Zabudnuté lokálky III: Lokálky pri Plzeňsko-březenskej dráhe

15.2.2015 8:00 Michal Čellár

O dvoch lokálkach, ktoré spojuje hlavná trať Plzeň - Žatec. Prvá, ktorej prvý úsek bol postavený ako vlečka ku cukrovaru, a postupne sa predlžoval až do mesta Doupov, ktoré jej dalo názov. V súčasnosti je jej trasa obrazom obrovského kontrastu krajiny Ústeckého kraja. Začína pri obrovskej tepelnej elektrárni, ide cez stredoveké mesto Kadaň a končí v krásnej prírode.

A druhá, ktorá mala byť spojnicou Rakovníka a Karlových Varov, ale stavitelia si vybrali inú trase. Preto miestny kraj musel čakať na svoju trať až do obdobia výstavby miestnych tratí. Po sto rokoch bola na časti trati zastavená prevádzka a doteraz nad jej osudom visí otáznik.

Plzeňsko-březenská dráha mala spojiť uholné revíry na Teplicku a priemyselné podniky v Plzni. Jej výstavba začala v roku 1871 a jej výstavbu sprevádzkovanie samé prírodné a finančné problémy. Trať z Plzně do Března u Chomutova bola dokončená až v roku 1877. O dva roky neskôr bol zrušený úsek Kaštice- Březno u Chomutova a trať bola preložená do stanice Žatec, kde sa pripojila na Buštehradskú dráhu. Tak vznikla trasa trati, ktorá v súčasnosti nesie číslo 160.

20.07.2014 - Podbořany,© Michal Čellár

V lete 2014 premávali na trati Plzeň-Žatec rýchliky na trase Plzeň- Most vedené motorovým voznom 843 ČD a riadiacim voznom Bftn ČD ( pretým 943 ČD ). Osobné vlaky chodia len na úseku Plzen- Žihle s rôznimy koncovými stanicami od Plzně. Na osobných vlakoch sa striedajú motorové vozne a jednotky 814-914 alebo 842 ČD.

26.07.2014 - 842 030-9 ČD v stanici Žihle © Michal Čellár

Doupovská dráha ( Kadaň-Prunéřov- Vilémov u Kadaně - Kaštice / Kadaňský Rohozec )

Prvý úsek Kaštice- Krásny Dvůr bol postavený ako odbočka z hlavnej Plzensko- březenskej dráhy pre miestny cukrovar v roku 1881 a už o 3 roky bola trať predlžená do Radonic u Kadaně. Na začiatku 20.storočia vznikla společnosť Kadaňské místní dráhy, ktorá mala v úmysle postaviť miestne trate v okolí Kadaně, ako trate zaručené Zemí Českou. V roku 1902 bol sprevádzkovaný úsek Radonice u Kadaně – Doupov a rok neskôr trať Kadaň- Vilémov u Kadaně. V polovici 20.rokov 20 storočia bola trať zoštátnená a prevádzku prevzali ČSD. Po roku 1950 bola ukončená prevádzka na úseku Kadanský Rohozec- Doupov kvôli vzniku vojenskému obvodu Hradište. Najväčšia skaza prišla pre miestne trate dňa 12.06.2004, keď bola zostavená osobná doprava. Obce popri trati chceli zachovať osobnú dopravu, tak ju obnovili pod taktovkou mikroregiónu. Pretože obce nemali ani nemajú peniaze na celotýždennú dopravu tak vlaky sú prevádzkované len počas turistickej sezóny v určité dni.

20.07.2014 - Vilémov u Kadaně, výtopna © Michal Čellár

Trať začína v stanici Kadaň-Prunéřov, ktorá leží na hlavnej dvojkoľajnej elektrifikovanej trati z Chebu do Ústi nad Labem. Elektrifikácia trate z Chomutova bola dokončená v roku 1990 a až v roku 2006 bola dokončená elektrifikácia do Karlových Varoch. Súčasná stanica má dve ostrovné nástupištia a leží pri tepelnej elektrárni Prunéřov. Miestna trať sa odpája od hlavnej na chebskom zhlaví a ľavotočivým oblúkom smeruje k mestu Kadaň. Ešte pred oddelením od hlavnej trate prejde mostom elektrifikovaná vlečka z elektrárne, s ktorou je na konci oblúka prepojená a potom kúsok vedie popri nej a tým tvorí trojkoľajnú trať. Vlečka sa pred mestom Kadaň oddelí a smeruje ku miestnym uhoľným baniam.

