Koľajová archeológia v praxi - akcia Želiezovce

Typickým príkladom sú trebárs veľké vodné nádrže, ktoré pod vodnou hladinou ukrývajú staré trasy železničných tratí. Či sú to Nosice, Palcmanská Maša, Liptovská Mara alebo taký Ružín. Posledný menovaný už viackrát čo-to poodhalil zo svojich tajomstiev, keď došlo k poklesu vodnej hladiny, a bádatelia, ktorí kráčali po stopách starej Košicko-Bohumínskej železnice sa podelili o svoje objavy aj na našich stránkach: tu alebo tu.

Nie vždy však musí ísť o veľkú vodnú plochu, aby sme v nej našli niečo veľmi zaujímavé. Niekedy naozaj stačí malý pokles hladiny aj na obyčajnej rieke a železničný archeológ dostane príležitosť so zatajeným dychom vidieť a dotknúť sa zaujímavých koľajových artefaktov. Vzácnosť chvíle podčiarkuje fakt, že táto príležitosť nebude trvať dlho a všetkému, čo sa pred ním objavilo, je súdené čoskoro opäť zmiznúť.

Aktuálne prebiehajúce stavebné práce na Hrone v Želiezovciach ...

Presne toto je prípad stavebných prác, ktoré aktuálne prebiehajú na rieke Hron v Želiezovciach. Buduje sa vodné dielo s malou vodnou elektrárňou. Elektrinu majú vyrábať dve turbíny s celkovým výkonom 3920 kW. Čo je však podstatné, práce si vyžiadali prestavbu dovtedajšieho prehradenia rieky, ktoré zvyšovalo hladinu Hrona a rieka tak klesla na svoju prirodzenú úroveň. Tento pokles sa týka aj okolia cestného mosta cez Hron na ceste zo Želiezoviec do obce Sikenica.

... so železničnými pozostatkami v popredí!

Až prichádzame k tomu najzaujímavejšiemu – v blízkosti súčasného cestného mosta, približne 50 metrov južnejšie (po prúde rieky), sa kedysi nachádzal aj most železničný a vedľa neho ešte provizórny cestný. Po železničnom moste prechádzala úzkorozchodná trať spájajúca stredisko hospodárskej dráhy (Štátny majetok) v Želiezovciach s majermi a pozemkami ležiacimi ďalej, za ľavým brehom Hrona.

Ernestínin most na dobovej pohľadnici.

Most sa pôvodne volal Ernestínin (maď. Ernesztina híd) a svoje meno získal po grófke Ernestíne Coudenhove, rodenej Breuner (1861-1945), poslednej majiteľke želiezovského kaštieľa, ktorá bola priamym potomkom rodu Esterházy. V roku 1934 získala celé panstvo, kde bývala so svojim manželom grófom Kunom Coudenhove a hospodárila na ňom až do roku 1944. Veľkostatok vtedy do prenájmu získal Pohronský cukrovar, no po druhej svetovej vojne bol skonfiškovaný.

Ernestínin most, ktorý bol zrejme už od svojho počiatku spoločný pre železnicu aj pre cestu, bol však počas vojny zničený. Na starej fotomape z obdobia krátko po vojne železničný most chýba úplne a vedľa stojí iba cestný, provizórny. Zdá sa teda, že v tomto období bola koľajová sieť za riekou od zvyšku odrezaná. Úzkorozchodná trať bola potom v ďalšom období, po výstavbe nového cestného mosta, presmerovaná na tento nový most, po ktorom prekračovala rieku Hron až do zrušenia celého úzkorozchodného systému v roku 1975.

Zničený most po druhej svetovej vojne. Vedľa však už stojí provizórny cestný. (zbierka Juraj Ševčík)

A tu - a tiež na ďalších záberoch vidíme pozostatky tak, ako sa vynorili z Hrona.

Spomínaný pokles hladiny odhalil to, čo pred našimi zrakmi doposiaľ zostávalo ukryté – nielen zvyšky pilierov, ale aj železné konštrukcie starého mosta, vrátane koľajníc, zrútené do rieky. Miesto som navštívil krátko v dňoch 18. a 19. februára 2015 za tým účelom, aby som zdokumentoval spomínané pozostatky a mohol sa s vami touto cestou o ne podeliť. Viac nájdete v pripojenej galérii.

Pohľad z ľavého brehu na pravý. Okrem iného zreteľne vidíme - podľa chýbajúcej vegetácie - aj výšku hladiny Hrona, ktorá bola až doteraz obvyklá v týchto miestach.

Zátišie s koľajnicami na pravom brehu.

Mapka zachytávajúca situáciu okolo spomínaných mostov. Na červenej trase sa nachádzal starý Ernestínin most, na bielej trase provizórny cestný a na oranžovú trasu - na súčasný most - bola železnica presmerovaná dodatočne a viedla po ňom až do svojho zrušenia.

snímky autor