Hirschenkogel.

14.7. 2009- Puchberg am Schneeberg: záložná súprava Salamandry čaká na výkon © Juraj Földes

Do Puchbergu na dolnú stanicu sme sa vybrali 14.7. a nemali sme doporučenú internetovú rezerváciu. S troškou šťastia sme ešte dostali pri pokladni „zadarmo“ lístky do inak plnej záložnej súpravy so staršími vagónmi a miesta sme si našli v prvom oddieli riadiaceho vozňa.
Do stanice Puchberg vedie neelektrifikovaná lokálka ÖBB z Wiener Neustadtu, s normálnym rozchodom z r. 1897, na ktorú naviazala v tom istom roku ozubnicová trať systému „Abt“, s rozchodom 1000 mm, najskôr po dnešnú zastávku Baumgartner a od r. 1902 po Hochschneeberg - najvyššie položenej rakúskej železničnej stanice (1800 m n.m.). Cesta vlaku s 2 vozňami tlačených dízlovou lokomotívou „Salamander“ trvala po prekonaní prevýšenia 1223 m, pri sklone do 19,7% na 10 km trati, s krátkou zastávkou asi 40 minút.

14.7. 2009- Station Baumgartner: Salamander "Franz Joseph" © Juraj Földes

Do r. 1999- dva roky po prevzatí trate súkromnou spoločnosťou od ÖBB - bola prvýkrát narušená hegemónia pary predstavovaná šesticou dvojnápravových rušňov r. 999 ÖBB (http://www.eisenbahn.ws/oebb/die-oebb-fahrzeuge/dampflok-schmalspur/999/) po dodávke prvých dvoch trojdielnych dízlových súprav Salamandra od fy. Stadler Rail. Pre veľký záujem bola medzitým dodaná už aj tretia súprava a pred riadici voz pribudol nákladný „Mini- Salamander“.

15.8. 2007- Hochschneeberg: detail lokomotívy 999.05 "Puchberg" © Juraj Földes

Cez letné víkendy a na objednávku premáva ešte nostalgický parný vlak, pre ktorý sú k dispozícii 2 prevádzkyschopné rušne (999.03 a 999.05). Cesta im trvá raz toľko - asi 80 minút.
Zásoba vody z Puchbergu vystačí parným rušňom po výhybňu Baumgartner, tu musia rušne nabrať za pozornosti výletníkov ďalšiu vodu.
 

15.8. 2007- Hochschneeberg: stará stanica s tradičnou a záložnou súpravou (v pôvodnom nátere) © Juraj Földes

Prekvapením bol pre nás tentokrát príchod na Hochschneeberg. Pôvodnú jednoduchú stanicu nahradila od začiatku sezóny 2009 nová, čiastočne krytá hala s perónmi, situovaná bližšie k hotelu, ktorý si pamätá ešte návštevu cisára Františka Jozefa. Oproti starej stanici je pozoruhodná klasicistická pamätná kaplnka kráľovnej Alžbety- „Sissi“, taktiež z čias cisára pána. Počasie sa vydarilo, tak sme po náhornej planine pohodlne vyšli aj na najvyšší bod Schneebergu - Klosterwappen (7 km), s nádherným panoramatickým výhľadom na Viedenské Alpy.
 

14.7. 2009- Schneeberg: pohľad z Klosterwappen na masív Raxu (2007 m.n.m.) © Juraj Földes

Oplatilo sa cestu dole rezervovať neskorší čas a pri zastávke cestou smerom dole na výhybni sa ešte rýchlo občerstviť. Špecialitou tunajšieho staničného bufetu sú lekvárové koláče - po rakúsky Povidlgolatschen. Pri najbližšej príležitosti sa už možno dovezieme do modernizovanej stanice v Puchbergu - plány boli v 2014. hotové, čaká sa len na výsledky tendra.