20.07.2014 - Kadaň-Prunéřov © Michal Čellár

Trať vchádza do prvej stanici Kadaň město. Po druhej strane údolia okolo historickej časti mesta pokračuje do stanice Kadaň předměstí. Tu končia pravidelná vlaky ČD a ďalej trať prechádza mostom cez rieku Ohře. Za mostom trať postupne stúpa od rieky, ktorá tu tvorí nádherný kaňon až do stanice Želina. Medzi stanicou Želina a zastávkou Hradec u Kadaně prechádza ponad meander rieky Ohře. Pod ďalšou stanicou Poláky sa nachádza vodná nádrž Nechranice. Tam trať odchádza od rieky Ohře a smeruje ku horám. Cez zastávku Pětipsy vchádza do stanice Vilémov u Kadaně.

20.07.2014 - Vilémov u Kadaně © Michal Čellár

Je to najväčšia stanica na trati, okrem koncových, a nachádza sa tu opustená výhrevňa pre jednu lokomotívu. Výpravná budova je v súčasnosti obývaná súkromnou osobou a je v celkom dobrom stave. V tesnej blízkosti výpravnej budovy je nákladisko aj s drevenou budovou skladu. V tejto stanici sa rozdeľuje na dva smery, rovno do stanice Kaštice a vpravo do stanice Kadaňský Rohozec. Tu je najviac vidno, že miestne trate postupne chátrajú podľa stavu koľajiska.

20.07.2014 - Vilémov u Kadaně, opustená výhybka © Michal Čellár

Úsek do stanice Kadaňský Rohozec prechádza popri obci Vilémov u Kadaně, a približne v strede dediny sa nachádza zastávka Vilémov u Kadaně město. Nasleduje stanica Radonice u Kadeně, v ktorej končia všetky aj sezóne osobné vlaky. Výpravná budova je tu spojená s nákladiskom do jednej budovy. Za Radonicami sa trať vinie popri Vintířovskom potoku a cez zastávku Ždov prichádza konečná stanica Kadaňský Rohozec. Pred mnohými rokmi pokračovala zo stranice trať do mesta Doupov.

20.07.2014 - Radonice u Kadaně © Michal Čellár

Hlavná trasa lokálky do stanice Kaštice pokračuje z Vilémova u Kadaně na juh cez zastávky Vitčice a Chotěbudice do stanice Krásny Dvůr. Dnešná stanica Krásny Dvůr nedávno prišla o časť koľajníc. V tejto obci sa nachádza nádherný barokový zámok s rozsiahlym parkom. Cez poslednú zastávku Vysoké Třebušice vchádza do stanice Kaštice, kde sa pripája na trať Plzeň- Žatec. Vlak smerom na Plzeň musí vykonať úvrať. Táto stanica je opustená, lebo celá trať Plzeň- Žatec, je diaľkovo riadená zo stanice Blatno u Jesenice.

Pripravil som schematický plán železničnej trate:

20.07.2014 Doupovská dráha © Michal Čellár (pdf)

V súčasnosti je pravidelná osobná doprava je pravidelná doprava len na úseku Kadaň-Prunéřov – Kadaň předměstí tvorená motorovými jednotkami ČD. Niektoré spoje premávajú až do Chomutova. Len počas letnej sezóny a vo vybrané dni chodia po celej trati „ historické“ motorové vlaky. V letnej sezóne 2014 chodily na trati vlaky spoločnosti Ralway Capital vedené motorovými voznami 810 prenajaté od spoločnosti GW Train Regio. Motorové vozne sú pôvodom zo Slovenska, ešte v pôvodnom nátere ZSSK, iba s odstráneným znakom. Vo vnútri sú vymenené sedačky, ako sa vo veľkom vymieňajú v motorových vozňov 810 ČD v posledných rokoch.

