Železničná stanica Kysak

Kysak pre svoju dobrú polohu pri Hornáde sa stal obľúbeným miestom pánov z Drienova a tak si tu vystavali kúriu, v ktorej sa zdržiavali viac, ako na hrade Drienov. Ten bol postavený ako obranný hrad, teda neposkytoval toľko pohodlia ako iné vtedajšie hrady. Neskôr si postavili hrad v Kysaku, o ktorom je prvá zmienka z roku 1423, ktorý neskôr spustol a jeho múry sa zrútili. Príčinou bolo, že panstvo z Drienova vymrelo a noví vlastníci hradu z Ploského a Žehne mali vlastné sídla. V súčasnosti žije v obci Kysak 1 361 obyvateľov v 380 rodinných domoch a 5 bytovkách. Z toho je 689 mužov a 672 žien.

V obci je 65 % obyvateľov rímsko-katolíckeho vyznania, 21 % evanjelikov a 14 % ostatných vierovyznaní. Rímsko-katolícki veriaci si z vlastných prostriedkov postavili nový Kostol s 500 miestami pri starom kostole. Zamestnanosť je v porovnaní s celookresným priemerom dobrá, nezamestnaní tvoria 4 % aktívneho obyvateľstva. V obci je 20 podnikateľských subjektov. Najväčšie sú výrobňa prefabrikátov Inžinierskych stavieb a železničná stanica. Ostatní podnikatelia sú zameraní na obchodnú činnosť a prácu v lese.

Kysak na fotomape; zdroj: www.geosense.sk (kliknutie do náhľadu otvorí celú)

Železničná stanica Kysakje hlavná železničná stanica v Kysaku. Nachádza sa v strednej časti obce, na križovatke dôležitých tratí Žilina - Košice a Žilina - Prešov. Stanica bola otvorená 1. septembra 1870 pri spúšťaní prevádzky na trati do Prešova, no jej význam výrazne stúpol po sprevádzkovaní Košicko-bohumínskej železnice v marci 1872, otvorením úseku Spišská Nová Ves – Kysak, ktorý sa dnes nachádza na trati ŽSR č. 180 Žilina – Košice. Vzhľadom na to, že ide o stanicu dôležitú a navyše ležiacu v mojom „akčnom rádiuse“, rozhodol som sa ju dňa 24.3.2015 reportérsky navštíviť.

Po príchode do na miesto som sa vybral na košické zhlavie. Koľajnice boli dosť obsadené vagónmi, urobil som záber na zárez v kopci, kade vedie 1. a 2. hlavná koľaj smerom na Košice. Celý ten svah museli pri výstavbe trate Košicko-bohumínskej železnice traťoví robotníci za pomoci dynamitu odstreliť aby sa urobil priestor pre koľaje. Miesto je vidieť aj na videu z môjho archívu. Po piatej staničnej koľaji sa pomaly blížili k zriaďovaciemu návestidlu traťováci na muvke s hydraulickým ramenom. Po postavení zriaďovacieho návestidla a hlavného návestidla potom odišli na šíru trať na svoju výluku, čo som aj nakrútil.

Plná „muvka“ traťovákov © Milan Weinwurm

Potom som sa pobral smerom k výpravnej budove stanice a cestou som sa pozrel na starý vodný žeriav, pozostatok slávnej parnej trakcie. Prešiel som cez priecestie do vlečky závodu firmy Inžinierske stavby, a.s. na výrobu prefabrikátov. Oproti prichádzala tatrovka naložená drevnou guľatinou, s ktorou šofér zacúval na priestranstvo vyhradené pre drevnú hmotu. Neskoršie sám šofér hydraulickou rukou svoj náklad aj vykladal, Prišiel som pred výpravnú budovu a vošiel som do čakárne, kde bolo niekoľko ľudí, čo si kupovali cestovné lístky.

Potom som vyšiel na perón a odfotil pamätnú tabulu, ktorá pripomína výstavbu Košicko-bohumínskej železnice. Vedľa tabule je socha svätej Kataríny, považovanej za patrónku železničiarov a kúsok ďalej zasa pohostinstvo. Staničný rozhlas akurát hlásil príchod vlaku osobnej dopravy vlaku osobnej dopravy. Potom som sa išiel pozrieť smerom k reléovke. Medzitým som zbadal trolejárov z Lipán, ktorí tam mali napäťovú výluku a pokecal som s nimi, no znovu sa ozval staničný rozhlas, ktorý hlásil príchod R 443 Šírava.

V odbavovacej hale © Milan Weinwurm

Ten o chvíľu vchádzal na 1. hlavnú koľaj s dvoma autovagónmi na konci súpravy, čo som opäť nakrútil. Po vystúpení a nastúpení cestujúcich a po výprave výpravcom sa vlak pohol smerom k železničnej stanici .Košice. Po jeho odchode som sa najprv ešte trochu poprechádzal po peróne a potom som išiel svojím autom na blízky nadjazd nad koľajiskom a urobil niekoľko fotografií na obe strany. Pri nasledujúcej ceste domov som sa ešte pristavil a nafotil železničný nadjazd s mostom ponad rieku Hornád, kde už trať vedie smerom na zastávku Obišovce a ďalej k Prešovu.

Zdroje a odkazy:

1. Kysak (okres Košice-okolie) - Wikipédia
2. Obec Kysak - Oficiálne stránky obce
3. Košicko-bohumínska železnica - Wikipédia
4. Železničná trať Žilina – Košice - Wikipédia
5. Železničná trať Košice – Muszyna - Wikipédia
6. zdroje pod odkazmi v texte