Výlet do železničného múzea Chemnitz-Hilbersdorf a na trať Chemnitz - Stollberg

Angažovaný rušňovodič Städtebahn Sachsen dokázal prísť do Dresden-Neustadt o 2 minúty skôr oproti cestovnému poriadku, takže sme stihli dokonca ten „neprípoj“ na S1 smer Schöna. Ten má totiž odchádzať o 7:20 h a my by sme mali mať príchod tiež o 7:20 h. Takže keď človek v praxi chce, fungujú niektoré veci lepšie ako teoreticky.

Regionálnym expresom som potom pokračoval do hlavnej stanice v Chemnitz. Veľa sa tam zmenilo. Kvičiace úzkorozchodné električky úplne zmizli, za to sa rozvíjal moderný systém mestských dráh, čo v meste idú ako električka a v okolí ako vlak.

Obr.1 električka č.412 v hlavnej stanici v Chemnitz ako linka 522 a električka linky 4

Zatiaľ to funguje len na linke 522 (522 preto, že to je číslovanie v cestovnom poriadku DB), po prekonaní administratívnych prekážok majú ale vyraziť aj do Burgstädt a Hainichen. Pretože do otvorenia múzea bol ešte čas, vydal som sa linkou 522 do Stollbergu. Tam mala na centrálnej zastávke v strede mesta 5-minútový pobyt, aby ľudia mohli medzi všetkými dopravnými prostriedkami v kľude prestúpiť. Až do Altchemnitz ide súbežne s linkou č. 6 a potom mení nielen prúdový systém z 600 na 750 V jednosmerný prúd, ale aj signalizáciu a dopravné predpisy, lebo odtiaľ už ide ako vlak.

Obr.2 Neukirchen-Klaffenbach, železničné návesti u priecestia km 28,7

Máme voľno normálne s max. rýchlosťou 50 km/h, ale dvojka prikazuje mimoriadne z ľavej a pravej koľaje iba vmax=20 km/h, čo u „E“ končí. Potom sa smie už 80 km/h. Modrá značka prikazuje vypnúť/zapnúť hlavný vypínač.

Jazdu som dokumentoval:

Typicky nemecká je ceduľa v Stollbergu, že sa pod pokutou nesmie vstúpiť do koľaje, ale musí sa použiť podchod na druhom konci nástupištia. Odtiaľ odíde totiž motorový vozeň do St. Egidien.

Obr.3 stanica Stollberg(Sachsen). Električkou 412 som prišiel, 413 má víkendový kľud, vzadu Citybahn Chemnitz do St. Egidien a vpravo zelený snežný pluh.

V smere jazdy bola kedysi trať do Zwönitz, čo je ale už dávno znesená: http://de.wikipedia.org/...

Počas 13-minútového pobytu si dala vodička kávu, pomohla cestujúcim v električke pri automate kúpiť týždenný lístok, lebo servisné centrum v stanici je cez víkend zatvorené a potom sa prihlásila v elektronickom stavadle. Po zatvorení závor dostala súhlas na odchod.

Za zastávkou Niederdorf naraz prudko brzdila a zvonila, srnka tu stála na koľaji a gánila na nás. Než som dokázal zapnúť kameru si to rozmyslela a odišla. Veru, aj s tým sa musí na vidieku počítať. Na centrálnej zastávke som prestúpil do autobusovej linky 21, aby som sa dostal do železničného múzea. Pretože IDS Verkehrsverbund Mittelsachsen uznáva Sachsen-Ticket, nemusel som ani kúpiť ďalší lístok.

Obr.4 Rotunda s parnými lokomotívami

Tam som si najprv popozeral normálnorozchodné lokomotívy a vozne a potom tu poľnú dráhu, kde o 14 hod. inscenovali príchod normálnorozchodného vlaku do pieskoviska a zároveň prevádzku úzkorozchodných vlakov.

Obr. 5 Vozidla poľnej dráhy

V budove potom ukázali filmy z Poľska, kde v niektorých pieskoviskách ešte funguje animálna prevádzka koňmi. Potom som išiel na zastávku Chemnitz-Hilbersdorf. Je to smutný pohľad. Ešte si spomínam, aká to bola do roku 1989 veľká zriaďovacia stanica, a teraz je tam všetko okrem veľkého stavadla zbúrané.

Obr. 6 bývalé ústredné stavadlo zriaďovacej stanici Chemnitz-Hilbersdorf

Obr.7 regionálny vlak do Drážďan v stanici Chemnitz-Hilbersdorf

V protismere najprv prišiel osobný vlak z Drážďan do Zwickau a potom Citybahn z Hainichenu, čo má v budúcnosti tiež isť ako električkový vlak. No a potom už len sledovala bezproblémová cesta domov.

Fotogaléria: http://de.tinypic.com/...

Video - poľná dráha: