Železničná stanica Košice, ako ju oko cestujúceho väčšinou nevidí

20.2.2015 8:00 Milan Weinwurm

Železničná stanica Košice, ako ju oko cestujúceho väčšinou nevidí

Železničná stanica Košice (počas krátkeho obdobia Košice hlavná stanica) je najdôležitejšou železničnou stanicou mesta Košice. Nachádza sa vo východnej časti širšieho centra mesta. Stanica slúži železničnej doprave od 14. augusta 1860, kedy bola sprevádzkovaná trať z Miskolca do Košíc. Neskôr pribudli i trate do Prešova, Žiliny, Zvolena a Čiernej nad Tisou.

Dnes prebieha rekonštrukcia samotnej stanice, ktorá sa začala v auguste 2011. Predpokladané dokončenie rekonštrukcie bolo o 26 mesiacov po začatí prác. Tak sa začína stručný článok o predmetu tejto reportáže vo Wikipédii.

 

Železničná stanica Košice sa skladá z viacerých častí: osobná stanica, Rajón, nákladná stanica, vchodová stanica, odkiaľ sa nákladné vlaky tlačia na zvážny pahorok. Tam sa rozposunujú a vytvárajú sa nové vlaky smerom na Čiernu nad Tisou, Hanisku, Čaňu - Hidaš, to všetko sa robí v časti nákladnej stanice prezývanej Kongo. Na Kongu posunuje prvá staničná záloha v podobe rušňa radu 770, pretože ona musí vlaky vyťahovať do výťažnej koľaje, ktorá je ukončená iba symbolickým šturcom. Už neraz posunujúca záloha, keď nemala prvých 10 vozňov na vzduch, prebehla tým šturcom a ostala zapichnutá v svahu .

Teraz je už výťažná koľaj vybavená návestidlami pre posun na zvážnom pahorku, takže tlačenie na malý zvážny pahorok sa robí podľa návesti návestidiel pre posun na zvážnom pahorku, alebo 1. staničná záloha prestavuje hotové vlaky do ďalšej časti stanice zvanej Hrebeň, odkiaľ idú vlaky smerom na žst. Kysak. Všetko riadi vedúci posunu na malom kopci, v spolupráci s výpravcom, ktorý sa nachádza na St. č .1. Z Konga berie vozy na rozposunovanie aj 2. staničná záloha (rušeň radu 742), ktorá posunuje s vozňami smerom na kontajnerové prekladisko a colnicu. kde sa nachádza aj nákladná pokladňa.


Kongo © Milan Weinwurm

Nákladné vlaky, prichádzajúce do žst. Košice, vchádzajú na nákladnú vchodovú stanicu, kde po odvesení mašiny a príprave súpravy zájde na súpravu 4. staničná záloha (rušeň radu 742) , ktorá podľa spádoviskového návestidla pomaly tlačí súpravu na zvážny pahorok, kde určený zamestnanec sochorom, podľa toho ako vedúci smeny hovorí do rozhlasu, odvešuje vozne, ktoré idú dole zvážnym pahorkom a sú chytané na pneumatických koľajových brzdách. Sila bŕzd závisí od hmotnosti vozňov. Koľajové pneumatické brzdy sú ovládané z veže, ktorá je v blízkosti zvážneho pahorku, na brzde sa spomalia a idú na vopred určené koľaje.

Z Hrebeňa už hotové vlaky odchádzajú po 32. koľaji za St. č. 2 smerom k St. č. 5 a 6, kde väčšinou prejdú na 2. hlavnú koľaj smer žst. Kostoľany nad Hornádom. Vlaky osobnej dopravy vchádzajú po 1. hlavnej koľaji popri St. č. 6, kde naproti je traťmajstrovský okrsok a koľaj čo kedysi viedla na triangel, ďalej okolo St. č. 5 a 4 na osobnú stanicu väčšinou na peróny aj mimo nich na koľaje 5, 7, 9 a 11. Tak isto sú vypravované vlaky opačným smerom. Na osobnej stanici sa nachádzajú koľaje č. 13 – 15, odkiaľ sa vypravujú vlaky smerom na Čiernu a Barcu.

Prevádzka v žst. Košice - YouTube © Milan Weinwurm

Nedávno sa z 13. koľaje vypravila na skúšobnú jazdu do Moladavy nad Bodvou aj motorová jednotka 845.001-7/945.001-6 dopravcu ARRIVA vlaky s.r.o. (vlastneného Nemeckou spolkovou dráhou a registrovaného v ČR), ktorá vzbudila veľký záujem a aj ja som jej odchod nakrútil. Po príchode vlaku osobnej dopravy, vystúpení cestujúcich a odvesení mašiny staničná záloha č. 5 (rušeň radu 110) alebo č. 6 (rušeň radu 721) zatlačia súpravu do Rajónu, kde sa súprava vyčistí, v prípade potreby doplní potrebným materiálom a proviantom, ak je v súprave zaradený jedálenský vozeň. Keď je treba, súprava ide na myčku.

Na myčke je rýchlosť 5 km/hod. Keď tlačí posunujúca záloha súpravu na myčku do Rajónu, tak vedúci posunu, čo je na čele prvého tlačeného vozňa, do vysielačky hovorí mašinistovi: „na 4 vozy, na 3 vozy, na 2 vozy, na 1 voz, na ½ voza, na podvozok, daj pozor, sme na myčke, tlač opatrne pod kyselinu a stoj“, potom do vysielačky povie „umývaj“ a záloha začne pomaly ťahať cez kefy na umývačke, až kým nedostane pokyn „súprava je umytá, ťahaj rýchlejšie“ a potom sa súprava prestaví na patričnú koľaj. V Rajóne sa nachádza aj autorampa, s obrysnicou, cez ktorú musí prejsť každé auto, čo ide na autovagón. (Ja som 7.10.2013 zverejnil video vykladania.)
 
Rajón – YouTube © Milan Weinwurm
 
Keď sa zaplní autami spodná plošina, hydraulicky sa nadvihne nábehová časť autorampy a autá sa nakladajú na hornú časť vagóna. Potom poverený zamestnanec zaistí bezpečnosť áut. Vedľa výpravnej budovy je malé parkovisko, z ktorého sa vchádza do podzemnej časti služobným vchodom, kde je pošta. Tam sa nachádzajú aj pancierové dvojité dvere do krytu CO a napájacia stanica. Podzemná chodba vychádza von na perón k 11. koľaji oproti St. č. 4. Jadro osobnej stanici sa nachádza medzi St.č. 4 a 3. Stavadlo č. 3 riadi jazdy hnacích vozidiel zo stanice po hranicu rušňového depa a naopak.
 
Odkazy:
  1. Železničná stanica Košice - Wikipédia
  2. Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
  3. Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
  4. Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)
  5. Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)
  6. Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
Úvodná snímka: Košická autorampa © Milan Weinwurm
 
Upravil a doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský

Galéria

Súvisiace odkazy