Zabudnuté lokálky IV: Lokálky Českého středohoří

Zubrnická lokálka (Velké Březno – Zubrnice – Lovečkovice - Verneřice/Úštěk)

Železničná trať cez východnú časť Českého středohoří bola dlhú dobu iba snom miestnych podnikateľov, pre zložitý horský terén. Prvá trať viedla údolím rieky Labe z Ústi nad Labem-Střekova do Děčína, ktorá bolo otvorená v roku 1874. Až zákon o miestnych tratiach umožnil postaviť trať cez údolie do Verneřic. Miestni podnikatelia založili v roku 1889 spoločnosť Místní dráha Velké Březno – Verneřice - Úštěk a už o necelý rok dňa 18.8.1890 bola začatá prevádzka pri príležitosti 60. narodenín cisára Františka Josefa I na hlavnom úseku trate Velké Březno - Verneřice a o mesiac neskôr i na odbočke do Úštěka. Sklon trate je skoro až na hranici adhéznej prevádzky, lebo miestami tu bol skon až 40 ‰, aby trať čo najviac kopírovala miestni terén. Po druhej svetovej vojne bola veľká časť miestneho obyvateľstva vysídlená a tým začal upadať miestny priemysel.

Trať medzi stanicami Zubrnice-Týniště a Velké Březno © Michal Čellár

V 70. rokoch bola prevádzka na trati veľmi slabá a ocitla sa na zozname tratí navrhnutých na zrušenie. Nakoniec padlo rozhodnutie trať zrušiť a 27.mája 1978 bola na trati ukončená prevádzka. Ešte v tom roku bol zlikvidovaný úsek Lovečkovice - Verneřice a v polovici 80. rokoch i úsek Lovečkovice – Úštěk. V obci Zubrnice mal byť vybudovaný skanzen ľudovej architektúry, a vďaka tomu sa zachovala trať z Velkého Března ako plánovaná muzeálna železnica. Po „nežnej revolúcii“ bol projekt odložený a trati hrozilo, že bude zlikvidovaná. V roku 1993 vzniklo občianske združenie Zubrnická museální železnice, ktoré sa o trať do dneska stará.

Stanica Zubrnice-Týniště od Velkého Března © Michal Čellár

V súčasnosti trať končí v stanici Zubrnice-Týnište, v úbočí nad obcou Zubrnice, ktorá je vzdialená 6 km od začiatočnej stanici Velké Březno. Trať smerom na Lovečkovice je za priecestím zarastené v tráve a plánuje sa jej obnovenie. Stanica je v súčasnosti urobená ako železničné múzeum a v historických vagónoch sa nachádzajú expozície o histórii železníc. V staničnej budove, postavenej v typickom štýle pre miestne trate, je interiér vyzdobený ako na začiatku 20. storočia. Stanica si zahrala vo filme Rebelové, ako koncová stanica lokálky.

Stanica Zubrnice-Týniště smerom na Velké Březno © Michal Čellár

Trať za stanicou začne klesať a po úbočí o dva kilometre prichádza do stanice Leština, ktorá má nástupište postavené len z bývalých podvalov. O ďalšie dva kilometre prichádza trať do údolia rieky Labe a nasleduje Malé Březno zastávka. Zastávka má taký istý povrch ako zastávka Leština. V údolí vidno zastávku Malé Březno na trati do Děčína. Potom trať klesá a približuje sa ku trati v údolí rieky Labe. V lese pred stanicou sa nachádza predzvesť a návestidlo, ktoré je už dlhodobo mimo prevádzky a trať vchádza do stanice Velké Březno, kde sa pripája na hlavnú trať Ústi nad Labem-Střekov - Děčín východ.

Stanica Velké Březno smerom na Děčín východ © Michal Čellár

Najskôr trať prechádza cez areál združenia Zubrnická museální železnice, kde sú vozidlá, ktoré sú opravené ale nie sú vystavené na stanici Zubrnice-Týniště. Areál je oplotený a za ním sa nachádza zhlavie smer Děčín. Súčasné usporiadanie stanice je od roku 1996, vďaka čomu musia vlaky zo Zubrnic na smer do Ústí nad Labem zložito íst cez úvrať, lebo výhybka na do ústeckom zhlaví bola vytrhnutá a hrozilo úplne odpojenie miestnej trati od hlavnej trati. Na koľajniciach, ktoré mali byť odpojené, sú odstavené historické vagóny, sú vo veľmi zlom stave, ale miestne združenie ich plánuje opraviť. Pripravil som schematický plán železničnej trate:

Zubrnická železnice © Michal Čellár (kliknutie do náhľadu otvorí súbor PDF)

V súčasnosti chodia na trati historické vlaky Zubrnické museální železnice v určené termíny a väčšina z nich pokračuje do stanice Ústí nad Labem-Střekov, kde sa nachádza historická parná vodáreň, o ktorú sa tiež stará združenie a je ju možné navštíviť. Osobné vlaky chodia na trase Ústi nad Labem-Střekov – Velké Březno – Děčín a sú vedené motorovou jednotkou 814/914 Regionova. Do obce Zubrnice chodí autobusová linka Ústi nad Labem - Úštěk, ktorá dnes ako keby kopírovala zrušenú trať.

