Východoslovenský okruh

Hanbím sa za to, že ako východniar som ešte trať z Humenného do Medzilaboriec neprešiel. A z Medzilaboriec do Lupkova už asi ani neprejdem. Keď robil KHKV nostalgickú jazdu z Medzilaboriec do Lupkova, tuším v roku 2011, som z nejakých dôvodov nemohol ísť. Myslím, že vtedy sa dostali len k tunelu. Autom som vyrazil ráno o siedmej do Trebišova. Tu som pred stanicou odstavil auto a počkal si na rýchlik R 615 Zemplín. Keďže som mal niekoľko minút času, zachytával som aparátom dianie na stanici.

Stál tu odstavený vlak pozostávajúci zo štrnástich výsypných vozňov, na čele ktorého stáli rušne 468 002-4, 140 058-9 a 140 074-6. V šturci stál odstavený 751 072-0 a na tretej koľaji stál motoráčik 812 013-5. Môj rýchlik došiel načas. Nasledovala výmena rušňov. Odstúpil peršing 163 124-1 a nahradil ho okuliarnik 757 003-9. Zdokumentoval som výmenu rušňov a nastúpil som do vlaku. Cesta ubehla rýchlo. V Bánovciach nad Ondavou som z okna fotil odstavený rušeň 751 056-3. V Humennom som len v rýchlosti urobil pár záberov, lebo na prestup do vlaku 8957, idúceho do stanice Medzilaborce mesto, som mal len tri minúty.

Pohľad na stanicu Humenné © Ondrej Krajňák

Vlak tvorila jednotka 861 014-3. Zaujal som miesto pri okne v smere jazdy. Sledoval som a fotil všetky zastávky. Neviem, či to niekoho zaujíma, či to má význam dávať sem fotky týchto - často ošarpaných, voľakedy ale pekných domčekov. Nie je ich až tak veľa, tak som sa rozhodol, že ich fotky sem dám, aby ste si mohli prípadne porovnať s podobnými objektmi z vášho okolia a posúdiť, či takáto kultúra je i v ostatných končinách našich štátov. Fotené je to cez sklo, väčšinou v protisvetle, takže aj výsledok je taký aký je. Vložil som fotky staníc a zastávok v poradí v akom nasledujú, aj keď som niektoré fotil až pri ceste späť.

V stanici Koškovce sme sa križovali s vlakom 8958. Stanicu Medzilaborce som nefotil, lebo vlak zastavil na prvej koľaji pred budovou, takže sa nedalo. Boli tam síce tri minúty času, ale nechcelo sa mi behať po stanici a fotiť staničnú budovu. Vlak pokračoval do stanice Medzilaborce mesto. A tu sa zastavím pri slove stanica. Čo je stanica? Kedysi sme sa to učili čo je stanica, aké má mať vybavenie, aby to mohla byť stanica. Ale stanica Medzilaborce mesto je len zastávka na šírej trati. Ani návestidlá, ani výhybky žiadne. Len obrovská staničná budova. Predpokladám, že bola postavená kvôli pohraničnému styku.

Výpravná budova stanice Medzilaborce mesto © Ondrej Krajňák

Že tam boli kancelárie colných deklarantov, colníkov, polície ... Neviem, na čo všetko slúžila. Dnes je to opustené. Podľa snehom zasypaného priecestia vidno, že ani nákladné vlaky už tadiaľ nechodia. Ešte keď som robil, v roku 2008 a skôr, sa tadiaľ občas vracali z Hanisky do Poľska prázdne súpravy vozňov po poľskom uhlí. V turistickej mape som videl, že medzi zastávkou Medzilaborce mesto a zastávkou Vydraň, je výhybka na šírej trati. Odbočuje tam vlečková koľaj do nejakého podniku. Znalci by ma mohli doplniť. Neviem, či sa ešte využíva a ako sa obsluhuje.

Mal som tu pol hodiny času, tak som sa prešiel po ulici do centra na námestie a späť. Urobil som pár záberov z tohto ani nie sedem tisícového okresného mesta. Záznamy o obci sú z roku 1557. Obyvatelia sa väčšinou zaoberali poľnohospodárstvom, alebo prácou v lesoch. Vždy bol ťažký život v tomto kraji. Aj za socializmu odtiaľ odchádzali chlapi za prácou po celom Československu. Rakúsko-Uhorsko malo veľký záujem dopravne spojiť Halič s južnými regiónmi monarchie. Už v roku 1870 sa začala budovať trať Michaľany - Humenné - Lupkovský priesmyk - Halič, ktorá sa cez Satoráljaújhely napájala na Tiskú železnicu.