20.07.2014 - 810 499-4 GW Train Regio v stanici Podbořany © Michal Čellár

Miestna dráha Rakovník- Kralovice u Rakovníka- Mladotice

O stavbe trate sa začalo uvažovať v 80. rokov 19. storočia v rámci prepojenia Rakovníka a Karlových Varoch. Nakoniec bola postavená trať Rakovník- Blatno u Jesenice- Bečov nad Teplou, ktorá vedie jednoduchším terénom. Miestny podnikatelia však túžili po železnici a založili družstvo. Dňa 24.1.1892 im bola udelená koncesia pre výstavbu a prevádzku trate. O dva roku neskôr dňa 9.7.1899 bola začatá prevádza na tejto trati. Trať bola tzv. dráhou zemí zaručenou, čo znamená, že vlastníkom a prevádzkovateľom bolo družstvo, ktoré si od štátnych železníc prenajímalo vozový park. V roku 1925 bola trať zoštátnená a pripadla pod ČSD. Najväčšia prevádzka na trati bola po okupácia českého pohraničia Nemeckom, keď zostala poslednou traťou na českom území na sever od Plzne. V dôsledku zlej údržby trate začala dňa 1.1.1997 v úseku Čistá- Mladotice dlhodobá nepretržitá výluka a trať pomaly zarastá. V roku 2003 bola trať na úseku Čistá- Kralovice u Rakovníka zrekonštruovaná a opäť tu začali chodiť osobné vlaku. Na konci roku 2014 sa ocitla na zozname tratí, ktoré chce SŽDC predať.

26.07.2014 - Kralovice u Rakovníka © Michal Čellár

Trať začína v uzlovej stanici Rakovník a prvý úsek je spoločný s traťou do Blatna u Jesenica. Po kilometri sa trate rozdelia v odbočke Rakona a trať začíná stúpať od druhej trate a potom sa ku trati pripájajú vlečky z miestnych podnikov. Trať pomaly stúpa od Rakovníka cez stanice Lubná a Zavidov a zastávky Příčina a Všesulov až do stanice Čistá. Stanica Čistá má dvojposchodovú výpravnú budovu a nákladisko, ale koľajisko bola zredukované. Za stanicou vlak prechádza cez najväčšiu umelú stavbu na trati most cez rybník na Javornickom potoku. Most je 26 m vysoký a 120 m dlhý. Skladá sa z dvoch krajných klenutých oblúkov a strednov priehradovou nosnou častou.

26.07.2014 - Kralovice u Rakovníka, od Mladotíc © Michal Čellár

Cez zastávku Strachovice a Kožulov prichádza trať do koncovej stanice Kralovice u Rakovníka. Staničná budova je presne taká istá ako v Čistej. Tu končí zjazdná trať ale odchodové návestidlo bolo obnovené aj na Mladotice, ak kde tam vlak už dlho nešiel. Za priecestím sa trať úplne stráca v náletových drevinách, ako keby ich tam niekto zasadil. Za mestečkom trať prechádza okolo prekrásnom komplexne stavieb kláštora Mariánsky Týnec.

Za kláštorom trať vchádza to lesa a prichádza do zastávky s nákladisko Trojany. Táto malebná stanička uprostred lesa dnes slúži ako skládka odpadkov a postupne sa rozpadáva. Ďalej na Mladotice trať robí oblúky a tým klesá do stanice Mladotice, teleso trate je v súčasnosti už zarastené stromami. Pred koncovou stanicou trať využívala teleso, ktoré bolo určené pre trať Plzeň- Žatec, ale nakoniec bola postavená na druhej strane údolia.

Trať sa do stanice Mladotice preklenula Mladotický potok priehradovou konštrukciu. Tento most je v súčasnosti veľmi poškodený a práve cena za jeho opravu je hlavným argumentom prečo trať je dlhodobo mimo prevádzky. Po prekonaní Mladotického potoka trať stúpa k hlavnej trati Plzeň- Žatec , a cez nové nepoužívané návestidlo, ktoré bolo vybudované pri výstavbe diaľkového riadenia trati Plzeň- Žatec, vzchádza do stanice Mladotice. Stanica je v súčasnosti opustená, iba SŽDC tu odstavené svoje vozidlá pre údržbu trati.

Pripravil som schematický plán železničnej trate:

Najväčšia prevádzka je v začiatočnej Rakovník, kde sa stretávajú trate z Lužnej u Rakovníka, Blatna u Jesenice, Loun a z Berouna. Osobná doprava na trati je v súčasnosti len na úseku Rakovník- Kralovice u Rakovníka, ale väčšina spojov od zmeny GVD 2013/2014 premávala len na úseku Rakovník- Čistá, ktorá je posledná stanica na území Stredočeského kraja. Plzenský kraj, na ktorom leží úsek od stanice Čistá odmietol financovať na svojom úseku vlaky. Proti tomu sa postavili obce, ktoré financujú vlaky na úseku Čistá-Kralovice u Rakovníka. Dnes tu chodí motorový vozeň 810 ČD upravený pre špecifický spôsob odbavenia.