Sklárka lokálka (Česká Kamenice - Kamenický Šenov - Česká Lípa)

Mesto Kamenický Šenov, v ktorom bol v 19. storočí rozvinutý sklársky priemysel, potrebovalo pre odvoz svojich výrobkou železnicu. Prvá trať, ktorá sa priblížila ku mestu, bola trať Děčín – Rumburk; postavila ju spoločnosť Česká severní dráha (BNB), ale táto mesto obišla údolím rieky Kamenice a stanica bola postavená v neďalekej Českej Kamenici s názvom Böhmisch Kamnitz-Steinnschönau (Česká Kamenica-Kamenický Šenov) v roku 1869.

Stanica Česká Kamenice © Michal Čellár

Miestny podnikatelia chceli trať až do Kamenického Šenova, ale tá mohla vzniknúť až po vydaní lokálkových zákonov. Trať bola slávnostne otvorená 10.2.1886. Na prelome 19. a 20.storočia bola vybudovaná trať z Kamenického Šenova do Českej Lípy, ktorá bola odovzdaná do užívania v roku 1903. Trať z Českej Kamenice postupne až do Českej Lípy postavila spoločnosť BNB, ktorá na nej až do zoštátnenia v roku 1908 prevádzkovala dopravu. Na začiatku 20. storočia sa na tejto trati objavil parný vozeň M 124.0 (Komarek), ktorý mal kvôli veľkým sklonom trate časté poruchy a po čase bol prevedený na iné trate. Pripravil som schematický plán železničnej trate Česká Kamenice - Česká Lípa po otvorení v roku 1903, spracovaný podľa knihy Místní dráha Česká Lípa - Kamenický Šenov - Česká Kamenice:

Plán železničnej trate Česká Lípa - Česká Kamenice © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí súbor PDF)

Dňa 30.9.1979 rozhodlo Federálne ministerstvo dopravy zrušiť trať v úseku Česká Lípa - Kamenický Šenov a na úseku do Českej Kamenici zostala zachovaná len ako vlečka pre obsluhu miestnych závodov. Nákladná doprava bola postupne čoraz menšia a stav trate sa zhoršoval, a tak bola prevádzka dňa 1.10.1992 zastavená. Novodobá história trati sa píše od 28.12.2008, kedy SŽDC predala lokálku KŽC a začala sa postupná rekonštrukcia trate a o dva roky bol obnovená prevádza historickými vlakmi.

Trať smer Česká Lípa, opustený 2. most za Kamenickým Šenovom © Michal Čellár

Trať začína v stanici Česká Kamenica, kde má akoby vlastné koľajisko, na ktorého konci smerom na Děčín sa nachádza opustené depo, ktoré postupne chátra. Na poslednej koľajnici od staničnej budovy sú odstavené vozidlá spoločnosti KŽC-doprava. Opakom depa je zrekonštruovaná výpravná budova. Lokálka sa od hlavnej trate odpája na jedlovskom zhlaví za priecestím a pomaly stúpa od trati v údolí.

Staničná budova Kamenický Šenov © Michal Čellár

Trať stúpa až okolo zrúcaniny hradu Kamenice. Pred stanicou Kamenický Šenov sa nachádza priecestie, ktoré je chránené svetelnou signalizáciu s miestnou obsluhou. Pri prechode vlaku musí jeho obsluha vyskočiť, zapnúť ho a po prejazde vlaku zasa vypnúť. Po 5 km nasleduje stanica Kamenický Šenov, kde je v súčasnosti polovica koľajníc vytrhaná. Nachádza sa tu výpravná budova, ktorá je charakteristická pre miestne trate, s opadanou omietkou. Smerom na Českú Lípu ešte asi 200 metrov koľajnice pokračujú cez dva oceľové mosty ale sú už úplne zarastené trávou. Pripravil som schematický plán železničnej trate Česká Kamenice - Kamenický Šenov:

Sklárska lokálka Česká Kamenice - Kamenický Šenov © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí súbor PDF)

V súčasnosti chodia na trati počas letnej turistickej sezóny historické vlaky spoločnosti KŽC-doprava, ktoré sú vedené vzorne zrekonštruovaným motorovým voznom M 131.1302. Počas letných prázdnin chodí ešte historický motorový vlak na trase Kamenický Šenov - Benešov nad Ploučnicí - Česká Lípa - Liberec. Do stanice Česká Kamenice chodia osobné vlaky spoločnosti ČD na linke U8 (Regiotakt Ústeckého kraja) Děčín – Rumburk, vedené prevažne motorovou jednotkou radu 844.

M 131.1302 v stanici Kamenický Šenov © Michal Čellár

Zdroje a odkazy:

1. Místní dráha Česká Lípa - Kamenický Šenov - Česká Kamenice, L.Čada, Vydavatelství dopravní literatury L.Čada, Litoměřice 2001
2. Zubrnická muzeální železnice – oficiálny web
3. Sklářská lokálka na stránkach KŽC