„Dobrý voják Švejk“ v Humennom pripomína časy monarchie © Ondrej Krajňák

Prvý úsek Michaľany - Humenné bol dokončený 25.12.1871, čím sa na železničnú trať napojil i Trebišov, Michalovce a Strážske. Druhý úsek priviedol 12.6.1873 železnicu do Medzilaboriec, odkiaľ pokračovala náročným úsekom k Lupkovskému priesmyku. Tretí úsek so 416 metrov dlhým Lupkovským tunelom bol sprevádzkovaný 31.5.1874 a umožnil rýchle a pohodlné spojenie hlavných centier s okrajovým regiónom Uhorska. O strategickom význame trate do Przemyśla napovedá i zdvojkoľajnenie trate, ktoré bolo v roku 1888 dokončené v celom úseku. Po rozpade Rakúsko-Uhorska klesol význam spojenia i doprava na trati.

Zánik druhej koľaje nastal počas hospodárskej krízy v roku 1932. Po tejto trati sa viezol rakúsky cisár František Jozef I. i dobrý voják Švejk. Úsek trate medzi Michaľanmi a Bánovcami nad Ondavou bol v roku 1990 elektrifikovaný. Podrobnejšie informácie o tejto trati som našiel na internete. A o regióne ako takom sa dozviete viac napríklad v časopise Cestovateľ. Vrátim sa k môjmu cestovaniu. Krátko pred odchodom vlaku som sa vrátil na stanicu a zaujal som miesto v motorovej jednotke 861 014-3, ktorou som sa do týchto odľahlých končín priviezol. Cestou som sledoval a fotil zastávky, tak ako som sa už zmienil v úvode reportáže.

Zastávka Nižné Čabiny © Ondrej Krajňák

Najviac ma zaujala zastávka Monastyr. Zastávka leží v katastri obce Krásny Brod. Pomenovaná je podľa kláštora, ktorý sa nachádza blízko zastávky. Monastyr je kláštor mníchov východného obradu. Ten v Krásnom Brode založili v 14. storočí Baziliáni. V roku 1603 ho dali Drugethovci podpáliť, ale v roku 1612 bol opäť postavený. Kláštor bol pôvodne pravoslávny. Neskôr, po vzniku gréckokatolíckej cirkvi (1646), sa stal gréckokatolíckym. I súčasný nový kláštor je gréckokatolícky. Viac o jeho histórii, ak vás zaujíma, nájdete napríklad vo Wikipédii. V Humennom som opäť prestupoval.

Mal som niekoľko minút na prestup, tak som v rýchlosti fotil. Zaujal ma hektor už vo farbách ZSSK. Zrejme si ho spoločnosť do Humenného zadovážila kvôli posunu s lôžkovými a s autovozňami v nočných rýchlikoch. Z Humenného do Prešova som sa viezol opäť v motorovej jednotke 861. Tentokrát to bola 861 005-1. Cestovalo sa pohodlne. Išli sme podľa cestovného poriadku. Zaujal ma v Hencovciach podnikový rušeň vo dvore firmy Bukóza holding. Do tohto drevospracujúceho podniku sa pristavujú vozne zo stanice Nižný Hrabovec. Mám príbuzenstvo jak v Nižnom Hrabovci, tak i v Hencovciach. Často sem chodievam na návštevy.

Pohľad do podniku Bukóza holding v Hencovciach © Ondrej Krajňák

Musím si zistiť, ako tu prebieha odovzdávka vozňov. Možno by sa mi podarilo tento podnikový rušeň niekedy vyfotiť. Pri pohľade z diaľky z vlaku sa zdá, že sa jedná o rušeň radu 448. Zaujali ma aj viadukty v Hanušovciach nad Topľou. Začal som sa zaoberať myšlienkou, že si raz urobím výlet do tohto mestečka s cieľom nafotiť nejaký vlak na najdlhšom viadukte. V Hanušovciach sú v podstate viadukty štyri. Najdlhší má dĺžku 389 metrov a najväčšiu výšku nad terénom 40 metrov. Viadukt je vzácnou technickou pamiatkou, pretože je to najdlhší viadukt postavený v oblúku, nie len na Slovensku, ale aj v strednej Európe.

V Prešove som mal asi pol hodiny na prestup. Vošiel som aj do vestibulu. Dojali ma bezdomovci, ktorých bolo chvíľami viac ako cestujúcich. Ale to je údel asi všetkých staníc vo väčších mestách. Všimol som si, že rušne sú odstavené za koľajiskom. Zrejme tam niekde stálo staré, pôvodné depo. Neviem. Znalci ma snáď opravia a doplnia. Po zrušení depa zrejme našli takéto riešenie. Z Prešova do Košíc som cestoval starým pantografom 460 040-9. V panťáku som sa myšlienkami vrátil do minulosti, keď som sa týmito elektrickými jednotkami vozil denne zo zamestnania z Hanisky pri Košiciach do Košíc.

„Pantograf“ pôjde z Košíc ako Os 8772 do Prešova © Ondrej Krajňák

Z Košíc do Trebišova som pokračoval vlakom REX 905 Starina, ktorý bol zostavený z klasických vozňov na čele s peršingom 163 122-5. V Trebišove sa môj krátky výlet po východnom Slovensku skončil.

Úvodná snímka: Vlak na konečnej Medzilaborce mesto © Ondrej Krajňák